Som doma na materskej už sto rokov. Nechodím do práce, starám sa o naše krásne, úžasné deti a bábätká. Napĺňa ma to. Chcela som to.
Komentáre k článku
Smutné… Ja mať takého muža, tak ho nechcem… ak on v takej chvíli sám nevidí že sa treba postarať o rodinu, tak je to nedostatok lásky, nie empatie… a navyše, keďže sú v rodine deti, ktoré potrebujú ocka, nemyslím, že je normálne, aby víkendy často a pravidelne trávil otec na pánskych jazdách… normálne je, že cez víkend sa otec venuje deťom, žene, niekam ich vezme, odbremení ženu od domácich prác aspoň tak, že sa najedia vonku, nech nemusí variť… normálne je, že ak muž má svoje voľnočasové aktivity, čo mu umožňuje žena tým, že sa postará o deti aj v čase, keď už by mohol on, na základe dohody aj žena má pravidelnú možnosť ísť športovať, na masáž a podobne, a o deti sa postará on…
To, že si žena vyberie sama, že sa chce naplno postarať o detičky a manžel sa stará o zarábanie peňazí neznamená, že aj po pracovnej dobe a v čase víkendov je automaticky celá domácnosť a deti na pleciach ženy, a to nehovorím o chorobe… to s tým predsa nemá nič spoločné, alebo má?
Vďakabohu a vzájomnej otvorenosti a láske u nás doma takéto nehrozí… a ak náhodou vidím, že sa k tomu schyľuje, okamžite sa hlásim o svoje práva a o práva detí… a je mi úplne jedno či sa to niekomu zdá nekonštruktívne, emocionálne alebo akokoľvek nedokonale vyjadrené…
Držím palce a želám veľa zdravia a síl na nastolenie veľkých zmien 🙂
Zuzi, kiezby to vsade fungovalo tak, ako u vas.. Hoci sa hovori, ze zena to ma doma tak, ako si to zariadi, nie vzdy to plati.. Tak drzim palce, nech to u vas ostane minimalne tak, ako to je
tak mi zostalo smutno, tiez tu poranu ficim v zenskom stereotype, kolac, obed, ranajky, pradlo, upratat, cosi dokoncit v robote. Moja draha polovicka si cita na mobile sme a teda aktualny stav je, ze si trocha zdriemol. Povodne plany, ze vybehneme niekde na bicykel asi skoncia v kazdovikndovom poflakovani sa.
Bolia ma oci, lebo ja hodl dorabam po nociach, co nestihnem cez den, knizky mam spokojne ulozene na policke a asi nehrozi sa do nich v dohladnej dobe zahryznut. Mierne stekam na deti, elbo pocitujem zufaly nedostatok casu pre seba. A to si na druhej strane uvedomujem, ze mam hodne tolerantneho muza, ktory kopec veci za mna vyriesi, ked spravim toco. Mno a to je to, co mna, mozno podobne ako teba v poslednej dobe irituje.
Taka ta schopnost chlapa absolvovat v prvom rade svoje priority a nasledne sak aj veci riesit.
Ja vzdy vydim ten zoznam priorit, nekonecny, na konci neustale pribudajuci zoznam toho, co este musim zvladnut. A v takychto situaciach dokonaleeho terminatora si vravim, kuuuurna, ja chcem byt za tu damu, za tu anglicku diefcinu, co si to vdaka spravnej davke hysterie, odpadavania, nervevovych chorob vedela pekne zariadit.
Coo na tom, ze mne su tieto manipulacie cudzie, co na tom, ze mne sa chce byt emancipovana. Kaslem na emancipaciu, ked zo zeny vlastne robi nekonecne fungujuci stroj, odkaslavajuci si to casto na chorobach, lebo hold asi ine nic nas nezastavi v sebaobetovani.
Ja som teraz uplne iracionalne nahnevana na soferovanie. Dostala som auto (hurraa, ja viem ze je to dovod na radost), teda pardon s nasich zarobenych penazi sme si kupili auto, aj ja som na ne zarobila. Ano, je to sloboda, ale pre mna, co ma z jazdenia des je to zase len dalsia povinnost, stress nauucit sa to, aby som vedela plnohodnotne rozvazat deti po skolach kruzkoch…
nie je to dar pre dar, ej to dar pre odbremenie jeho povinnosti aspon jeden rozvoz spravit sam. Kuurna, to je nedela, idem vyjest detom m&m;-)
no opiť sa chcem už strašne dlho, len nejako neni vhodná príležitosť tak pri buducom traumatickou zážitku to dáme dokopy a urobíme žúrku klubu zúfalých manželiek. Niekde pod slivkou. Vašou, či našou?
Pri abstinencii takýchto časových rozmerov je to prevelice dôležitá otázka, že pod ktorou slivkou. Lebo treba mať oporný bod, kde človek upadol do bezvedomia, len čo si pričuchol k vrchnáku. Tak mi napadá, nestojí za výrobcami umelého mlieka liehovárenská lobby? vďaka dojčiacim matkám prichádza o neskutočné zisky…
Je to smutne, ale na druhej strane sa mi zda, že najmenej vhodný čas na oznámenie nejakých problémov, je keď dotyčný je na odchode. Muži sú slepí, ozaj im treba často polopatisticky povedať, čo potrebujeme, čo nás trápi. A dostatčne skoro. Mnohí sa vtedy spamätajú. Niektorým však ani to nestačí. Ten môj je niekedy prekvapivo empatický, niekedy ho musím nakopnúť, ale nIKDY nie, keď už mám slzy na kraji alebo keď už nevládzem.
Je to smutne, ale na druhej strane sa mi zda, že najmenej vhodný čas na oznámenie nejakých problémov, je keď dotyčný je na odchode. Muži sú slepí, ozaj im treba často polopatisticky povedať, čo potrebujeme, čo nás trápi. A dostatčne skoro. Mnohí sa vtedy spamätajú. Niektorým však ani to nestačí. Ten môj je niekedy prekvapivo empatický, niekedy ho musím nakopnúť, ale nIKDY nie, keď už mám slzy na kraji alebo keď už nevládzem.
