Poznáte nejakého Gregora? Dnes pomerne zriedkavo používané mužské meno. Ale v našom kalendári má svoje opodstatnenie aj svoju tradíciu. K tomuto dňu sa viaže jeden milý zvyk, ktorým kedysi žili niektoré dediny na Slovensku. A možno by bol pre naše školstvo užitočný aj dnes…
Veľkí Gregorovia Meno Gregor, Gregory je populárne skôr v nemecky a anglicky hovoriacich krajinách. U nás kedysi nosili toto meno muži častejšie ako dnes, no ujalo sa aj ako priezvisko. Veď spisovateľ z Tajova bol tiež vlastným menom Jozef Gregor.
Význam mena Gregor sa dá odvodiť z gréckeho Grégorios, čo znamená ostražitý. V histórii ho preslávili najmä pápeži, veľkých mužov Rímskej stolice s týmto menom vraj bolo až 16. Niektorí z nich boli známi svojou krutosťou, najmä voči predstaviteľom reformačného hnutia. No iní sa spájajú s významnými udalosťami cirkevných aj svetských dejín.
Gregor I., ktorý sám seba nazýval „služobník Božích služobníkov“, dostal po smrti prívlastok Veľký. Pôvodne bol benediktínskym mníchom, a bol to prvý mních vôbec, ktorý zasadol na Petrov stolec. Obdobie jeho pontifikátu na prelome 6. a 7. storočia bolo skutočne búrlivé.
V Európe na prahu stredoveku prebiehala vlna sťahovania národov a Gregor I. mal veľkú zásluhu na pokresťančení niektorých z nich. Takisto sa staral o to, aby zmiernil hmotnú núdzu, ktorou trpeli ľudia počas krutých vojen a ničivých epidémií. Tento pápež bol známy aj ako cirkevný učiteľ a veľmi cenné boli jeho kázne, ktoré sa v písomnej podobe zachovali. Gregora Veľkého nám dodnes pripomína liturgický spev, ktorý je po ňom pomenovaný ako gregoriánsky chorál . 12. marec 604 je dňom pápežovej smrti.
Pomoc učiteľom A čo to bol za zvyk na Gregora? Keďže sa tento svätec považoval za veľkého učiteľa, jeho sviatok sa spájal s učiteľským stavom. V tento deň sa konali tzv. gregorácie – podomové obchôdzky žiakov. Na gregorácie vyberal učiteľ tých najšikovnejších žiačikov, ktorí sa naučili básničky alebo krátke scénky, s ktorými potom chodili do jednotlivých domov.
Tieto rýmovačky mohli byť vážne, alebo naopak žartovné, niekde sa aj spievali. V ich obsahu sa spomínal vážený a múdry učiteľ, ktorý vie deti všeličo naučiť. Vyzývali v nich rodičov, aby svoje deti dali do školy. Záverom bola prosba o udelenie odmeny – či už grajciara, alebo dačoho pod zub. A naozaj, domáci vinšovníkom nadelili peniaze, vajíčka, slaninu, klobásu, múku, strukoviny.
Táto odmena však bola určená učiteľovi a jeho rodine. Bola to vlastne zbierka pre pána rechtora na prilepšenie k jeho pravidelnej, no nie vysokej mzde. Učiteľa si kedysi na dedine vážili. K jeho práci prislúchalo okrem samotného učenia často aj organovanie v kostole, písanie miestnej kroniky, vedenie miestneho spevokolu, ochotníckeho divadla, zakladanie záujmových krúžkov a spolkov. A aj toto bol spôsob, ako sa mu mohli miestni odvďačiť.
Zozbierané peniaze a naturálie potom žiaci poznášali do školy. Za dobrú službu im z nich učiteľ nadelil výslužku, alebo im pani učiteľová z vyzbieraného pripravila občerstvenie. Gregorácie boli tiež pomerne rozšírené v nemeckých krajinách. U nás sa tieto obchôdzky udržali do polovice 20. storočia. V niektorých dedinách sa podobne ako na Gregora chodilo za rovnakým účelom na Blažeja (3. februára).
Gregorská zima Hoci koncom februára sa mal Matej postarať o oteplenie, Gregor má právo udrieť so zimou znovu . Hovorieva sa totiž, že „Ak Gregor hlavou kývne, ešte na nás zimu zošle“, alebo „Na svätého Gregora mrazy nás umoria“ . Ale aj sneh začiatkom marca môže byť užitočný. Sedliaci už v minulosti odpozorovali, že ak vtedy napadá trocha snehu, môžu sa tešiť z úrody zemiakov.
No gregorská zima by už nemala trvať dlho, lebo Ak na Gregora na poli veľa snehu leží, skoro sa roztopí a jar rýchlo prichodí. A príchod jari zvestujú už aj prvé lastovičky: Na svätého Gregora, letia bociany, divé husi i lastovičky od mora. Tak čo, tešíte sa?
Loading...