Nanebovzatie Panny Márie je najstarším mariánskym sviatkom (15. august)

Mariánsky kult patril k hlavným zložkám katolicizmu už v starom Uhorsku a jeho šírenie bolo príznačné pre obdobie baroka.

V katolíckom kalendári je počas roka viacero mariánskych sviatkov, no Nanebovzatie Panny Márie je tým najstarším. Slávi sa v auguste, kedy vrcholili práce na poliach, lúkach a v záhradách.

Kde a kedy?

O mieste a čase smrti Ježišovej matky nie sú priame záznamy. Jedna legenda hovorí, že zomrela v Efeze, kde pôsobil apoštol Ján, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku; iná zas, že zomrela v Jeruzaleme ešte pred rozchodom apoštolov. 

Sviatok je dávnejšie známy ako Zosnutie Panny Márie a jeho ustanovenie má svoju históriu. Vo východných cirkvách sa Zosnutie Bohorodičky slávilo už v 6. storočí.

V západnej cirkvi to bolo o storočie neskôr, kedy vtedajší pápež Sergius I. ustanovil sviatok na 15. augusta a počas neho sa konali v uliciach Ríma procesie s litániami.

A až v roku 1950 na žiadosť mnohých biskupov vyhlásil pápež Pius XII. dogmu, že Panna Mária bola po svojej smrti s telom aj dušou vzatá do neba a toto tvrdenie sa stalo súčasťou katolíckej viery.

Mariánsky kult

Pri pohľade do histórie vidno, ako sa mariánsky kult postupne vyvíjal. U nás bol tiež prítomný, v rôznych obdobiach v rôznych formách.

V Uhorsku bol umocnený ideou Regnum Marianum, myšlienkou, že kráľ Štefan zasvätil svoju krajinu Panne Márii.

Počas reformácie stratil mariánsky kult na intenzite, no v protireformačných časoch opätovne vzrástol, kedy sa o jeho šírenie postarali jezuiti a šíril sa aj medzi ľudovými vrstvami katolíckeho obyvateľstva.

Najviac mariánskych chrámov

Nanebovzatie Panny Márie je častým motívom v sochárskom a maliarskom umení už od 13. storočia.

Obrazy slávnych majstrov, ktoré zobrazujú Máriu vystupujúcu na oblakoch do nebies zdobia mnohé oltáre slávnych kostolov. Nanebovzatej Panne Márii je totiž zasvätených najviac mariánskych chrámov.

Treba ešte spomenúť, že protestantské cirkvi vo všeobecnosti mariánsky kult neakceptujú. Rovnako tak odmietli dogmy o nanebovzatí Ježišovej matky, preto sa tento sviatok v evanjelickom prostredí nijako nepripomína.   

Medzi ľuďmi

Keďže niekdajšie kalendárne obyčaje boli oddávna späté s roľníckou kultúrou, mnohé kresťanské sviatky sa akosi prepletajú do tradičného zvykoslovia.

Počas Nanebovzatia, ako aj počas niektorých ďalších mariánskych sviatkov sa nepracovalo. V tento deň sa slávili omše, niekde aj vigílie v predvečer sviatku, na viacerých miestach sa usporadúvali púte alebo slávnostné procesie.

V kostoloch sa počas omše zvykli svätiť  kvety, obilie a liečivé byliny, ktoré si ľudia poprinášali. Pannu Máriu vzývali ľudia aj ako ochrankyňu pri žatve.

Anjel Pána

Mariánska úcta sa však prejavovala medzi ľuďmi aj počas bežných dní, každodenne počas poludňajšieho zvonenia na Anjel Pána.

Sošky, maľby na skle, či tlačené obrázky s motívom Panny Márie mali v dedinskom dome zvláštne miesto. Kládli sa alebo vešali nad stôl do kultového kúta izby. Populárne boli aj mariánske piesne vydávané v tlačenej podobe či v v spevníčkoch.

Pranostiky spojené s 15. augustom

Nakoniec sa dostávame k ľudovým povedačkám a pranostikám, ktoré si všímajú aj tento dátum. Úroda v záhradách a končiace sa leto, to je ich najčastejším motívom.

Tak napríklad boli obavy z daždivého počasia, lebo … Ak prší na Nanebovzatie Panny Márie, kazia sa zemiaky.

Ale hovorilo sa aj, že Panenky Márie Nanebovzatí – hlávka do kapusty letí, inak povedané aj Matka Boží – hlávky množí. A prvé oriešky? Tie mohli byť tiež už na Nanebevzatie.

	Zaujímajú vás aj iné tradície? Prečítajte si viac v našej rubrike.

Po polovici augusta sa už slnko usmieva čoraz viac cez zuby, leto sa mení na to babie. A v pranostikách sa objavuje aj prísľub dnešného dňa: Jasný deň na Nanebovzatia Panny Márie sľubuje peknú jeseň.