Zuzitka… super si to napisala, mas uplnu pravdu… baby preco dovolite vasim chlapom, aby sa takto spravali? normalne im povedzte v com je problem, bez kriku a placu a ked nie je cas alebo nepocuvaju, tak im napiste mail, nech si to aspon precitaju. vsetkym vam drzim palce, aby ste si dokazali vytvorit kusok zivotneho priestoru aj pre seba.
Toto poznám. Náš tato je veľmi dobrý človek, ale je len muž, tiež mu treba všetko predostrieť pred nos, inak si nič “nedomyslí” sám. Nezvyknem si na to asi nikdy, ale už som sa naučila, že keď niečo potrebujem, musím to dať jasne najavo a potom sa až divím, čo všetko sa zrazu dá….
Ach jaj, chlapi… Mne sa paci ten napad, ze poslat mu mail.
U nas to zvykne zafungovat. Je to napisane na papieri, bez emocii, chlap si to v praci precita ked ma chvilu klud a co je najdolezitejsie – zamysli sa Podla mna mu to napis do mailu, co ti vsetko vadi, trapi ta, atd.. a ze by si bola rada keby sa nad tym zamyslel a vyjadril sa k tomu, lebo ty takto nevladzes. Proste aby jasne pochopil, ze nieco treba zmenit !
S tým mailom by som nesuhlasila…ja som to skusila ohen na streche, absolutne nepristupný argumentom…..
fakt aj ja sa tak citim, v jednom kolotoči, moj den konci okolo 23. – večer varim aby som mohla doobeda ist s detmi na 2 hodinky vonku a ze by ho napadlo zobrat len tak deti von, tak to teda nie, citi sa maximalne urazený…. vsetko bolo ok,cestovali sme chodili kade tade pokial sa nam nenarodilo druhe baby, to akoby vrazilo klin……
vybrala som si takeho co sice nema megaprijmy ,ani nenosi znackove oblecenie ani kravaty ,ale je s nami, travime s detmi volny cas, stale nieco vymyslime, vikendy skor on taha ked som v praci,inak mame program,aby sme doma nesedeli ,ma aj svoje zaluby ,bicykel,bowling,ale da sa vsetko stihat a dohodnut, urcite nemoze mat vsetky vikendy naplnene svojim programom, s takym chlapom ako pises by som deti urcite nemala, mozno mali drahe kociky a oblecenie,ale nemaju otca ,takeho na cely vikend na jasenie ,dakujem ten mal ostat sam a lubit sa sam a obdivovat sa cele dni ,aky je pekny v svojich oblubenych trickach
nono
ono to mas hold niekedy tazke, ani si takeho nemusi vybrat,a le zivot sa zrazu zmeni. Ked je chuap sikovy, niekedy je z neho manager ani nevies ako.
A to prosredie v ktorom zijes dokaze nejak posunut vnimanie reality. Napriek tomu to nemusi byt zly clovek, len mu v jeho zalahe povinosti nedocvaknu suvislosti.
inymi slovami, nehovor hop… kym mu nepreskoci;-))
A niekde je zase úplne “normálne”, že chlap príde domov z roboty, zbije ženu, deti a krásny deň za nami. Ktorá žena by si povedala, vau, tak toto je muž môjho života, s ním chcem pred oltár v šatách s vlečkou, čo bude trčať z Dómu sv. Martina? Má to niekto na čele napísané, aký otec z neho bude, keď sa tu dušujeme, že s takým by som deti nemala?
a medzitym mas siroku skalu rodin kde je to raz tak, raz onak. Raz mu dopne, raz nie.
A ono, niekedy ta strategia rozrevat sa mozno nie je konstruktivna, ale hod jedina, na co zostanu zdroje. Alebo jednina ucinna, bcs ak este drzis, vsetci maju pocit, ze este zvladnes.
Mna to len obcas tak iracionalne nasrdi, ked toho vidim nejak vela v svojom okoli.
Toz, asi by sme si mali vstupit do (s)vedomia a zacat robit rychlokurzy ucinnej domacej hysterie. Vzdy sa mi zdalo lepsie rukavickovo ochrnut, ako len nariekat nad nejakou banalnou psychosomatikou ala astma, zaludocne vredy ci zlcnik. To zdaleka nema ten dosah a efekt.;-)))
A take hystericke omdlievanie ci obluciky, mnam mnam;-))
Baby, prave som nieco taketo riesila pred niekolkymi tyzdnami s mojim manzelom.
Uz som bola s nervami na konci z toho ze nemam ani minutu pre seba a ze vsetko je dolezitejsie ako dopriat mne trochu volneho casu. Tiez som to nechala bublat dovtedy kym to zo mna nevybuchlo ako z tlakoveho hrnca.
Moj muz mi povedal ze som frustrovana, co som mu s radostou dala za pravdu (zrazu bol empaticky, aj ked si myslel ze ma tym urazi) a dodala som ze to bude uz len horsie ak nebudem mat vyhradeny cas len pre seba. Bola z toho hadka ako hrom, tri dni obchadzania sa ale prinieslo to ovocie!
Vydobila som si raz do tyzdna od 4hod poobede do rana “moj cas”. Vzdy na zaciatku tyzdna sa s manzelom dohodnem kedy to bude a potom zdrhnem z domu stretnut sa s kamoskou, na vystavu, alebo len tak – kym sa to pre neho nestane samozrejmostou. Dufam ze neskor budem moct zostat aj doma a len tak si citat
A este nieco, zacala som kazde rano behat. je to len pol hodka, ale odburam stres a zlost, nic to nestoji a este aj lepsie vyzeram. a moj manzel zatial strazi. Musim povedat, ze odkedy mame tieto zmeny vsetci sme stastnejsi. Moj muz si s malym vyborne rozumie, ten ho zasa neskonale miluje a aka som rada ja, vam ani nemusim hovorit.
