Sedím na tráve, opretá o jabloň, a pozerám na rozkvitnuté ovocné stromy na druhej strane údolia. Jar je tu! Viditeľný život sa vracia do záhrad, lesov a lúk! Príroda sa chveje novým začiatkom.
Padne mi pohľad na naše batoliatko: Teší sa, že už vie liezť. Teší sa, že je vonku. Trhá trávu, naháňa a prstíkmi šťuchá do mravcov, prevracia cifruše, ťapká po slizniakoch, naťahuje sa za prvosienkami a sedmokráskami.
Ničí. Ničí všetok viditeľný život, ktorý má na dosah. Má z toho očividný pôžitok – škerí sa na mňa svojím dvojzubým úsmevom a hrdo mi ukazuje rozfranforcovanú púpavu. Potom si všimne pavúka, zmobilizuje svoje kolienka a pustí sa za ním. Pavúk je, na svoje šťastie, rýchlejší než naše batoľa a stihne ujsť pod kameň.
Nechám dieťatko, nech pozoruje padajúce lupienky čerešňových kvetov, a zamyslím sa nad tým, aký je ten správny a žiaduci postoj k takémuto správaniu.
Absurdné, však?
Dieťatko si samozrejme neuvedomuje tú obrovskú moc, ktorú má. Neuvedomuje si, že môže podľa svojej ľubovôle a beztrestne rozhodnúť o živote a zániku živých organizmov. Keď ho nechám trhať trsy listov a pučiť mravcov, dá mu to signál, že brať život je vlastne v poriadku? Absurdné, však? Všetci sme ako detičky trhali kvety a pozabíjali pár chrobáčikov, a až na pár výnimiek z nás nevyrástli vrahovia.
Neschopnosti batoliat vnímať a chápať smrť a zánik
Keď boli naše dve staršie deti malé, neprichádzalo do úvahy, aby zmarili hocijaký život. Bolo mi vtedy úplne jedno, že múdre hlavy tvrdia čosi o neschopnosti batoliat vnímať a chápať smrť a zánik. Moja filozofia bola taká, že každá forma života na svete má význam a my nemáme právo ju ničiť. Áno, aj komáre sme radšej odpudzovali, aby sme ich nemuseli zabíjať. A áno, deti som podporovala v tom, aby mi netrhali a nenosili kvietky „z lásky“. Prísne som ich viedla k tomu, že život rastlinám a živočíchom berieme len ak je to nevyhnutné alebo ak ich využijeme ako potravu. Pochopili a chápu doteraz.
Dnes, keď vidím naše bábätko ako sa snaží chytiť nejakého chrobáka za nohu, môj prvý inštinkt je, že idem ratovať chrobáka, a potom idem dať dieťatku veľmi jasne najavo, že toto sa nerobí.
Všetko je inak
Znova sa zahľadím na batoliatko v tráve a odrazu si všimnem, že všetko je úplne inak než sa zdalo: Keď dočiahne na kvietok, jemne sa ho dotkne prstami a pohladká ho. Ak na ňom pristane včela, či osička, ticho pozoruje. Ak kvet nakoniec odtrhne, spustí sa komplexný, výskumný proces ochutnávania, trhania, mrvenia, púšťania a opätovného uchopovania, odhadzovania a pozorovania. Nie je to zbesilé driapanie rastlín bez rozmyslu. Všetko má svoje opodstatnenie a rozširuje obzory.
Aj rozfranforcovaná púpava. Keď pichne do chrobáčika tak, že sa prestane hýbať, zastaví sa. Pozerá. Čaká. Pohladká ho (to chrobáčika úplne dorazí). Pichne doň opäť. Potom ho vezme do prstíkov a dá do úst. Čoskoro začne kašľať a začne ho napínať, pretože chrobáčik sa mu zasekol niekde pod jazykom. Chrobáčika vyberiem a bábätko sa vráti k pozorovaniu lupienkov čerešne.
Prečo som to doteraz videla takto?
Rozmýšľam, prečo som to nedokázala takto vidieť keď som bola mladá mamina. Nedokázala som vnímať ničenie života ako súčasť učenia sa a spoznávania sveta. Je to vekom? Nadhľadom? Pochopením? Skúsenosťami? Stále mi je ľúto chrobáčika aj púpavy, a v duchu ich vyprevadím do Večných Lovíšť, ale už z toho nerobím takú drámu a netraumatizujem dieťatko hnevom a zákazmi.
Vyrastie z nášho batoliatka človek rovnako vnímavý a citlivý k prírode ako sú naše staršie deti? Uvidíme. Ale myslím si, že áno. No na rozdiel od nich bude vedieť ako chutí mravec, dážďovka a kvet pažítky. Bude od malička vedieť, ktoré mini-zvieratká na záhrade sú rýchlejšie a ktoré pomalšie ako on. Bude vedieť, že keď raz niečo odtrhne alebo zabije, tak je koniec a niet cesty späť. To sú cenné poznatky. Rozhodla som sa, že mu ich doprajem.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
Dve deti krátko po sebe - tehotenstvo
9 príznakov, kedy treba ísť s kašľom k lekárovi
Montessori: Rodičia nemusia byť pre deti všetkým
OČR počas Vianoc
Prvý mesiac príkrmov: čo sa podáva v našich končinách
