V Európe vyhodíme každý rok 25 miliónov ton plastu, ktorý skončí v našom okolí, v moriach, vrátane toho „slovenského.“ Odhaduje sa, že do roku 2050 bude v moriach plávať viac plastu ako rýb. Už teraz je situácia alarmujúca: 7 z 10 rýb na Jadrane obsahuje plast.
S týmito číslami prišiel bývalý minister životného prostredia, Slaven Dobrović a Đuro Horvat, ktorý pracuje v oblasti komunálneho odpadu. V chorvátskej HRT rozprávali o plastovej kríze, v ktorej žijeme.
Vyhodiť plast do prírody je zločin
Za posledných desať rokov sa výroba plastu zdesaťnásobila, povedali odborníci. Pritom ide o materiál, ktorý sa nikdy nestane súčasťou kolobehu v prírode. Nerozkladá sa, akumuluje sa všade okolo nás, v prírode, vo vode, v moriach. Vracia sa nám na tanieri.
My všetci sme producenti (nielen Albánci a Čiernohorci, ktorých v chorvátskej televízii často skloňovali, lebo ich susedia sú dole a oni v zálive, kde ten odpad končí). Len poloha na mape za to nemôže.
Odpad nepozná hranice.
Podľa Horvata nie je možné, aby sme pri súčasnom prístupe dosiahli dostatočnú úroveň ochrany Jadranského mora. Sú potrebné nové technológie, ktoré úplne zrecyklujú odpad – všetko, čo sme vyrobili, sa musí znova recyklovať – a priviesť späť do ekonomiky.
Recyklačný priemysel, ani eko dane, nebudú stačiť na záchranu, ak ľudia budú ďalej ignorovať, že aj tá ich jedna vyhodená fľaša je súčasťou 25 miliónov ton plastového odpadu, ktorým si tu zatiaľ veselo a zľahka zamorujeme prostredie.
Vietor nafúka odpadky všade. Ale nie on je na vine
Žila som na Jadrane osem rokov a videla, čo všetko – od stratených topánok bez páru až po záchodovú misu, vie more vyplaviť na breh.
Niektorí ostrovania sa mi blahosklonne usmievali do tváre, keď som plnila vrecia odpadkami z kraja pobrežia, pretože podľa ich taktiky „jugo prinieslo, bura zase odnesie.“
20 najlepších pláži pre rodiny s deťmi na Jadrane
Videla som na trajektoch veľký plagát s úderným heslom „more nie je smetisko,“ ktorý sa len tak hemžil obrázkami, koľko rokov sa rozkladajú rôzne materiály. Napriek tomu prešiel okolo mňa jeden z fajčiacich členov posádky a vyhodil plechovku svojho piva šípkou rovno do vody.
Videla som servírovať na ohromných misách kopu prstacov, mušlí, ktoré sú jednou z najväčších delikates. Zakázané, preto sa im skvele vodí na čiernych trhoch.
Aby sa dostali na tanier, rozbíjajú sa útesy, ničia sa celé podmorské biotopy, ktorých obnova potom trvá celé desaťročia. Pokuty sú síce vysoké, o to slastnejšie chutia.
Mimochodom mušľa, po chorvátsky školjka, je tiež synonymom pre záchodovú misu. A to si robíme z mora.
Videla som odpad, ktorý sme doma separovali a dávali do farebných nádob v dedine, voziť na smetisko, kde to zase niekto zmiešal dokopy a poslal smetiarskou loďou niekam na pevninu.
V lete to otáčali smetiari non-stop, pretože sezóna znamená desaťkrát viac odpadu, na ktorom sa podieľame aj my, morskí návštevníci.
A keďže vidím, ako sa správame tu, na Podunajskej nížine, kde teraz žijem, stačí letmý náhľad do kontajnerov, čo by jeden neveril, že nájde v separovanom odpade, nerobím si ilúzie; svoje zlozvyky si totiž berieme so sebou všade, kam sa len poberieme.
Všade máme svoje more. More odpadkov.
Znie to ako katastrofický scenár, ale čoskoro sa môžeme kúpať vo vlastnom odpade a jesť len plastové ryby.
Tak čo s tým?
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Materské mlieko je príliš drahocenné, aby vyšla čo len jedna kvapka nazmar
Zuzana Straková: Som ako sprievodca, ktorý vedie ženu k novej nádeji
Rodičia. Nie sme stále rovnakí. Nevieme dať deťom to isté
Predĺžená rodičovská do 6 rokov: ako ju vybaviť?
Aromaterapeutická lekárnička: levanduľa, čajovník a fenikel
Ako predísť dehydratácii?
