…za oknom je ešte tma, za chvíľu pôjdem budiť deti… Dnes mám sviatok. Ale túžim a potrebujem ho prežiť inak, ako je zvykom. Ja chcem dnes osobitne obdarovať iných. Okrem môjho milovaného manžela, ktorý svoju chválu má predo mnou, inými aj Bohom denne, sú to traja .. preto tri groše.
Z ľudského pohľadu je moja situácia divná: ležím v posteli a riešim už 20. dní dôsledky návštevy Corony, koniec v nedohľadne. Manžel vo vážnom stave s rovnakou diagnózou v nemocnici. Dom nedokončený. Status zamestnanca v otázniku, keďže som v skúšobnej dobe. Síl na prácu minimálne.
Deti v stave, kedy sa osamostatňujú a ich nárazy (vedomé či nevedomé) sú občas zraňujúce. Presne pred rokom som do hrobu položila vymodlené dieťa. Mnoho ľudí aj v blízkom okolí mi spôsobilo za posledného pol roka obrovské rany… A predsa je moje srdce plné chvály…radosti.. vďačnosti.
Začnem teda splácať tie moje tri groše.
Prvý bezodkladne patrí môjmu Bohu.
Je mi teraz jedno, aký máte k nemu vzťah. Pre mňa je to NIEKTO, bez koho nedám ani jeden deň, ani jeden nádych, myšlienku či zmysluplný skutok. Ak som tým, čím som, vedzte, že jasne vnímam celý čas jeho ruku a vedenie. Je mojou neoddeliteľnou súčasťou a všetko dobré, čím som a čo mám, je jeho robota. Veľmi silno si to uvedomujem!
Dávno nehovorím, že som frajer.. hovorím so sv. Pavlom, že frajer je môj Boh, ktorý to všetko dobré vo mne robí.. lebo mu to dovolím s radosťou… Uvedomujem si silu pravdy žalmu, ktorý hovorí: Rok korunuješ svojou dobrotou.. vo mne Boh korunuje svojou dobrotou každý okamih… vždy, keď sa obzriem do svojho života späť, čo len o deň, pol hodinu.. žasnem… čo koná! Chválim ťa, môj Pane.. že si ma urobil a robíš ďalej tak zázračne.. že si ma premieňaš… nikdy Ťa neprestanem milovať…
Druhý groš patrí niekomu, koho na Facebooku nenájdete. Nikdy tam žiadny šufeľ nemala.
Je to moja mama.
Napriek všetkej rozdielnosti pováh, výchovy, zrenia je to môj tichý hrdina, ktorému som za veľa vďačná. V čase, kedy ma čakala, preplakala celé tehotenstvo. Jej kratučké manželstvo bolo v obrovských ťažkostiach pre vtedajší alkoholizmus môjho tatu. Mala obavy, že sa nenarodím normálna z toho, aký ťažký čas mala. Modlila sa, aby to tak nebolo. Podarilo sa.
Ja naozaj nie som celkom normálna.. občas mi to moji bratia aj pekne šprihli medzi oči (a niektorí milí ľudia dodnes). Som za to vďačná! Za to, že som taká… že ma moja mama prijala… že mi dala kus seba, často aj za ocka, ktorý v tom čase nevládal milovať svojím zraneným srdcom z domu. Vždy mi verila, vždy som pre ňu bola hviezda, aj keď bola na mňa náročná. Dnes už rozumiem, mami… Denne si ťa nežne nosím v dlaniach, hlboko v srdci… Ak žasnete nad tým, kto som, prvú ľudskú stopu po Bohu tam urobila presne a láskavo práve ona, vrátane ultra podpory mojich darov slova…
Tretí groš patrí nečakane niekomu, kto tu už nie je.
Chlapčekovi, ktorý keď sa narodil, už vtedy sa mu smiali oči.
Chlapček, ktorý bol v mojom srdci a túžbe dlho pred tým, ako sa narodil… intuícia, že má prísť napriek tomu, že už sme mali 6 nádherných živých temperametných múdrych detí, ma neopúšťala.. ako volanie a pozvanie, že tento výnimočný dar treba prijať. Jon… to, čo si urobil s mojím srdcom.. sa nedá opísať.. a čo s ním robíš svojou blízkosťou, takou zvláštnou, nežnou a silnou aj po svojom fyzickom odchode odtiaľto na miesto, ktoré Ti stále zo srdca prajem, je neuveriteľné… Vždy sa pýtam znovu Boha, čo ja mám s Tvojím neuveriteľným prejavom života… s Tvojou zrelosťou pre nebo, ktorú sme si jasne uvedomili, až keď si tu nebol.. bol si najmenší, no stal si sa najväčším učiteľom toho, čo znamená skutočne milovať Boha, seba a iných… neprestaň ma to učiť… neprestaň nám a mi pomáhať… v duchu každý deň vidím tie tvoje žiarivé oči, lapajský úsmev a strapatú šticu. A k tomu Tvoju najmilšiu otázku: Ako ti môžem pomôcť?
Nebudem tu dávať fotku. Ani jedného. Netreba. Všetci traja sú tak silno vrezaní do obrazu môjho ja, ako genetická identita.
Nepotrebujem si ani zatvoriť oči, aby som ich videla srdcom a cítila hmatateľne ich blízkosť, lásku a dôležitosť pre môj život. Mať polstoročie znamená mať v sebe aj nejaký ten kus zrelosti. Mať jasnú cestu a cieľ, prostriedky aj spôsob, okolnosti a dobrý výber priateľov. Teším sa, že vy traja ste na tých miestach, kde ste. Majte nádherný deň, moji drahí ostatní priatelia na zemi.. aj vy, moji nepriatelia a oponenti.. všetkých vás mám rada a osobitne dnes zahŕňam do modlitby požehnania.. lebo oslávenec si môže želať čokoľvek, však?
Buďme dnes na seba osobitne dobrí… darujme porozumenie, úctu, prijatie, lásku, objatie, nečakaný malý darček tam, kde to nik nečaká… To je moja prosba na dar pre mňa dnes. Tak, ako ma to učí môj Boh… tak, ako ma to viedla moja mama… tak, ako mi to živou prítomnosťou ukazoval a ukazuje náš Jonatán…
(13 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
Ako zastaviť zvracanie
NsP Trstená
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Večierka pre tínedžerov
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Ja, ako rodinkovská pamätníčka 🙂 som sa ták potešila, že si môžem po dlhom čase znovu prečítať niečo od Márie Kohutiarovej!
To som však netušila, že to bude také…trochu…dosť…smutné…
Ale okrem clivoty aj láskavé, nežné, a také…objímajúce. Tak, ako väčšina tých dávnych Máriiných článkov.
Rada som, Mária, že si sa nám znovu prihovorila. Rada o Tebe znovu viem. A dodatočne Ti chcem zaželať všetko najlepšie k Tvojím narodeninám. Teraz hlavne skoré uzdravenie Tebe aj manželovi a deťom. A … tiež Ťa objímam 🙂