Krížová cesta matky v lockdowne

Chcela som zaplatiť a zistila som, že na dopravnej karte už nie sú peniaze. V kabelke, ani v peňaženke nebolo ani euro. Kreditka nikde. Teda nie nikde, viem presne, kde bola. V druhej kabelke, ktorú som brala so sebou na včerajší nákup.

Vystúpila som z autobusu a zúfalo volala mužovi. Že sa potrebujem dostať domov, že nemám pri sebe ani cent, že už som unavená, že celý svet aj autobusová spoločnosť sú zlí a neľudskí.

Muž prišiel a zachránil ma. No, nie že by mal na výber, ale patrí mu vďaka.

Ako to s nami vyzerá

Dnešný deň je len malou ukážkou toho, ako to u nás za posledný rok vyzerá. Určite nielen u nás.

My, mamy, podstupujeme posledný rok materskú krížovú cestu. So zakopnutiami a starosťami, ktoré k nej patria. Najviac si to však uvedomujem, a možno to na mňa najviac dolieha práve teraz, pred Veľkou nocou.

Aj pred tými 2 000 rokmi to začalo podobne. Sľubne. Že všetko bude v poriadku.

Stačí byť zodpovedný, optimista a ono to nejak dopadne. A odrazu Veľký piatok a totálny chaos. Potom tma a koniec.

Tma a koniec

Tak takto presne sa teraz cítim(e) v úlohe mamy, manželky, kamošky. Malo to byť v pohode a namiesto toho denne riešim problémy, o akých človek ani netušil, že môžu vzniknúť.

Napríklad, že vám dôjdu respirátory. Že sa zabudnete ísť dať otestovať, a to sa v pondelok ráno medzi škôlkou a prácou ťažko rieši. Že objednáte malé topánky a priveľké tričká. Dochádzajú nám nápady, slová, energia. 

O to viac musím myslieť na apoštolov, vlastne dospelých chlapov. Cítili na Veľkú noc to, čo ja?

Boli frustrovaní z opatrení? Pýtali sa v duchu, čo je to za spravodlivosť, keď sa toľko nadreli, a bolo to zbytočné? Nadávali na vládu? Alebo na nezodpovedných ľudí okolo seba? Lebo to by sme mali spoločné.

Budúcnosť mala byť dobrá. A zrazu?

Stojíte na krížovej ceste, okolo vás kopa naštvaných ľudí a vy neveríte, že dnešok môže dopadnúť dobre.

Vlastne určite viete, že to bude jeden z tých dní, keď si pôjdete ľahnúť unavení a vytočení, a na druhý deň nebudete mať ani štipku chuti zase vstať z postele.

Vieme, ako to dopadne

My, ktorí príbeh o veľkonočnom týždni čítame, už vieme, ako to dopadne. Nie len že dobre. Ale super! Veď lepšie to byť nemôže. Všetky udalosti do seba zapadnú ako puzzle a Veľkonočná nedeľa bude riadne prekvapenie.

Oni to však ešte nevedia. Kráčajú hore kopcom a necítia sa o nič lepšie ako dnes my. Napriek tomu nám toto posolstvo Veľkej noci dáva trochu nádeje.

Na konci nás čaká Veľkonočná nedeľa

Je jedno, akí sme dnes unavení, sklamaní, dotknutí a zranení pandémiou. Na konci, a tak už to v príbehoch býva, nás čaká Veľkonočná nedeľa.

Veľká noc nám pripomína pominuteľnosť života.

Všetko skončí, aj nedobrovoľný homeschooling, aj epidémia, čísla denne pribúdajúcich mŕtvych, a hádam aj nosenie rúšok. Hlavné je, aby sme na krížovej ceste nezabudli, prečo sa vlastne každý deň namáhame.

(4 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...