Odkedy je vhodné dieťa s počítačom oboznamovať? Koľko času by pri ňom malo tráviť? Je to naozaj také nebezpečné? Stráca dieťa niečo tým, že čas, kedy mu dovolíme „počítačovať“ odkladáme na neskorší vek?
Foto: Ingimage.com Iste, na všetky tieto otázky zrejme máte subjektívny názor, každý z nás rodičov má inú predstavu, iné skúsenosti. Poďme sa pozrieť, čo hovoria odborníci a rôzne štúdie spracované na túto tému.
Kedy začať? Pred monitorom sedí chlapček, na obrazovke lietajú lietadlá a chlapček ich zostreľuje. Posledné tri dni nechce ísť von, hrať sa, behať. Chce len „hrať tie lietadlá“.
Možno je to niečo nové a nevie sa toho nabažiť. A možno je to bežný každodenný program, pretože iný veľmi nepozná …
Pre niektorých rodičov je takýto „obrázok“ desivý a veľmi zvažujú, či v tých 6-7 rokoch nie je priskoro posadiť dieťa k počítačovej hre.
Iní rodičia považujú za nepredstaviteľné, ak ich 7-8 mesačné dieťa, len čo sa naučí samo sedieť, netrávi denne nejaký čas pred počítačom – pri špeciálne vyvinutých softvéroch, ktoré ho majú čo najlepšie pripraviť na prácu s počítačom.
Tiež som práve v období, kedy to začíname riešiť. Neviem, či je to šťastie, ale zatiaľ sa moje skoro 7 ročné dieťa k PC veľmi nehrnulo, občas (raz za 2 3 týždne) si zahral „Tomášove hry“ – teda puzzle, pexeso a podobné záležitosti na stránke thomasandfriends.com.
K nejakým strieľačkám ho to neťahalo. Niekoľkokrát sme využili nejaké edukatívne anglické stránky a hrali sa s farbami, slovíčkami … a včera prišiel zo školy, že nejaký kamarát tam mal PSP a „to bolo dobré, ako tam stláčal a to strieľalo“. A už to bolo.
Čiže asi aj keď rodičia majú tendenciu posúvať zoznamovanie s počítačom na neskôr, kamaráti to niekedy poriešia za nich. Navyše v prvom ročníku majú predmet informatika, takže najneskôr prvé kroky v tomto smere urobia na hodinách v škole.
Foto: Ingimage.com Obavy – treba či netreba ich mať? Odborníci tvrdia, že rozhodne netreba mať obavy z toho, že len čo sa dieťa zoznámi s počítačom, stane sa závislým. Dôležité však je, aby sa dieťa naučilo toto médium používať zodpovedne . K tomu samozrejme potrebuje rodiča.
Rodič je ten, ktorý od začiatku určuje, čo bude dieťa na PC robiť a aký dlhý čas tam strávi. To je prvý krok k zodpovednosti a zmysluplnosti.
Počítač nie je na to, aby sme pred neho dieťa odložili a nechali ho robiť si čo chce – čo ho baví – aj keď potom by bolo hodinu ticho a dalo nám pokoj.
Ako na to? Zaujímajte sa o to, čo dieťa na počítači robí. Sprevádzajte ho, raďte mu, rozprávajte sa s ním o tom, čo sa mu páči a prečo ho tá hra baví. Spolu vyhľadávajte ďalšie vhodné programy. Myslite však na to, že ideálne je, ak daným programom dieťa trénuje pamäť, tvorivosť, osvojuje si priestorovú predstavivosť alebo podobne. Pozorujte, čo dieťa motivuje . Prečo sa vlastne chce ísť hrať, čo ho láka? (chce dosiahnuť viacej bodov ako kamarát Janko? Chce si dokázať, že sa dostane do vyššieho levelu? Je dobré dohovoriť si na začiatku čas , ktorý dieťa pri PC môže stráviť. Zhruba 10 a 5 minút pred koncom tohto času je dobré pripomenúť, že pomaly bude musieť skončiť. Čo počítač prináša dieťaťu? Zábavu – možnosti na učenie sa, uvoľnenie. To že dieťa získava informácie multimediálne, sa mu páči – raz sú to obrázky, potom zvuky, písmená alebo hovorený text. Televízor alebo rádio viac – menej chŕlia informácie a neprispôsobia sa tempu dieťaťa tak, ako je to možné vďaka špeciálnemu detskému softvéru.
Môže podporiť sebavedomie dieťaťa – dieťa má šancu veci opakovať dovtedy, kým ich zvládne, nikto ho nepoúča, že to alebo ono urobilo zle.
Podpora logického myslenia – pri rôznych úlohách deti môžu trénovať schopnosť riešiť problémy.
Získavanie informácií – deti si môžu sami vyhľadávať informácie k rôznym projektom alebo oblastiam ktoré ich zaujímajú.
V čom môže byť počítač či tablet rizikom Najmä v tom, že rodičia neustriehnu čas a obsah , ktorý dieťa na počítači hrá – pozerá – sleduje. Nemám tým na mysli rovno extrém, že dieťa začne browsovať po „horúcich stránkach“.
Problémom môže byť už aj to, že sa zrazu tablet stane pre dieťa jedinou aktivitou na voľný čas. Aj keď s dieťa zaoberá len hrami, ktoré sme mu povolili a ktoré sú vo svojej podstate prospešné, tvorivé, pokiaľ dieťa ostáva samo, môže skĺznuť k istému typu závislosti.
U väčších detí samozrejme nastupujú problémy sociálnych sietí, zachovania súkromia, až po patologické hráčstvo.
Loading...