V čom je iné rodičovstvo v štyridsiatke?

Vo svojom okolí sa dnes oveľa menej stretávame s prípadmi mladých mamičiek, ktoré si v skorom veku „pokazia život“ neplánovaným tehotenstvom. Aspoň kedysi, keď sa počas strednej školy niekomu pritrafilo dostať sa do druhého stavu, pozeralo sa na také skoré tehotenstvo pomaly hanlivou optikou.

Až sa trend založenia rodiny poposúval do veku, keď by z rodičov teoreticky mohli byť aj starí rodičia. Možno nepoznáme šestnásťročnú, ktorá porodila, ale máme aspoň dve známe, ktoré porodili bábätko po štyridsiatke. Ako prvorodičky.

Shutterstock

Vek je len číslo, ale aj nie

Pribúdajú okolo nás bezdetné páry, ktorých sa bojíme spýtať otázku, či na bábätku „pracujú,“ pretože práve s odkladaním rodenia do vyššieho veku narastá počet mužov a žien, ktoré majú problémy s plodnosťou. A je veľmi pravdepodobné, že niekoho by sme sa vyzvedaním mohli dotknúť, nakoľko je to ohromne citlivá téma.

Je možné, že sa páry boria s problémami aj desaťročie a nejde to. Ak tehotenstvo príde po dlhodobých neúspechoch a opakovaných liečebných zákrokoch, ide o doslova „vymodlené“ dieťa. Niektorým starším rodičom sa narodí dieťa v druhom alebo treťom manželstve.

Pre rodičov, ktorí majú plus mínus štyridsať, platia určité špecifiká, vyplývajúce z rodičovstva v neskoršom veku. V tomto článku sa nechceme zaoberať starým známym „vek je len číslo,“ a teda, či sa na dieťa rodičia fyzicky alebo mentálne cítia. Je však možno dobré povedať si, že takéto rodičovstvo je iné.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Tehotná po 35-ke.

Intenzívnejšie rodičovstvo

Vo všeobecnosti možno pozorovať, že staršie mamy sú citlivejšie na prejavy dieťaťa, rýchlejšie na neho reagujú. Častejšie než mladšie maminky zapájajú dieťa do organizovaných aktivít, ako sú krúžky, cvičenia, baby plávanie. Zároveň svoje deti vnímajú ako viac temperamentné, menej poddajné, silné osobnosti, horšie utíšiteľné.

Aj starší otcovia sa vo vzťahu k deťom správajú inak ako mladší otcovia, v ich hre je menej aktívnych fyzických prvkov. Napríklad menej deti vyhadzujú do výšky, menej deti nosia, či „točia“ s dieťaťom. Ich doménou sú skôr verbálne ako fyzické aktivity.

Niektoré výchovné „extrémy“ starších rodičov, ako ich uvádza profesor Matějček, sú nadčasové:

zvýšená úzkosť, zvýšená vnímavosť voči nebezpečenstvu, ktoré by mohlo ohroziť ich dieťa
menšia istota v zaobchádzaní s dieťaťom, menej spontánnosti, menej radostného uvoľnenia
tendencia zveličovať choroby a poruchy
snaha obmedzovať aktivitu dieťaťa, aby si neublížilo, napríklad príliš teplé obliekanie dieťaťa
väčšia tendencia uisťovať sa o svojich rodičovských úspechoch snahou dieťa viesť k všestrannému vývoju (nútenie dieťaťa do nadmerného výkonu v škole, v športe, a pod.)

Osamelosť starších rodičov

Ak je materstvo pre niektoré ženy osamelou kapitolou, pre staršie mamy o to zvlášť. Už v pôrodnici sa stretnú s mamami, ktoré majú aj o dvadsať rokov menej. Ak má žena deti okolo dvadsaťpäťky, či tridsiatky, je možné, že sa „trafí“ do obdobne plodného obdobia svojich rovesníčok, s ktorými potom môže zdieľať svoje materstvo.

Ak by si však tá istá žena odbehla na materskú v štyridsiatke, veľmi pravdepodobne budú jej rovesníčky s deťmi celkom inde, či už záujmami, ktorým sa môžu venovať s deťmi alebo bez detí, alebo pracovne.

Mamy po štyridsiatke môžu myslieť na to, že ich po materskej bude čakať kolotoč chorôb v škôlke, škole a kým dieťa „vypiplú,“ budú mať na krku päťdesiatku a stretnú sa v práci s odmietaním kvôli „vyššiemu“ veku.

Zároveň už môžu popri malých deťoch riešiť oveľa viac starnúcich rodičov. Tzv. „sendvičové“ mamy nemôžu počítať s babkou a dedkom, ktorí im vypomôžu so starostlivosťou o deti. Prázdniny u starých rodičov sa kvôli geriatrickému veku nekonajú. Omnoho reálnejší je scenár, že plienky nosia nielen deti…

Rodičovstvo vo vyššom veku z tohto pohľadu teda predstavuje oveľa väčšiu záťaž, rodičia sú s pomocou odkázaní iba sami na seba a ešte musia pomáhať vlastným starnúcim rodičom.

Odloženie vlastného vývoja

Vo veku okolo 40. roku života sa u mužov aj žien stretávame so životným obdobím, ktoré Jung opisuje ako prechod od socializácie k individualizmu, rovnako na to nazerá aj Erikson pri opise svojich „ôsmich vekov človeka.“

Podľa Levinsona je prekročenie štyridsiatky strednou fázou dospelosti, v ktorej človek spravidla uvažuje o svojich úspechoch a sklamaniach a znovu nastavuje svoje ciele. Ak sú tieto ciele veľmi rozdielne od doterajších, toto obdobie môže byť dosť náročné a intenzívne. Veľké zmeny v živote, snaha o zanechanie odkazu svojho života ako aj uvažovanie o smrti, sú bežné súčasti tohto obdobia.

Vývojové úlohy, ktorými by sa mali ľudia zaoberať v tomto životnom štádiu – od ktorých závisí, ako sa bude naša osobnosť vyvíjať v budúcnosti, potom v prípade narodenia dieťaťa nevyhnutne idú bokom.