Pravdu povediac, nikdy predtym som nebehavala, ale teraz to bol jediny sposob ako doslova utiect z domu a tiez som vyuzila manzelovu jesitnost, kedze mi stale hovoril ze som zostala po porode nejaka “vacsia”, tak teda tu mas! chces ma mat peknu? tak straz nase dieta
On teraz vie co to obnasa starat sa o mimino a tak pomaha ovela viac ako predtym – tej empatii obcas treba trochu pomoct
Ja sa pridávam k “na držku padajúcim” emancipovaným ženám. U môjho chlapa je to tak, že on počuje len to, čo počuť chce. Na neho neplatia ani len tie slzy, ktoré som zo zúfalstva vypustila a tak momentálne nastala u nás z mojej strany totálna ignorácia. Inak to fakt neviem a ani neviem ako sa inak obrniť, aby som normálne fungovala. Strašne ma to ubíja, ale musím ísť ďalej a fungovať, lebo autistický syn a pubertálna dcéra ma potrebujú. Je to vražedná kombinácia a do toho zvládať aj prácu a domácnosť je naozaj niekedy na mašľu, príp. na to stretnutie “pod slivkou”. :o)
Zuzana, u mna vyrtualne smeknuty kobuk a strasne silno stisnute paste. Pod slivkou si pripi, aspon virtualne, je nas tam pod nou viac!!!
Tot Kvtovana zastera urcite tiez rada posle pripitok.
No, mne manzel po neviemkolkom hysterickom kriku, ktory som na neho spustila, aby ma pocul, povedal, ze mi vybavi psychiatra… Ze na to su lieky….
Vsetko medzi nami bolo fajn, az pokial sa narodili deti…, nuz tak teraz mam deti, su zlate, skvele, ale stratila som toho super chalana, co som s ho zobrala za muza…, kto mohol vediet, ze nas ta zodpovednost a povinnosti takto zlomia?
“Hoci sa hovori, ze zena to ma doma tak, ako si to zariadi, nie vzdy to plati.. ” – je na tom kus pravdy,len to ZARIADENIE SI obcas stoji velmi velmi vela energie a obcas lietaju aj take velke triesky,ze to roztne cely vztah…
Vyzera to tak, ze super zeny schvarzeneger typu, ako je alenka autorka clanku si to zariadili tak, ze vlastne vsetko zvladnu sami a ziju si vlastny zivot sami s detmi. problem nastane len v nahodnej krizovej situacii, kedy superzena nie je schopna byt az tak schwarzeneger vykonna, a domcek sa zruti…
Zuzi napisala “vdakabohu” a ja sa pripajam: Aj u nas to vdaka Bohu funguje peknych par rockov, aj s tromi detickami. Aj ked sa to mnohym zda staromodne a neviem ake, ale v krestanstve je manzelka PRVA PO BOHU. Manzelia, ak chcu zit podla bozieho planu, sa tym riadia a ziju s vedomim, ze manzel/ka je jeho najvacsim pokladom, ktory pren prichystal Boh.
Viete, ake je super, zobudzat sa pri niekom, pre koho ste jedinecny poklad. Samozrejme si vsimne, ked sa nieco deje. A ked nie, normalne mu to poviem. Bez hysterie.
Ale to sme sa museli naucit takto zit a netvrdim, ze je to lahke: Neobvinovat, nemanipulovat, nezhadzovat… ved to predsa nemozem robit svojmu pokladu, ale ani nepreberat jeho zodpovednost a autoritu (aby si on cital noviny a ja sa strhala do sebaznicenia)
Drzte sa dievcata, nech si vas vasi manzelia vsimnu. Budte pre nich pritazlive (ale nie len navonok ).
Kotré to tak máte, tak si to zaslúžite. Možno ste pri tých deťoch na toho manžela úplne zabudli pri všetkej tej energii venovanej deťom. Aj manžel je len človek. Všetko je to o komunikácii.
Len neviem o čom budete písať ak ten zlý manžel ochorie, stratí prácu…
Ja viem, čo by sa stalo, keby manžel ochorel alebo by stratil prácu. Zase sa bude svet točiť len okolo neho a namiesto dvoch detí mám doma tri a namiesto jedného zamstnania by som musela mať dve a všetko stíhať tak, ako doteraz.
Má to svoju logiku. Žena chce, aby si muž všimol, že venuje všetok svoj čas deťom a potom nemá čas na iné (ani na neho). Muž si všíma, že žena nevenuje čas jemu, lebo všetok čas venuje deťom, a potom si nevšíma ani on ju. Obidvaja si potom všímajú, že sa nevšímajú.
mozno si poviete, ze do toho nemam co kecat – pretoze ja som na dieta, pracu a domacnost sama. rozhodla som sa tak, pretoze som zistila, ze otec dietata je skratka sebecka, ziarliva, pasivna hnida… no, to je iny pribeh.
kadopadne, ak niekto tvrdi, ze si zena moze za vsetko vzdy len sama, je to kravina. pretoze, kym vtacka lapaju… muzi su uzasni a pozorni. Ale mnohi to potom, ked uz je zena “ista” skratka otocia o 180.
napriek tomu, co napisem, myslim, ze nie je dobre hadzat vsetkych do jedneho vreca (ani muzov, ani zeny)… ale…
myslim, ze mnoho muzov ma tendencie sklznut do popisovaneho modelu. je busy, zivitel rodiny, ma predsa pravo na svoj relax (panske jazdy). mysli si pritom, ze zena doma relaxuje, ved je doma. ved sa “len” stara o deti a domacnost.
priklady rodin, ktore okolo mna naozaj funguju, nielen spolu hovoria. ale otecko je aktivne zapojeny do rodinneho zivota. sledujem to uz dlhsi cas – niezeby nemali problemy – ale muz nezabudol, ze jeho zena je tiez plnohodnotna ludska bytost, ktora si potrebuje pri svojej tazkej, stereotypnej a mentalne narocnej
praci pripominat kym je (bola nez sa narodili deti) a nestratit samu seba.
