Nemusíme byť dokonalé matky

Norma, ktorá sa od nás očakáva

Keď som mala rok, mama ma dala do jaslí. A ona sa vrátila do práce. Nepamätám si, že by to bola niekedy ľutovala. Alebo že by si to vyčítala. Povedala, že tak to vtedy robili všetci. Bola to norma. Norma bola aj nerobiť si výčitky.

Súčasná norma je byť doma tri roky. Niekedy viac, niekedy menej. Ale skôr viac, ako menej, pretože potom s vami asi nie je úplne niečo v poriadku, keď v útlom veku dieťatka uprednostíte prácu pred rodinou (a bezpečnou vzťahovou väzbou).

Po tretích narodeninách sa však očakáva, že sa nám podarí dieťa umiestniť do škôlky. A že zvládneme všetky choroby bez toho, aby sme veľmi ohýbali inštitút OČR. Očakáva sa, že to zvládnuť musíme. A že hoci chodíme do práce, s deťmi budeme tráviť stále veľa času. Nielen vtedy, keď sú choré. Je to norma.

Prečítajte si aj:

Jasle? Dieťaťu môžete ublížiť!

Na dvoch frontoch

Práve v období, keď sa mama usiluje dostať do pracovného tempa, je to azda najťažšie. Celá zmena ženu stojí naozaj veľa síl, veľa energie. I tie najväčšie nenapraviteľné hrdinky, ktoré do toho išli s presvedčením, že všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce, po čase zisťujú, že padajú na hubu. Presvedčenia si opravujú na neprenosnú skúsenosť, že vždy to bude niekde škrípať. Raz doma, raz v práci, neraz na oboch frontoch. Áno, frontoch. Sú to naozaj bojiská. Občas ide o prežitie.

Rozpoltené sa cítia predovšetkým pracujúce mamy. Otcov sa spravidla nikto nepýta, prečo sú už v práci (napríklad po roku) alebo prečo ešte nie sú v práci (napríklad po troch rokoch). Ich pracovná šnúra sa často ničím neporušená, nezamotaná, ani nepretrhnutá, vinie pekne krásne ďalej, akoby ani žiadne deti v ich živote neboli. V práci predsa len získajú jednu výhodu oproti tomu, keď deti nemali: môžu si uplatniť daňový bonus.

Ale mamy, to je iná káva. Rozhodnutie mať deti zmení všetko. No to, čo môžu spolu s otcami prežívať spoločne, sú vždy výčitky. Výčitky, že netrávia s deťmi dosť času. Mamy sú však zase o čosi pred nimi. Mamy sú majsterkami výčitiek.

Prečítajte si aj:

Chorá láska. Mamy, ktoré milujú, až kým sa nezničia.

Výčitky, že sa venujeme deťom málo

Ešte i mamy, ktoré sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, sa môžu zožierať pocitmi viny. Za to, že si neužívajú každú chvíľu, ktorú môžu byť s dieťaťom doma. Mamy, ktoré pracujú z domu, sa dokonca cítia dvakrát tak previnilo, pretože majú zlý pocit z toho, že nie sú v práci a zároveň sa ale nemôžu celý deň hrať s deťmi, píše psychoterapeutka Amy Morin o tom, s akými problémami prichádzajú ženy do jej ordinácie.

A pritom, ako pripomína, prieskumy dokazujú, že od roku 1985 narastá počet hodín, ktoré rodičia týždenne trávia so svojimi deťmi. Hoci sa deťom venujeme oveľa viac (ako naši rodičia, ich rodičia), stále prevláda názor, že by sme sa im mali venovať ešte viac.

Pritom však môže byť úplne jedno, či mama zostane doma a venuje sa rodine pätnásť rokov alebo začne pracovať hneď po narodení dieťaťa. Podľa psychoterapeutky Amy Morin je síce čas strávený s deťmi súčasťou ich zdravého vývoja, avšak podľa jej názoru záleží viac na kvalite než na kvantite.

