Južné Tirolsko: 3 oficiálne jazyky a školy (Taliansko)

Vznik 3 oficiálnych jazykov

Aby sme pochopili jazykový kontext Južného Tirolska, pozrieme sa v skratke na jeho geografickú polohu a históriu regiónu.

Južné Tirolsko je dnes autonómna provincia v Taliansku, oficiálne nazývaná: Autonómna provincia Bolzano – Južné Tirolsko. Región s približne 500 000 obyvateľmi sa nachádza v srdci východných Álp, susediacimi s Rakúskom. Južné Tirolsko je relatívne malý, no kultúrne bohatý región.

Provincia sa považuje za multilinguálnu pretože má 3 oficiálne jazyky, ktoré sú si “rovné”. Jedná sa o jazyk taliansky, nemecký a ladin-ský. Nakoľko sú všetky tri jazyky rovnako postavené, znamená to, že všetky miestne názvy, dokumenty, úrady sú vo všetkých jazykoch.

Rozdelenie obyvateľov podľa jazyka: nemecký 69 %, taliansky 26 %, Ladin 4,5 %

Je dôležité povedať, že Južné Tirolsko je najbohatšou provinciou Talianska a dokonca patrí medzi najbohatšie v Európskej únii. Južné Tirolsko prosperuje vďaka cestovnému ruchu (lyžiarské strediská, turistika, návšteva historických pamiatok), poľnohospodárstvu a výrobe.

História Južného Tirolska v krátkosti

Súčasná autonómna provincia je výsledkom mnohých rokov politického boja, potláčania jazykov a súčasných kompromisov.

Územie dnešného Južného Tirolska patrilo do roku 1918/9 Rakúsko-Uhorsku. Jednalo sa o úplne nemecky hovoriace územie. Po 1. svetovej vojne bolo územie rozdelené (ako aj iné krajiny z monarchie) a pripojené k Talianskemu kráľovstvu. Avšak, v roku 1922 pod vedením Benita Mussoliniho nastala v Taliansku fašistická diktatúra.

Pre nemecky hovoriach obyvateľov provincie nastala ťažká doba, pretože Mussolini presadzoval Italianizáciu. Čo to znamenalo? Taliančinu zaviedeli ako jediný úradný a vyučovací jazyk. Prebehla italianizácia názvov miest a dokonca aj priezvisiek obyvateľov. Tí, ktorí neovládali taliančinu museli opustiť svoje pracovné miesto a boli nahradení talianmi. Režim do oblasti nechal presídliť ľudí z iných častí Talianska.

Miestny zakladali tajné „katakombové“ škôly pre deti, aby sa mohli učiť v rodnom jazyku – v nemčine.

Po 2. svetovej vojne sa Južné Tirolsko sa stalo jedným z prvých regiónov, ktorým bola sľúbená autonómia. Svetové mocnosti uznali jedinečnú jazykovú identitu Južného Tirolska a zastavili ďalšie snahy o pretláčanú italianizáciu.

Avšak ani po štatúte autonómie nedosiahli miestny osamostatnenie od Talianska. Vzdelanie v nemčine im bolo zaručené, ale dominancia talianskej kultúry v Južnom Taliansku pokračovala. Situácia vyvrcholila protestami a upokojila sa až po rokovaniami s Rakúskom (1969).

Súčasná autonómia Južného Tirolska

Dnešná autonómia (z rokov 1972 a 2001) je naozaj výnimočná, nakoľko sa všetky tri jazykové skupiny aktívne podieľajú na riadení regiónu. Dokonca štátny úradníci sú povinní prejsť jazykovou skúškou z oficálnych jazykov.

Juhotirolská vláda tiež získala finančnú autonómiu od vlády v Ríme. To umožnilo zvýšené investície do infraštruktúry a verejných služieb a dnes sa odráža do prosperity regiónu.

Viacjazyčný školský sytém v Južnom Tirolsku

Obyvatelia majú právo na socializáciu a vzdelávanie v materinskom jazyku, preto boli zriadené tri samoriadiace typy škôl.

Rozdelenie škôl, podľa vyučujúceho jazyka:

→ Taliančina: nemčina sa učí od 1. ročníka
→ Nemčina: taliančina sa učí od 2. ročníka
→ Ladinčina: jedná sa o 3-jazyčné vyučovanie

Môže ťa zaujímať aj: Školy v Taliansku – vyučovanie aj v sobotu

Viacjazyčné deti?

Odborníci však v tomto systéme vidia rozpory, nakoľko sa jedná o oddelenie jazykových skupín. Čo v praxi znamená, že deti chodia do triedy len s čisto taliansky alebo nemecky hovoriacimi deťmi. Jedná sa tu teda o separáciu na základe jazyka. Za ďalší problém považujú to, že deti sa v školách učia štandardnú nemčinu “Hochdeutsch”, čo znamená, že ide o inú variantu nemeckého jazyka ako rozprávajú rovesníci. Nakoľko v Južnom Tirolsku sa bežne rozpráva dialektom.

Napríklad ladinsky hovoriace deti navštevujú viacjazyčnú školu a teda ovládajú jazyky lepšie. Štúdie ukazujú, že vedomosti druhého jazyka medzi Talianmi a Nemcami sú nízke. Jedným z výsledkov tohto trendu je, že vedci a lingvisti opúšťajú definíciu Južného Tirolska ako „multulinguálnej spoločnosti“ a uprednostňujú pojem „dvojjazyčný monolingualizmus”.

Bilingválne deti

Zdroje:

Alcock, A. (2001). The South Tyrol Autonomy: A Short Introduction.

Cavagnoli, S., & Nardin, F. (1999). Second language acquisition in South Tyrol: Difficulties, motivations, expectations.

ASTAT. (2014) Südtiroler Sprachbarometer

(Žiadne hodnotenia)

Loading...