sledujem tiez ako sa po rokoch rozpadaju rodiny, kde chlap riesi len svoje veci a vlastne ani nema sajn, co sa u nich doma deje. alebo to sklzne do modelu, ze zena riesi nielen deti a domacnost, ale aj vsetky ostatne prakticke veci + nastupi predcasne do prace…
nezabite ma za to, co napisem, ale v 90% pripadoch sa zene po rozchode takéhoto paru paradoxne ulavi. a to napriek tomu, ze si neudrzanie vztahu so svojim muzom a rodiny velmi vycitaju kvoli detom.
no kym si muzi neuvedomia, ze ich zeny maju za sebou “iba” porod, nie neurologicky zakrok, pri ktorom jej odobrali polovicu mozgu a tym z nej urobili stroj na vyrobu mlieka, opatrovanie deti a upratovanie, budu zeny nestastne, frustrovane alebo dobrovolne same – lebo zvolia mensie zlo.
pocit, ze ich nici ignorancia cloveka, ktory by im mal byt najvacsou oporou a milujucim partnerom, je totiz dlhodobo neunosny.
prichod deti je pre par zataz a skuska. mozno aj niektori empaticki a inteligentni muzi na chvilu stratia hlavu… ale rychlo pochopia, ze musia prehadzat aj oni svoje priority a ze rodina je viac ako chlastacka na chate. nastastie, poznam takych oteckov a ich rodiny – a aj ked obcas zahrmi a sprchne, vacsinou u nich nachadzam len prijemnu oazu priatelstva a pochopenia.
a ked to inak nejde – treba plakat, aj kricat – ale najma sa rozpravat a ziskat si znova respekt a svoj strateny status quo u partnera.
drzim vam vsetkym, mile zufale manzelky, palce. nedajte sa.
problem je jednoznacne v komunikacii. nemému teľaťu ani mama nerozumie, takze mile zeny, ked nieco chcete, jasne to muzovi povedzte a tu neide o to ze muzi si nevedia domysliet co vy vlastne chcete, ale o to, ze vy sami neviete co chcete, resp. to nepoviete
Jejda. Čo je to tá komunikácia? Ďalší abstraktný pojem, ktorý sa pán manžel, inak zvárač, školník, šofér električky, dozvedel na firemnom školení, kým pani manželka komunikovala doma s dieťatkom na úrovni “haťa paťa blé kuk ťuk ťuk”. A potom príde domov a myslí si, že niekoho ohúri cudzím slovom. Pritom to je len fráza na odpútanie pozornosti v rámci prebiehajúceho rozhovoru. Kým samozrejme muž neuzná za vhodné prebiehajúci rozhovor premenovať len na prebiehajúci monológ. Prípadne, keď muž po žene nechce, aby keď povedala “A”, nech povie aj “B”. To je skrátka tak, keď sa niekto viacej sústredí na formu, ako na obsah rozhovoru/debaty/komunikácie.
no u nás som to znášala 3,5 roka s dvomi deťmi a potom pan táta zbalil slivky a išiel sa potiť k inej…síce je človeku občas smutno, ale nemenila by som, navarím si čo chcem, ako chcem, a koľko a nikto ma nezotiera za to, že to nie je tak ako si presne predstavoval a neponižuje ma, že jeho maminka a babka varia lepšie.
Ahoj Janka,
dakujem za otazku Ano, sme. Tento rok sme spolu už 20 rokov. A som rada, že mám tohoto muža a že sa v našom vzájomnom načúvaní, a rozumení si – posúvame, a stále sa o sebe viac učíme. Rovnako – ako som ja v tomto článku videla jeho len povrchne (lebo robiť kravatového obchodníka a tráviť aj víkendy pracovne sa zdalo vtedy len mne, ako príjemná záležitosť), on videl povrchne mna. (ved nič nemusí robiť, len byť doma s detmi, to je predsa jednoduché). Obaja sme vtedy o svojich svetoch vedeli málo.
Ahoj Alenka, dakujem, ze si mi odpovedala. Potesilo ma, ze ste s manzelom ostali spolu. Musis byt silna osobnost, ked si to nakoniec zvladla. Prajem vam, aby vam manzelstvo vydrzalo a aby ste boli prikladom pre inych.
Ja som sice uz davno z materskej spat v praci, ale akosi mi unika zmysel zivota v tom kazdodennom zhone a bez pritomnosti muza. Sme spolu uz 18 rokov a posledne roky byva dlho v praci a argumentuje tym, ze je taka doba a mam sa s tym zmierit. Uz som na neho skusala asi vsetko, stazovala som sa v rodine, svokre, nasim spolocnym priatelom. Dohovara som mu, volala ho do manzelskej poradne. Sama som bola viackrat u psychologa. U viacerych psychologov a kazdy mi radil inak. Jedna psychologicka (Phd.) mi radila odist od neho a rozbalit zivot. (jej sa lahko radi, ved jej deti by neplakali)
Pravda je taka, ze nikto mi neporadi a nikto nevie spravnu odpoved co treba robit.
A tak.. je to nadlho. (mozno raz vydam na vlastne naklady knihu, ktoru potom nikto nebude citat
S pozdravom
Smutné… Ja mať takého muža, tak ho nechcem… ak on v takej chvíli sám nevidí že sa treba postarať o rodinu, tak je to nedostatok lásky, nie empatie… a navyše, keďže sú v rodine deti, ktoré potrebujú ocka, nemyslím, že je normálne, aby víkendy často a pravidelne trávil otec na pánskych jazdách… normálne je, že cez víkend sa otec venuje deťom, žene, niekam ich vezme, odbremení ženu od domácich prác aspoň tak, že sa najedia vonku, nech nemusí variť… normálne je, že ak muž má svoje voľnočasové aktivity, čo mu umožňuje žena tým, že sa postará o deti aj v čase, keď už by mohol on, na základe dohody aj žena má pravidelnú možnosť ísť športovať, na masáž a podobne, a o deti sa postará on…
To, že si žena vyberie sama, že sa chce naplno postarať o detičky a manžel sa stará o zarábanie peňazí neznamená, že aj po pracovnej dobe a v čase víkendov je automaticky celá domácnosť a deti na pleciach ženy, a to nehovorím o chorobe… to s tým predsa nemá nič spoločné, alebo má?
