Aby sa tam cítili ako doma

Poznáte to? Uprostred omše sa vaše drobaté dietko k vám nakloní a povie akože pošepky: „Mamí, ten zlatý pohár, čo má pán farár v rukeeeeeé, je z ktorej rozprávkyyyyyyyy?“ Možno vás obleje hrôza, prebehne mráz a priložíte dietku prst na pusu. Možno poviete len to, že pohár potrebuje. A možno, že mu to vysvetlíte vonku po omši.

Či a ako?

V duchu už premýšľate, či sa to vôbec dá vysvetliť a ako. Ktovie, či vám niečo hovoria názvy pluviál, korporál, purifikatórium, cibórium, ampulky, dalmatika… Možno nepatríte k tým, ktorí majú názvy a použitie liturgických predmetov v malíčku, (nerobte si starosti, neovládajú to ani mnohí veľkí miništranti), možno máte pocit, že nemáte na to jazyk. A ak ho možno aj máte, neviete si predstaviť, ako by ste mohli umožniť to, čo robíte doma – dať dieťaťu predmet záujmu do ruky, porozprávať mu o tom, vyskúšať si to…

Doma mu tak dáte lis na citrón a vylisujete šťavu, ukážete, ako funguje trebárs cd prehrávač či vysávač. Ale: dať mu do ruky omšový kalich? To si asi mnohí z vás viete ťažko predstaviť. A to napriek tomu, že možno je vo vašej farnosti kňaz, s ktorým vychádzate dobre a deti má rád. Tak?

Nech sa pýtajú

Pre deti je však dôležité a potrebné, aby sa tieto veci pýtali a naučili sa o nich veľa. Ba dokonca nie je žiadny hriech, ak sa na „kostol“ a všetko, čo sa v ňom deje, aj doma hrajú. Ak praktizujete učenie hrou s reálnymi predmetmi a vysvetlením aj doma a dieťa je na tento systém zvyknuté, je samozrejmé, že tento prístup očakáva aj v kostole, kde chodí s vami pravidelne. Možno je trošku problém, že na Slovensku nie je zvykom sa takto úplne malým deťom venovať v rámci farnosti, ale rozhodne to nie je nič, čo by stálo za zamračený pohľad a prst na ústach čo aj na omši. Dieťa sa tam chce cítiť doma a potrebuje veciam okolo seba rozumieť a mať v hlave „upratané“, čo na čo slúži a na čo je to dôležité.

To, že ho na omši fascinuje omšový kalich, by malo fascinovať aj vás – a postaviť na tom celé posedenie o tom, čo sa v kostole používa, ako sa to volá, z čoho to je, na čo je to potrebné. Pre dieťa to predstavuje začlenenie prostredia chrámu do svojho blízkeho prostredia, kde sa cíti dobre a ktorému rozumie aj v maličkostiach, ako sú liturgické predmety.

Dá sa to

Pamätám si, ako mi mama hovorila o ich detských hrách na sv. omšu – so všetkou vážnosťou. Miesto kalicha slúžil brúsený pohár na víno, (čo bolo jedným z mála honosných vecí v ich chudobnej rodinke), miesto ampuliek štamprle, vyšívaný obrúsok si vyprosili od mamy. Nakoniec, niečo v bledomodrom stále majú prichystané moje deti, dokonca som im musela ušiť aj ornát na slúženie omše a hádam je v nebi vyrovnané, že ako prvý lekcionár náš najstarší používal katalóg Trianglu položený na radiátore (to bolo miesto, kam akurát dočiahol a dovidel vo svojich 4 rokoch), ktorý mu prišiel rovnako mnohopočetný stranami ako ten omšový originál.

Ak máte pocit, že je to nereálna úloha, tak nie celkom. Hoci existujú mnohé veľmi pekné detské knižky o liturgických predmetoch, nič nenahradí to „naživo“. Stačí, ak budete improvizovať a použijete to, čo je dostupné u vás doma – samozrejme, vo všetkej vážnosti pri hre „akože“. Kamarátka to vyriešila starým, hrubým Písmom, dvoma štamperľami z tvrdeného plastu plus jeden parádnejší brúsený pohár ako kalich, vyšívané obrúsky darovala stará mama, košík na „oferu“ splašila kdesi v obchode za euro. A nejaké ozajstné modlitebné knižky máte asi aj vy kdesi doma.

Pre tých, ktorí stále tápajú a inšpirácia by im padla vhod, prinesieme samostatný fotoseriál o tom, ako to vyzerá – a možno niečo podobné zvládnete vytvoriť aj doma alebo dohode s vašim kňazom či katechétkou. Pre spokojnosť detí a ich prijatie a pochopenie vecí v chráme taký pokus isto stojí.

Foto: Martina Jokelová Ťuchová

P.S.: V nedeľu si môžete prečítať a pozrieť fotoseriál, ako sa deťom dá omša priblížiť.