Ani bábätko, ani škôlkar. Puberta je najnáročnejšie obdobie rodičovstva

Puberta. Monumentálny vývojový skok

Že je puberta najnáročnejšie obdobie rodičovstva si myslí aj doktorka Joanna Fortune, psychoterapeutka a špecialistka na rodinné väzby.

“Dospievanie je druhý záhryz do vývojového jablka. To znamená, že to, čo sa podarilo v ranom detstve, si teraz bude vyžadovať doplnenie a dokonca aj určité doladenie,” píše v knihe Lepším rodičom za 15 minút denne (tínedžeri).

Ak prvé roky neboli také úspešné, môže byť úľavou, že to nie je koniec sveta. Puberta nám práve poskytne príležitosť tieto vývojové kroky v dospievaní zopakovať a posunúť ich na novú úroveň.

Prečítajte si aj:

Kde si, otec? Čakáš, kým vyrastiem?

Samozrejme, ako tvrdí doktorka Fortune, je tu jeden významný rozdiel. Tínedžeri nie sú malé deti, ktoré sú zamilované do svojich rodičov. Dieťa v puberte si už rodiča dávno neidealizuje. Vonkoncom si nerobí ilúzie, že rodičia všetko vedia a všetko dokážu. Ak má tínedžer nejaký problém, väčšinou sa ten problém volá rodič.

Dospievanie, teda obdobie vývinu z dieťaťa na dospelého, je “monumentálny vývojový skok a samozrejme sa nezaobíde bez prekážok a trápení.” Či pre rodičia, či pre dospievajúceho.

Tri fázy adolescencie

Včasná puberta (12 – 14 rokov):

• Dospievajúci hlbšie skúmajú svoj fyzický vzhľad.
• Výrazne sa zvyšuje rizikové správanie, aj posúvanie hraníc.
• Keď sa s vami v tomto veku tínedžeri hádajú, ešte nemajú vyvinutú schopnosť chápania, že môže existovať aj iný názor. Všetko berú ako priamy útok na nich.
• Zvyšuje sa sexuálny záujem, vyostrujú sa otázky ohľadom sexuálnej identity.
• Vyčítajú rodičom svoje obmedzenia a nedostatky.
• Prítomné môžu byť extrémne zmeny nálad medzi zúrivosťou a depresiou.

Stredná adolescencia (15 – 17 rokov):

• Tínedžeri sú nielen zameraní na svoj vzhľad, ale aj na to, ako ich posudzujú ostatní.
• Je to obdobie, kedy ich rodičia “jednoducho nechápu” a chcú im “zničiť život.”
• Túžbu po nezávislosti presadzujú napríklad tak, že sa prestanú sprchovať (ja rozhodnem, kedy sa osprchujem), rodič to však vyhodnotí ako nezrelosť a uplatní svoju autoritu (nariadi, kedy sa má osprchovať). Alebo si odmietnu upratať izbu, pretože je to ich priestor. Rodič, ktorý si myslí, že v tomto veku by už malo dieťa vedieť udržiavať čistotu, zareaguje hrozbami a trestami. Zvyšuje sa tak napätie a hádky.
• Možno poklesne výbušné správanie, ale narastie rizikové správanie.
• Rodičia by mali pochopiť, že nežijú s mimozemšťanom, ani sociopatom. Deti v puberte skrátka nemyslia, nevnímajú, nerozmýšľajú ako dospelí.

Neskorá puberta (18 – 21 rokov):

• Lepšia kontrola impulzov.
• Záujem o stále väčšiu samostatnosť a odstup od rodičov.
• Väčšia miera stability vo vzťahoch.
• Posilňovanie individuality, hodnôt, ideálov.

5 vývojových zmien v puberte

Tieto kľúčové zmeny sa podľa doktorky Fortune týkajú adolescentov aj rodičov. Pre rodičov sú často nepríjemné, ale netreba ich patologizovať, myslí si terapeutka.

1. Ignorancia

Tínedžer je čoraz viac neprístupný a tajnostkársky. Čím menej toho o ňom rodič vie, tým väčšie starosti si robí. To, ako sa rodič s obavami vysporiada, rozhodne podľa terapeutky o tom, či sa zmenu v správaní podarí prekonať alebo nie. “Dohodnite sa, že každý týždeň pôjdete do kaviarne,” radí psychologička. Dajte dieťaťu 15 minút, počas ktorých bude plynule a neprerušovane rozprávať. A potom si zoberte svojich 15 minút vy.

2. Odcudzenie sa

Tínedžer je iný, ako bol v detstve. Aj rodiča vníma inak, ako keď bol malý. Experimentuje s novými chuťami, štýlmi, záujmami, priateľstvami. Aby tak presadil túto odlišnosť. Rodičovský vzťah sa skomplikuje, pretože pocítite, ako sa od vás vzďaľuje a stanovuje si svoju identitu ako “inú” od vás.