Vďakabohu a vzájomnej otvorenosti a láske u nás doma takéto nehrozí… a ak náhodou vidím, že sa k tomu schyľuje, okamžite sa hlásim o svoje práva a o práva detí… a je mi úplne jedno či sa to niekomu zdá nekonštruktívne, emocionálne alebo akokoľvek nedokonale vyjadrené…
Držím palce a želám veľa zdravia a síl na nastolenie veľkých zmien 🙂
Zuzi, kiezby to vsade fungovalo tak, ako u vas.. Hoci sa hovori, ze zena to ma doma tak, ako si to zariadi, nie vzdy to plati.. Tak drzim palce, nech to u vas ostane minimalne tak, ako to je
Ahoj Alica
tak mi zostalo smutno, tiez tu poranu ficim v zenskom stereotype, kolac, obed, ranajky, pradlo, upratat, cosi dokoncit v robote. Moja draha polovicka si cita na mobile sme a teda aktualny stav je, ze si trocha zdriemol. Povodne plany, ze vybehneme niekde na bicykel asi skoncia v kazdovikndovom poflakovani sa.
Bolia ma oci, lebo ja hodl dorabam po nociach, co nestihnem cez den, knizky mam spokojne ulozene na policke a asi nehrozi sa do nich v dohladnej dobe zahryznut. Mierne stekam na deti, elbo pocitujem zufaly nedostatok casu pre seba. A to si na druhej strane uvedomujem, ze mam hodne tolerantneho muza, ktory kopec veci za mna vyriesi, ked spravim toco. Mno a to je to, co mna, mozno podobne ako teba v poslednej dobe irituje.
Taka ta schopnost chlapa absolvovat v prvom rade svoje priority a nasledne sak aj veci riesit.
Ja vzdy vydim ten zoznam priorit, nekonecny, na konci neustale pribudajuci zoznam toho, co este musim zvladnut. A v takychto situaciach dokonaleeho terminatora si vravim, kuuuurna, ja chcem byt za tu damu, za tu anglicku diefcinu, co si to vdaka spravnej davke hysterie, odpadavania, nervevovych chorob vedela pekne zariadit.
Coo na tom, ze mne su tieto manipulacie cudzie, co na tom, ze mne sa chce byt emancipovana. Kaslem na emancipaciu, ked zo zeny vlastne robi nekonecne fungujuci stroj, odkaslavajuci si to casto na chorobach, lebo hold asi ine nic nas nezastavi v sebaobetovani.
Ja som teraz uplne iracionalne nahnevana na soferovanie. Dostala som auto (hurraa, ja viem ze je to dovod na radost), teda pardon s nasich zarobenych penazi sme si kupili auto, aj ja som na ne zarobila. Ano, je to sloboda, ale pre mna, co ma z jazdenia des je to zase len dalsia povinnost, stress nauucit sa to, aby som vedela plnohodnotne rozvazat deti po skolach kruzkoch…
nie je to dar pre dar, ej to dar pre odbremenie jeho povinnosti aspon jeden rozvoz spravit sam. Kuurna, to je nedela, idem vyjest detom m&m;-)
Škoda, že obe kojíme. Mohli by sme sa spolu opiť.
no opiť sa chcem už strašne dlho, len nejako neni vhodná príležitosť tak pri buducom traumatickou zážitku to dáme dokopy a urobíme žúrku klubu zúfalých manželiek. Niekde pod slivkou. Vašou, či našou?
Pri abstinencii takýchto časových rozmerov je to prevelice dôležitá otázka, že pod ktorou slivkou. Lebo treba mať oporný bod, kde človek upadol do bezvedomia, len čo si pričuchol k vrchnáku. Tak mi napadá, nestojí za výrobcami umelého mlieka liehovárenská lobby? vďaka dojčiacim matkám prichádza o neskutočné zisky…
Baby, znie to ako dobry napad;-)))
Je to smutne, ale na druhej strane sa mi zda, že najmenej vhodný čas na oznámenie nejakých problémov, je keď dotyčný je na odchode. Muži sú slepí, ozaj im treba často polopatisticky povedať, čo potrebujeme, čo nás trápi. A dostatčne skoro. Mnohí sa vtedy spamätajú. Niektorým však ani to nestačí. Ten môj je niekedy prekvapivo empatický, niekedy ho musím nakopnúť, ale nIKDY nie, keď už mám slzy na kraji alebo keď už nevládzem.
Je to smutne, ale na druhej strane sa mi zda, že najmenej vhodný čas na oznámenie nejakých problémov, je keď dotyčný je na odchode. Muži sú slepí, ozaj im treba často polopatisticky povedať, čo potrebujeme, čo nás trápi. A dostatčne skoro. Mnohí sa vtedy spamätajú. Niektorým však ani to nestačí. Ten môj je niekedy prekvapivo empatický, niekedy ho musím nakopnúť, ale nIKDY nie, keď už mám slzy na kraji alebo keď už nevládzem.
Zuzitka… super si to napisala, mas uplnu pravdu… baby preco dovolite vasim chlapom, aby sa takto spravali? normalne im povedzte v com je problem, bez kriku a placu a ked nie je cas alebo nepocuvaju, tak im napiste mail, nech si to aspon precitaju. vsetkym vam drzim palce, aby ste si dokazali vytvorit kusok zivotneho priestoru aj pre seba.
Toto poznám. Náš tato je veľmi dobrý človek, ale je len muž, tiež mu treba všetko predostrieť pred nos, inak si nič “nedomyslí” sám. Nezvyknem si na to asi nikdy, ale už som sa naučila, že keď niečo potrebujem, musím to dať jasne najavo a potom sa až divím, čo všetko sa zrazu dá….
