Ako pokrstiť dieťa. Know-how

Chcem dať malú pokrstiť. Nevieš, ako???

Túto otázku som dostala pred pár týždňami od jednej z mám v materskom centre. Jej druhé babätko už je na svete, a tak jej, i ostatným, ktoré potrebujú vedieť know-how k tomuto počinu, patrí nasledujúcich pár riadkov.

Krst je tzv. iniciačnou, alebo tiež vovádzacou sviatosťou – to znamená, že má byť prvou, ktorú dostane človek (alebo dieťa), ak chce patriť do niektorých z kresťanských cirkví.

Ako to vyzerá s podmienkami k udeleniu krstu u katolíkov a evanjelikov?

Nakoľko už pár rokov platí dohoda o vysluhovaní sviatosti krstu medzi katolíkmi a evanjelikmi, isté je, že v oboch prípadoch budú bábätku (alebo krstenému v oboch prípadoch krstiť liatím vody na hlavu.

Čo treba pred tým zariadiť?

V oboch prípadoch je potrebné zájsť (niekedy je fajn ešte pred narodením bábätka) na farský úrad – ideálne v mieste bydliska – a informovať sa o sviatosti krstu. Mnohé farnosti majú totiž na vysluhovanie sviatosti krstu vyčlenený deň a hodinu – pravidlom je nedeľa, i keď samozrejme nie je vylúčený samostatný individuálny krst.

Kto môže o krst požiadať?

Požiadať o udelenie sviatosti krstu môžu u katolíkov len rodičia. Predpokladom udelenia krstu je ich slobodné a zodpovedné rozhodnutie rodičov a predpoklad, že dieťa budú vychovávať v kresťanskom duchu.

Je fajn, ak sú rodičia cirkevne zosobášení a žijú aktívne svoju vieru (číže viac, ako vianočná omša, alebo len sobáš v kostole). Isto sa však dá situácia riešiť aj vtedy, ak je manželstvo uzavreté len civilne – pokiaľ je teda aspoň od jedného rodiča a krstného rodiča poskytnutá záruka výchovy.

U evanjelikov môžu o krst požiadať aj príbuzní dieťaťa (starí rodičia, súrodenci rodičov), ale konečný súhlas v tomto prípade ku krstu udeľuje pastor. Takisto sa zisťuje, či sú rodičia pokrstení, pokonfirmovaní a cirkevne zosobášení. Pokiaľ nie je aspoň jeden rodič pokrstený a krstní rodičia nedostanú záruku o práve na výchovu vo viere, krst nebude udelený.

Kto môže byť krstný rodič?

Dieťa má mať aspoň jedného krstného rodiča, ktorý má celkom inú úlohu, ako byť tretím sponzorom na celý život. Jeho úlohou je pomáhať rodičom vo výchove dieťaťa vo viere. Krstný rodič musí mať u katolíkov minimálne 16 rokov, má byť pobirmovaný, v prípade manželov cirkevne zosobášený a prežívať aktívny život vo viere – denná modlitba, pristupovanie k sviatostiam, život bez verejného pohoršenia.

Podobné pravidlá platia aj u evanjelikov – krstní rodičia majú byť prednostne z evanjelickej a v. cirkvi, pokonfirmovaní a v prípade manželov sa vyžaduje cirkevný sobáš. Ak je krstný rodič iného vyznania, vyžaduje sa od neho aspoň krst.

Treba počítať s tým, že tak u evanjelikov, ako u katolíkov krsteniu predchádza krátka náuka – poučenie o sviatosti krstu – kde sa porozprávate o otázkach viery a aktívneho života v nej, o obrade krstu.

Kstná svieca a ksrtná košieľka

K sviatosti krstu treba zaobstarať ešte krstnú sviecu a krstnú košieľku – je symbolom nového života v Bohu, u evanjelikov niekde aj krížik. Zažatie sviece pri sviatosti krstu má pripomenúť, že naše deti majú žiť ako deti svetla. Biela košieľka symbolizuje čisté srdiečko zbavené dedičného hriechu.

Na oboch by malo byť meno dieťaťa, dátum narodenia a krstu (samozrejme nie je podmienkou). Tieto „drobnosti“ sa dajú bez problémov zohnať aj na internete alebo v predajňach s náboženskými predmetmi – napríklad v Lúči, v predajňach Spolku sv. Vojtecha alebo u evanjelikov v Tranosciuse.

Aký je scenár obradu?

Samotný krst okrem uvítania rodičov, krstných rodičov a dieťaťa obsahuje aj vyznanie viery a vzdanie sa hriechu.

Najdôležitejším okamihom obradu krstu je vyrieknutie krstnej formuly: „ …..(meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého“ a pritom mu leje vodu na hlavu.

Zaujímavosťou je, že hoci môže za normálnych okolností krstiť len kňaz a diakon, v prípade ohrozenia života dieťaťa môže krstiť ktokoľvek – krst je platný pri vyslovení tejto formuly a liatia vody. V rímskom a gréckom obrade krstu sú rozdiely v priebehu krstu – u grékokatolíkov je krst viac symbolický, obrazný a je zároveň spojený s udelením sviatosti birmovania.

Motivácia ku krstu sú rôzne…

O tom, či dieťa môže byť pokrstené alebo nie a prečo ho dať krstiť teraz a prečo nečakať „kým sa samé veľké rozhodne“, je veľa mýtov a poloprávd. Nik od rodičov nebude chcieť nemožné – a vždy sa snažia nájsť cesty, ako sa to dá.

Nakoniec – závisí to aj od motivácie a cieľa rodičov: či chcú dieťa dať pokrstiť, aby bol pokoj v rodine a stará mama prispela do pokladnice, alebo či im skutočne ide o to, aby dieťa dostalo ten poklad, ktorý dostali aj oni a aby malo posilu do života.

Krst je viac, ako tradícia.