3. Odlúčenie

Tínedžeri si želajú väčšie odlúčenie od rodičov a nezávislejší sociálny život. Budú mať preto menej času na svojich rodičov. Kvôli tomu môžu začať rodičom chýbať. Rodičia môžu mať pocit, ože o čas a pozornosť dieťaťa musia súperiť. Podľa terapeutky je možné kompenzovať tento pocit straty tým, že si vytvoríme svoj vlastný čas pre seba a svoje záujmy. Zároveň je možné nájsť kreatívne spôsoby, ako sa venovať niektorým aktivitám s tínedžerom.

4. Kontrola

Adolescent opúšťa vek rozkazu (rodičov treba poslúchať) a vstupuje do veku súhlasu (je presvedčený, že je na ňom, či bude pravidlá dodržiavať). Využíva pri tom aktívny odpor, teda hádku a pasívny odpor, teda vzdialenie sa. Ako rodičov vás môže frustrovať bezmocnosť, ale svoj vplyv musíte aj tak presadzovať, hovorí dr. Fortune.

5. Konflikt

Adolescent bude prejavovať veľmi ostrý odpor. Cieľom bude oslobodiť sa od rodičovských pravidiel a požiadaviek. Správanie vedie často k intenzívnejším hádkam.

Keď rodič odmietne pochopiť zmeny v puberte

Rodičia môžu mať ťažkosti prijať zmeny, ktoré so sebou prináša puberta. Môžu sa “zabudnúť” na úrovni rodič – dieťa. Namiesto toho, aby sa posunuli na nový level rodič – tínedžer. Možno aj vy máte problém prispôsobiť sa týmto zmenám, ak reagujete na vývojové zmeny takto:

• Ignorancia. “Musím vedieť o všetkom, čo sa deje.”
• Odcudzenie sa. “Zostaneme takí blízki, ako keď bol dieťa.”
• Odlúčenie. “Vždy budem najlepší priateľ a dôverník svojho dieťaťa, vždy k nemu budem mať rovnako blízko.”
• Kontrola. “Nikto ma nebude spochybňovať, nik mi nebude klásť odpor.”
• Konflikt. “Neznesiem, ak spolu nebudeme vychádzať.”

“Vývojové konflikty začnete zvládať pokojne vtedy, keď budete vychádzať z pochopenia a prijatia myšlienky, že žiadna z uvedených zmien v správaní nie je problém, ktorý treba odstrániť, ale skutočnosť, ktorú treba prijať,” radí psychoterapeutka dr. Fortune.

Možno aj vy počas puberty svojich detí zistíte, že ste to vy, kto musí dospieť, aby mohlo dospieť vaše dieťa. Dospievanie je teda dvojaké, týka sa nielen tínedžerov, ale aj rodičov. Ak majú rodičia nevyriešené problémy z vlastnej puberty, môžu potom pubertu svojich detí zvládať ťažšie.

Ako vychovávam tínedžera

Okrem sebapoznania a sebahodnotenia vlastného detstva a dospievania, nás Joanne Fortune vyzýva k zamysleniu, ako v súčasnosti vychovávame svojho adolescenta. Položte si nasledujúce otázky:

• Hovorím svojmu dospievajúcemu dieťaťu každý deň, že ho mám rád a som na neho hrdý?
• Dávam mu príležitosti na tréning samostatnosti?
• Zásobujem ho týmito príležitosťami v súlade s jeho vývojom?
• Dokážem byť na neho podľa potreby prísna, ale zároveň láskavá?
• Som predvídateľná, pokojná a dôsledná v tom, ako s ním komunikujem a ako na neho reagujem?
• Dávam mu slobodu a voľnosť, ale v prípade potreby preberám zodpovednosť?
• Zvyknem sa s ním aspoň raz denne zasmiať? Cíti, že ho mám rada?
• Snazzy sa zistiť, čo sa mu na jeho dni páčilo najviac a ktorú časť jeho dňa by chcel zmeniť?
• Povzbudzujem ho, aby skúšal nové veci a podstupoval primerané riziká?
• Chválim jeho snahu, bez ohľadu na výsledok?
• Prejavujem empatiu, keď dieťa vyhľadáva moju pomoc, podporu, ochranu alebo pocit komfortu?
• Udobrila som sa s ním po roztržke?
• Hrám sa s ním každý deň aspoň 15 minút?
• Prajem mu s láskou dobrú noc każdy večer, bez ohľadu na to, čo sa počas dňa dialo?

Prečítajte si viac: Dr. Joanna Fortune, Lepším rodičom za 15 minút denne (Tínedžeri). Eastone Books.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...