Ach jaj, chlapi… Mne sa paci ten napad, ze poslat mu mail.
U nas to zvykne zafungovat. Je to napisane na papieri, bez emocii, chlap si to v praci precita ked ma chvilu klud a co je najdolezitejsie – zamysli sa Podla mna mu to napis do mailu, co ti vsetko vadi, trapi ta, atd.. a ze by si bola rada keby sa nad tym zamyslel a vyjadril sa k tomu, lebo ty takto nevladzes. Proste aby jasne pochopil, ze nieco treba zmenit !
Drzim palce
S tým mailom by som nesuhlasila…ja som to skusila ohen na streche, absolutne nepristupný argumentom…..
fakt aj ja sa tak citim, v jednom kolotoči, moj den konci okolo 23. – večer varim aby som mohla doobeda ist s detmi na 2 hodinky vonku a ze by ho napadlo zobrat len tak deti von, tak to teda nie, citi sa maximalne urazený…. vsetko bolo ok,cestovali sme chodili kade tade pokial sa nam nenarodilo druhe baby, to akoby vrazilo klin……
vybrala som si takeho co sice nema megaprijmy ,ani nenosi znackove oblecenie ani kravaty ,ale je s nami, travime s detmi volny cas, stale nieco vymyslime, vikendy skor on taha ked som v praci,inak mame program,aby sme doma nesedeli ,ma aj svoje zaluby ,bicykel,bowling,ale da sa vsetko stihat a dohodnut, urcite nemoze mat vsetky vikendy naplnene svojim programom, s takym chlapom ako pises by som deti urcite nemala, mozno mali drahe kociky a oblecenie,ale nemaju otca ,takeho na cely vikend na jasenie ,dakujem ten mal ostat sam a lubit sa sam a obdivovat sa cele dni ,aky je pekny v svojich oblubenych trickach
nono
ono to mas hold niekedy tazke, ani si takeho nemusi vybrat,a le zivot sa zrazu zmeni. Ked je chuap sikovy, niekedy je z neho manager ani nevies ako.
A to prosredie v ktorom zijes dokaze nejak posunut vnimanie reality. Napriek tomu to nemusi byt zly clovek, len mu v jeho zalahe povinosti nedocvaknu suvislosti.
inymi slovami, nehovor hop… kym mu nepreskoci;-))
A niekde je zase úplne “normálne”, že chlap príde domov z roboty, zbije ženu, deti a krásny deň za nami. Ktorá žena by si povedala, vau, tak toto je muž môjho života, s ním chcem pred oltár v šatách s vlečkou, čo bude trčať z Dómu sv. Martina? Má to niekto na čele napísané, aký otec z neho bude, keď sa tu dušujeme, že s takým by som deti nemala?
a medzitym mas siroku skalu rodin kde je to raz tak, raz onak. Raz mu dopne, raz nie.
A ono, niekedy ta strategia rozrevat sa mozno nie je konstruktivna, ale hod jedina, na co zostanu zdroje. Alebo jednina ucinna, bcs ak este drzis, vsetci maju pocit, ze este zvladnes.
Mna to len obcas tak iracionalne nasrdi, ked toho vidim nejak vela v svojom okoli.
Moje kamarátky, vekový priemer 60+, sa zhodujú na tom, že najlepšie sa majú urevané ženy
Toz, asi by sme si mali vstupit do (s)vedomia a zacat robit rychlokurzy ucinnej domacej hysterie. Vzdy sa mi zdalo lepsie rukavickovo ochrnut, ako len nariekat nad nejakou banalnou psychosomatikou ala astma, zaludocne vredy ci zlcnik. To zdaleka nema ten dosah a efekt.;-)))
A take hystericke omdlievanie ci obluciky, mnam mnam;-))
Baby, prave som nieco taketo riesila pred niekolkymi tyzdnami s mojim manzelom.
Uz som bola s nervami na konci z toho ze nemam ani minutu pre seba a ze vsetko je dolezitejsie ako dopriat mne trochu volneho casu. Tiez som to nechala bublat dovtedy kym to zo mna nevybuchlo ako z tlakoveho hrnca.
Moj muz mi povedal ze som frustrovana, co som mu s radostou dala za pravdu (zrazu bol empaticky, aj ked si myslel ze ma tym urazi) a dodala som ze to bude uz len horsie ak nebudem mat vyhradeny cas len pre seba. Bola z toho hadka ako hrom, tri dni obchadzania sa ale prinieslo to ovocie!
Vydobila som si raz do tyzdna od 4hod poobede do rana “moj cas”. Vzdy na zaciatku tyzdna sa s manzelom dohodnem kedy to bude a potom zdrhnem z domu stretnut sa s kamoskou, na vystavu, alebo len tak – kym sa to pre neho nestane samozrejmostou. Dufam ze neskor budem moct zostat aj doma a len tak si citat
A este nieco, zacala som kazde rano behat. je to len pol hodka, ale odburam stres a zlost, nic to nestoji a este aj lepsie vyzeram. a moj manzel zatial strazi. Musim povedat, ze odkedy mame tieto zmeny vsetci sme stastnejsi. Moj muz si s malym vyborne rozumie, ten ho zasa neskonale miluje a aka som rada ja, vam ani nemusim hovorit.
Zuz za to behanie ti davam palec hore… endorfiny su proste endorfiny… ja beham len dva krat do tyzdna vecer… ale je to pre mna neskutocny relax
Pravdu povediac, nikdy predtym som nebehavala, ale teraz to bol jediny sposob ako doslova utiect z domu a tiez som vyuzila manzelovu jesitnost, kedze mi stale hovoril ze som zostala po porode nejaka “vacsia”, tak teda tu mas! chces ma mat peknu? tak straz nase dieta
On teraz vie co to obnasa starat sa o mimino a tak pomaha ovela viac ako predtym – tej empatii obcas treba trochu pomoct
veru aj za mna palec hore!!!
