Mami, bude tretia svetová vojna? Rozprávajte sa s deťmi, teraz vás potrebujú

“Mami, bude tretia svetová vojna?” opýtali sa obidvaja.

Som presvedčená, že nielen v ich hlávkach vyvstáva teraz táto otázka, hoci inak sa akoby nič nedeje. Ďalej pokračujú vo svojich hrách, sú príliš hluční, keď ráno odchádzajú do školy, prevaľujú sa na gauči.

Občas mi ukážu nejaké video na TikToku, vraj sa tam teraz nič iné nerieši, len Ukrajina. Pýtajú sa, či môžu nahlas povedať nadávku, akú povedal ich obľúbený youtuber, kvôli ktorému sú zažraní do parkouru.

“Vieš, lebo Tary je z Ukrajiny, má tam rodinu, kamarátov. A on povedal, že Putin je je***...”

Večer si pustia obľúbený seriál Papierový dom, ktorý vôbec nie je vhodný pre ich vekovú kategóriu, tak ako vojna nie je pre ich vekovú kategóriu, a zaznie v ňom veta, po ktorej sa všetci strhneme: 

“Urobíme to ako Putin. Najprv guľky, potom položíme otázky.“

Rozprávajme sa s deťmi

Všade je Putin. Muž, ktorý dal príkaz na to, aby jeho vojská zaútočili na nášho suseda, Ukrajinu. Chlapík, z ktorého majú moje deti oprávnené obavy.

Pozeráme sa na mapu, kde je krásne vidno, aké obrovské je Rusko, aká veľká je Ukrajina a aké maličké je popritom Slovensko.

Pýtajú sa ma, čo majú znamenať tie maličké hviezdičky na ukrajinskej mape a ja im musím povedať, že to sú všetko miesta, kde sa od rána bojuje. Veľmi nebezpečne blízko od našich hraníc.

Vyjadrujú obavu, aby sme sa im do toho radšej neplietli: lebo čo keď potom na to doplatíme. A čo keď doplatíme na to, že sme neurobili nič? …

Deti v pasci

V škole sa s nimi o tom učitelia vôbec nerozprávali. Nebola to téma dňa. Iba tak deti medzi sebou sa o tom rozprávajú.

Počula som chlapca na autobusovej zastávke pred školou zanietene vysvetľovať spolužiakom niečo o hraniciach po druhej svetovej vojne. Niečo, čo si možno pred chvíľou prečítal v pochybnej správe na mobile.

Preto potrebujú nás dospelých. Ak sa budeme vyhýbať rozhovorom o vojne, len aby sme im náhodou neublížili a nepokazili im krásnu predstavu o detstve, robíme chybu.

Pretože nechávame deti v pasci lživej propagandy. Naše deti sú 24 hodín denne ostreľované nepravdivými správami. To sú tie guľky, ktoré schytávajú naše deti, a my si naivne myslíme, že sú v bezpečí, lebo nemusia utekať schovať sa pred náletom do krytu alebo do metra.

Neviete, ako sa o tom s deťmi rozprávať?

Hana Ševčíková, psychologička, psychoterapeutka a tiež mama, pre Ligu za duševné zdravie napísala niekoľko bodov, odporúčaní, ako o tom hovoriť s deťmi:

• nevyhýbajte sa tejto téme, netvárte sa, že sa nič nedeje,
• hovorte s deťmi primerane ich veku, vaším spoločným jazykom, pomenujte, čo sa deje, v takej miere, ktorej budú rozumieť, môžete komunikovať rečou, ktorá je dieťaťu blízka – hrou, obrázkami, knihou, rozprávkou,
• nebojte sa vyjadriť i to, že sa deje neprávosť,
• vyjadrite spolupatričnosť s obyvateľmi Ukrajiny, prípadne deťom ukážte, či a ako je vo vašich silách im pomôcť, môže to byť pre ne dôležitá lekcia ľudskosti a súcitu,
• nechajte sa viesť ich otázkami,
• dajte priestor ich emóciám,
• pomenujte svoje pocity, obavy, ale nenechajte sa nimi pri komunikácii s dieťaťom zaplaviť,
• dajte dieťaťu pocítiť, že ono je v bezpečí,
• vyjadrite nádej vašimi slovami,
• dajte priestor aj iným témam, nemusíte sa o tom doma rozprávať neustále.

Nezabúdajte na ich prežívanie

Venujte sa deťom. Buďte s nimi, buďte pri nich. Informácie o prebiehajúcej vojne u detí môžu spôsobiť úzkosť, strach, neprimerané reakcie. Aj sami na sebe a na našom okolí si môžeme všímať, že reagujeme rôzne.

Môžeme vnímať nepokoj, podráždenosť, vnútorné napätie, obavy, plačlivosť, precitlivenosť. Môže sa u nás objaviť nechutenstvo, nespavosť, telesný diskomfort, bolesť hlavy, napätie v rôznych častiach tela.

Prvá pomoc 

Stručnú prvú pomoc v tejto chvíli zhrnula Liga za duševné zdravie SR do týchto bodov:

• uvedomme si, že tieto pocity sú normálnou reakciou na nenormálnu situáciu, prijjmime ich, neodsudzujme ich u seba, ani u iných
• zostaňme v spojení s faktom, že táto situácia tu jednoducho je, ale jedného dňa prejde,
• snažme sa zachovať pokoj, zhlboka dýchajme.

Buďme aj v tomto ťažkom období láskaví a pomáhajme druhým. Zostaňme v spojení so svojimi blízkymi a priateľmi. Dodáva to pocit bezpečia a zmierňuje to stres. Zapojme sa do komunitnej pomoci.

Obmedzme svoj prístup k médiám. Sledovanie správ v nás udržiava napätie a pocit ohrozenia. Informácie vyhľadávajme v oficiálnych zdrojoch, nešírme neoverené správy a hoaxy.

Strach, úzkosť, plač sú v tejto chvíli úplne legitímne emócie. Nehanbime sa za ne. Naopak, hovorme o tom s blízkymi ľuďmi. Nezostávajme s týmito myšlienkami a pocitmi osamote, pomôže aj písanie denníka.

Počúvajme svoje vnútorné potreby a dajme im priestor – je v poriadku vyjadriť solidaritu, zapojiť sa do pomoci, rovnako ako aj nevyjadrovať sa a zostať vo veci neutrálny. 

Vyhnime sa alkoholu a veľkým dávkam kofeínu – môžu podporovať napätie a úzkosť. 

S dôverou sa obráťte na odbornú pomoc, ak cítite, že si sami neviete poradiť s intenzitou negatívnych pocitov. Bezplatne môžete zavolať na Linku dôvery Nezábudka – 0800 800 566.

Zdroj: Liga za duševné zdravie.

»»»»»»»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Vojna je strašná.

(6 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...