Dôležitá je kvalita, nie kvantita

Amy Morin sa opiera aj o výskum z roku 2015, publikovaný v časopise Journal of Marriage and Family, podľa ktorého na množstve času, ktoré s dieťaťom trávite, až tak nezáleží.

“Odborníci prišli na to, že čas, ktorý matky s deťmi strávili, nemal vplyv na ich správanie, emócie, prospech alebo vo všeobecnosti na ich duševnú pohodu. Jedinú výnimku tvoria tínedžeri. Ukazuje sa, že ak sa matky viac venovali dospievajúcim deťom, tí sa menej často dopúšťali nevhodného správania,” píše Morin.

To, že nás potrebujú deti v puberte, však už nikto nerieši. Pretože deti sú predsa v tomto veku dosť veľké na to, aby sa o seba vedeli postarať. Napriek tomu, že ide o kritické obdobie, kedy nás deti potrebujú a potrebujú s nami tráviť viac času, zároveň je to v našom živote konečne obdobie, kedy sa môžeme venovať aj práci, nielen malým deťom. Výčitiek už bolo dosť…

Prečítajte si aj:

Zlá výchova? Nie je všetko vina rodičov

Čo je však tá kvalita času?

Do práce v zásade chodíme preto, aby sme vedeli platiť účty. Dôležité je zarábať dosť. Pretože naša výplata, to je zároveň cena, ktorú zaplatíme za to, že nie sme doma, so svojou rodinou.

Práve pre to, že môžeme mať výčitky, že netrávime s deťmi dosť času, môžeme o to viac priľnúť k téze, že dôležitejšia je aj tak kvalita, ako kvantita. A premieňať tieto pocity viny na rodinné dovolenky, extravagantné oslavy narodenín, nádherne vyzdobené detské izby, a podobne. Chceme pre deti len to najlepšie, máme pocit, že si zaslúžia viac. Viac vecí. Viac zážitkov. Jednoducho viac všetkého.

Svojmu pocitu viny však aj tak neuľavíme. Speváčka Jennifer Lopez, napriek tomu, že zarába ročne 300 miliónov dolárov a má k dispozícii celý tím ľudí, ktorý jej pomáha s výchovou detí, v televízii priznala, že má často zlý pocit, akoby pre svoje deti nerobila dosť. Buďte si teda istí, hovorí psychoterapeutka Morin, že aj keby ste robili všetko, čo je vo vašich silách, pravdepodobne by ste sa aj tak cítili previnilo.

Prečítajte si aj:

10 najväčších chýb vo výchove, ktoré silní rodičia nerobia

Dosť dobrý rodič. Stačí to alebo nie?

Na našich pocitoch neschopnosti veľa robí spoločenské porovnávanie. A normy. Akoby byť dosť dobrý nebolo dosť. No práve byť “dostatočne dobrý rodič” je možno najlepšie, čo môžete pre svoje dieťa urobiť, myslí si Morin.

Pripomína renomovaného pediatra a psychoanalytika D. W. Winnicotta, ktorý dospel k záveru, že byť dobrou matkou (otcom) znamená byť dostatočne dobrou matkou.”

“Winnicott si všimol, že dostatočne dobré matky sa cítia vnútorne rozorvané medzi obetavosťou a sebeckosťou. Napriek tomu, že sa svojim deťom venujú, toho majú občas dosť. Napriek tomu, že robia množstvo chýb, svojím nedokonalým a ľudským spôsobom dostatočne dobré matky vychovávajú zdravé a húževné deti,” píše Morin.

Nemusíme byť teda dokonalé matky, ktoré dokážu zladiť prácu s rodinou. Dokonalé matky, ktoré sa deťom venujú 24 hodín denne. Dokonalé matky, ktoré deťom dávajú hlavne “kvalitu” vecí a zážitkov, nech už si pod tým každý predstaví čokoľvek. Stačí, že sme. Že sa dosť snažíme. Aj so svojimi nedostatkami.

Prečítajte si aj:

7 znakov, že si dobrý rodič – očami psychológa

(Žiadne hodnotenia)

Loading...