Baby, toto je tak plodna diskusia
Vyberam si z nej do zivota:
1. Treba absolvovat rychlokurz ucinnej histerie
2. S kverinovou zasterou sa chcem ist opit
3. Poslat mu majl- teda v tomto pripade link
4. … No dobre, aj behat by som mala zacat, aj tenisky som si uz drahe kupila..
Dajte este nieco mudre.
A niekto tu vo fore tvrdil, ze vraj na bbt zdochol pes. V tomto pripade chcem chovat zdochlinu. Je inspirativna.
Ja sa pridávam k “na držku padajúcim” emancipovaným ženám. U môjho chlapa je to tak, že on počuje len to, čo počuť chce. Na neho neplatia ani len tie slzy, ktoré som zo zúfalstva vypustila a tak momentálne nastala u nás z mojej strany totálna ignorácia. Inak to fakt neviem a ani neviem ako sa inak obrniť, aby som normálne fungovala. Strašne ma to ubíja, ale musím ísť ďalej a fungovať, lebo autistický syn a pubertálna dcéra ma potrebujú. Je to vražedná kombinácia a do toho zvládať aj prácu a domácnosť je naozaj niekedy na mašľu, príp. na to stretnutie “pod slivkou”. :o)
Držím nám všetkým place a zdar emancipácií!!!!
Zuzana, u mna vyrtualne smeknuty kobuk a strasne silno stisnute paste. Pod slivkou si pripi, aspon virtualne, je nas tam pod nou viac!!!
Tot Kvtovana zastera urcite tiez rada posle pripitok.
No, mne manzel po neviemkolkom hysterickom kriku, ktory som na neho spustila, aby ma pocul, povedal, ze mi vybavi psychiatra… Ze na to su lieky….
Vsetko medzi nami bolo fajn, az pokial sa narodili deti…, nuz tak teraz mam deti, su zlate, skvele, ale stratila som toho super chalana, co som s ho zobrala za muza…, kto mohol vediet, ze nas ta zodpovednost a povinnosti takto zlomia?
“Hoci sa hovori, ze zena to ma doma tak, ako si to zariadi, nie vzdy to plati.. ” – je na tom kus pravdy,len to ZARIADENIE SI obcas stoji velmi velmi vela energie a obcas lietaju aj take velke triesky,ze to roztne cely vztah…
Vyzera to tak, ze super zeny schvarzeneger typu, ako je alenka autorka clanku si to zariadili tak, ze vlastne vsetko zvladnu sami a ziju si vlastny zivot sami s detmi. problem nastane len v nahodnej krizovej situacii, kedy superzena nie je schopna byt az tak schwarzeneger vykonna, a domcek sa zruti…
Zuzi napisala “vdakabohu” a ja sa pripajam: Aj u nas to vdaka Bohu funguje peknych par rockov, aj s tromi detickami. Aj ked sa to mnohym zda staromodne a neviem ake, ale v krestanstve je manzelka PRVA PO BOHU. Manzelia, ak chcu zit podla bozieho planu, sa tym riadia a ziju s vedomim, ze manzel/ka je jeho najvacsim pokladom, ktory pren prichystal Boh.
Viete, ake je super, zobudzat sa pri niekom, pre koho ste jedinecny poklad. Samozrejme si vsimne, ked sa nieco deje. A ked nie, normalne mu to poviem. Bez hysterie.
Ale to sme sa museli naucit takto zit a netvrdim, ze je to lahke: Neobvinovat, nemanipulovat, nezhadzovat… ved to predsa nemozem robit svojmu pokladu, ale ani nepreberat jeho zodpovednost a autoritu (aby si on cital noviny a ja sa strhala do sebaznicenia)
Drzte sa dievcata, nech si vas vasi manzelia vsimnu. Budte pre nich pritazlive (ale nie len navonok ).
Kotré to tak máte, tak si to zaslúžite. Možno ste pri tých deťoch na toho manžela úplne zabudli pri všetkej tej energii venovanej deťom. Aj manžel je len človek. Všetko je to o komunikácii.
Len neviem o čom budete písať ak ten zlý manžel ochorie, stratí prácu…
Komunikujte milé manželky
Ja viem, čo by sa stalo, keby manžel ochorel alebo by stratil prácu. Zase sa bude svet točiť len okolo neho a namiesto dvoch detí mám doma tri a namiesto jedného zamstnania by som musela mať dve a všetko stíhať tak, ako doteraz.
ja tak niekedy vaham, ci by sme sa miesto toho komunikovania nemali tak normalne porozpravat
mozno by to bolo uzitocnejsie
No, to by bolo asi fakt najlepšie. Len sme tu asi taká zmes z celého slovenska a neviem ktorá slivka by komu vyhovovala.
Má to svoju logiku. Žena chce, aby si muž všimol, že venuje všetok svoj čas deťom a potom nemá čas na iné (ani na neho). Muž si všíma, že žena nevenuje čas jemu, lebo všetok čas venuje deťom, a potom si nevšíma ani on ju. Obidvaja si potom všímajú, že sa nevšímajú.
mozno si poviete, ze do toho nemam co kecat – pretoze ja som na dieta, pracu a domacnost sama. rozhodla som sa tak, pretoze som zistila, ze otec dietata je skratka sebecka, ziarliva, pasivna hnida… no, to je iny pribeh.
kadopadne, ak niekto tvrdi, ze si zena moze za vsetko vzdy len sama, je to kravina. pretoze, kym vtacka lapaju… muzi su uzasni a pozorni. Ale mnohi to potom, ked uz je zena “ista” skratka otocia o 180.
napriek tomu, co napisem, myslim, ze nie je dobre hadzat vsetkych do jedneho vreca (ani muzov, ani zeny)… ale…
myslim, ze mnoho muzov ma tendencie sklznut do popisovaneho modelu. je busy, zivitel rodiny, ma predsa pravo na svoj relax (panske jazdy). mysli si pritom, ze zena doma relaxuje, ved je doma. ved sa “len” stara o deti a domacnost.
