V škôlkach chýba tisíc tried pre 20 tisíc detí

Na chvoste Únie s dochádzkou detí v škôlkach

Podľa správy Európskej komisie navštevuje na Slovensku materské školy len 78,4 % detí vo veku od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.

Patrí nám predposledné miesto z celej Európskej únie (priemer bol takmer 95 %). Horší ako my sú už len Chorváti, o čom by som tiež mohla napísať pár poznámok z vlastného života. Žili sme s rodinou niekoľko rokov na jednom z chorvátskych ostrovov, škôlka žiadna a pokiaľ viem, ani tento rok nenastúpil do školy ani jeden prvák.

No „ostrovy“ máme aj na Slovensku. Sú to obce, v ktorých nie je žiadna materská škola. Miesta, v ktorých sa za škôlkou musí z obydlia putovať priemerne 6 km. V lokalitách s rómskou populáciou sú materské školy len mizivo dostupné.   

„Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa zásadne líšia naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možno sledovať v Košickom kraji (60 %), v Prešovskom kraji (67 %) a aj v Banskobystrickom kraji (75 %),“ uvádza Katarína Vančíková,  analytička pre oblasť priestupnosti vzdelávania z projektu To dá rozum.

Na Slovensku chýba viac ako 1000 tried

Ani tento rok z kapacitných dôvodov nie je kam umiestniť asi 20 tisíc detí. „Podľa hrubého odhadu s priemerným počtom 20 detí v triede nám na Slovensku chýba 1 063 tried, čo znamená, že viac ako 13 % populácie detí, ktorým zákon umožňuje navštevovať materskú školu, sa pri súčasných kapacitách nedokáže umiestniť,“ opisuje súčasnú situáciu Katarína Vančíková.

Následne sú zriaďovatelia (obce a mestá) nútení uprednostňovať časť detí, zbytok ostáva doma. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili päť rokov a deti, ktoré majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Riaditelia materských škôl, samozrejme, využívajú aj ďalšie kritériá prednostného prijatia.

Okrem bežnej požiadavky, aby malo dieťa osvojené základné hygienické návyky a ovládalo samoobslužné úkony, sú pri prijímaní uprednostňované deti, ktoré majú v škôlke starších súrodencov, majú trvalý pobyt v obci alebo v mestskej časti a majú zamestnaných rodičov.

Podľa Miroslavy Hapalovej, analytičky projektu To dá rozum pre oblasť individualizovanej podpory, je podmienenie prijatia trvalým pobytom alebo zamestnanosťou rodičov v rozpore s platným metodickým usmernením.

Pri trvalom pobyte síce možno hovoriť o tom, že rodič sa podieľa na daniach obce alebo o tom, že je spravodlivé, aby dostalo miesto v škôlke dieťa, ktorého rodič potrebuje chodiť do práce, celý proces však pôsobí netransparentne a neobjektívne. A mnoho rodičov by dodalo, že vytvára aj priestor na korupčné správanie.

A to sa bavíme o zdravých deťoch. Čo však deti so zdravotným hendikepom alebo deti z rómskych osád?

Rodičia sa musia starať o choré deti sami

Na Slovensku máme až 40 % detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materskú školu a rodičia musia riešiť starostlivosť sami.

Legislatíva totiž umožňuje odmietnuť prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, pokiaľ materská škola nemá vytvorené vhodné personálne, priestorové, materiálne a ďalšie podmienky.

Tie zriaďovatelia nemajú motiváciu vytvárať a ešte sa môžu vyhovoriť na štát, ktorý sa na zabezpečení podmienok vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením v materských školách nijakým spôsobom nepodieľa.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti so sociálnym znevýhodnením, kde prevažnú časť tvoria deti z chudobných rómskych rodín.

Podľa zistení Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2016, len 34 % rómskych detí na Slovensku navštevuje materské školy. Potom sa v nultých ročníkoch musia učiť nielen pomenovať farby, ale aj zvládnuť základné hygienické návyky.

Ako dostať čo najviac detí do škôlok?

V súčasnosti sú v Európe uplatňované najmä dva typy prístupov, ako zabezpečiť čo najväčšiu účasť detí v predškolskom vzdelávaní, a to garantované miesto v materskej škole pre každé dieťa, ktorého rodičia o to požiadajú, zavedenie povinnej predškolskej výchovy od istého veku, prípadne kombinácia oboch prístupov s vekovým rozlíšením nároku a povinnosti.

Slovensko je jedna zo štyroch krajín EÚ, v ktorej nie je zavedené povinné predškolské vzdelávanie pre deti od 5 rokov. Ak by sa uzákonil povinný predškolský ročník, podľa analytikov iniciatívy To dá rozum by to znamenalo, že za bránami materských škôl by zostalo až 23 % 3 – 4 ročných detí, lebo chýbajú kapacity.

Kapacity chýbajú, pretože samosprávy nemajú motiváciu situáciu riešiť a štát na ich vybudovanie a prevádzku v súčasnosti neprispieva. Všetko leží na pleciach obcí, ktoré pre istotu dostatočne nečerpajú prostriedky z eurofondov.

Zmeniť to by podľa analytikov pomohla zákonná možnosť nárokovať si na miesto v materskej škole, ktorá by mohla prinútiť samosprávy konať a štát podieľať sa na financovaní predprimárneho vzdelávania.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...