priklady rodin, ktore okolo mna naozaj funguju, nielen spolu hovoria. ale otecko je aktivne zapojeny do rodinneho zivota. sledujem to uz dlhsi cas – niezeby nemali problemy – ale muz nezabudol, ze jeho zena je tiez plnohodnotna ludska bytost, ktora si potrebuje pri svojej tazkej, stereotypnej a mentalne narocnej
praci pripominat kym je (bola nez sa narodili deti) a nestratit samu seba.
sledujem tiez ako sa po rokoch rozpadaju rodiny, kde chlap riesi len svoje veci a vlastne ani nema sajn, co sa u nich doma deje. alebo to sklzne do modelu, ze zena riesi nielen deti a domacnost, ale aj vsetky ostatne prakticke veci + nastupi predcasne do prace…
nezabite ma za to, co napisem, ale v 90% pripadoch sa zene po rozchode takéhoto paru paradoxne ulavi. a to napriek tomu, ze si neudrzanie vztahu so svojim muzom a rodiny velmi vycitaju kvoli detom.
no kym si muzi neuvedomia, ze ich zeny maju za sebou “iba” porod, nie neurologicky zakrok, pri ktorom jej odobrali polovicu mozgu a tym z nej urobili stroj na vyrobu mlieka, opatrovanie deti a upratovanie, budu zeny nestastne, frustrovane alebo dobrovolne same – lebo zvolia mensie zlo.
pocit, ze ich nici ignorancia cloveka, ktory by im mal byt najvacsou oporou a milujucim partnerom, je totiz dlhodobo neunosny.
prichod deti je pre par zataz a skuska. mozno aj niektori empaticki a inteligentni muzi na chvilu stratia hlavu… ale rychlo pochopia, ze musia prehadzat aj oni svoje priority a ze rodina je viac ako chlastacka na chate. nastastie, poznam takych oteckov a ich rodiny – a aj ked obcas zahrmi a sprchne, vacsinou u nich nachadzam len prijemnu oazu priatelstva a pochopenia.
a ked to inak nejde – treba plakat, aj kricat – ale najma sa rozpravat a ziskat si znova respekt a svoj strateny status quo u partnera.
drzim vam vsetkym, mile zufale manzelky, palce. nedajte sa.
problem je jednoznacne v komunikacii. nemému teľaťu ani mama nerozumie, takze mile zeny, ked nieco chcete, jasne to muzovi povedzte a tu neide o to ze muzi si nevedia domysliet co vy vlastne chcete, ale o to, ze vy sami neviete co chcete, resp. to nepoviete
Jejda. Čo je to tá komunikácia? Ďalší abstraktný pojem, ktorý sa pán manžel, inak zvárač, školník, šofér električky, dozvedel na firemnom školení, kým pani manželka komunikovala doma s dieťatkom na úrovni “haťa paťa blé kuk ťuk ťuk”. A potom príde domov a myslí si, že niekoho ohúri cudzím slovom. Pritom to je len fráza na odpútanie pozornosti v rámci prebiehajúceho rozhovoru. Kým samozrejme muž neuzná za vhodné prebiehajúci rozhovor premenovať len na prebiehajúci monológ. Prípadne, keď muž po žene nechce, aby keď povedala “A”, nech povie aj “B”. To je skrátka tak, keď sa niekto viacej sústredí na formu, ako na obsah rozhovoru/debaty/komunikácie.
no u nás som to znášala 3,5 roka s dvomi deťmi a potom pan táta zbalil slivky a išiel sa potiť k inej…síce je človeku občas smutno, ale nemenila by som, navarím si čo chcem, ako chcem, a koľko a nikto ma nezotiera za to, že to nie je tak ako si presne predstavoval a neponižuje ma, že jeho maminka a babka varia lepšie.
Ahoj
Zaujimalo by ma, ci ste po rokoch este s manzelom spolu. Diskusia “Zúfalá manželka, alebo desperate hauswive?
bola v roku 2010 a ja podobne riesim teraz. vdaka
Ahoj Janka,
dakujem za otazku Ano, sme. Tento rok sme spolu už 20 rokov. A som rada, že mám tohoto muža a že sa v našom vzájomnom načúvaní, a rozumení si – posúvame, a stále sa o sebe viac učíme. Rovnako – ako som ja v tomto článku videla jeho len povrchne (lebo robiť kravatového obchodníka a tráviť aj víkendy pracovne sa zdalo vtedy len mne, ako príjemná záležitosť), on videl povrchne mna. (ved nič nemusí robiť, len byť doma s detmi, to je predsa jednoduché). Obaja sme vtedy o svojich svetoch vedeli málo.
Ahoj Alenka, dakujem, ze si mi odpovedala. Potesilo ma, ze ste s manzelom ostali spolu. Musis byt silna osobnost, ked si to nakoniec zvladla. Prajem vam, aby vam manzelstvo vydrzalo a aby ste boli prikladom pre inych.
Ja som sice uz davno z materskej spat v praci, ale akosi mi unika zmysel zivota v tom kazdodennom zhone a bez pritomnosti muza. Sme spolu uz 18 rokov a posledne roky byva dlho v praci a argumentuje tym, ze je taka doba a mam sa s tym zmierit. Uz som na neho skusala asi vsetko, stazovala som sa v rodine, svokre, nasim spolocnym priatelom. Dohovara som mu, volala ho do manzelskej poradne. Sama som bola viackrat u psychologa. U viacerych psychologov a kazdy mi radil inak. Jedna psychologicka (Phd.) mi radila odist od neho a rozbalit zivot. (jej sa lahko radi, ved jej deti by neplakali)
Pravda je taka, ze nikto mi neporadi a nikto nevie spravnu odpoved co treba robit.
A tak.. je to nadlho. (mozno raz vydam na vlastne naklady knihu, ktoru potom nikto nebude citat
S pozdravom