Spomínate si na svoje detské časy? Tiež ste sa na doktora hrávali? Tiež ste chceli vedieť a poznať aké to ľudské telo je a aký je rozdiel medzi dievčatkami a chlapcami?
Prišlo vám to ako veľké tajomstvo? Alebo ste to považovali za niečo prirodzené a normálne? Poniektorí sa chceli hrať na doktora pravidelne, iným táto hra nič nehovorila. Niektoré deti sa jej doslova vyhýbajú, iné sa „iba hanbia“, a sú aj také, ktoré sa vyzlečú skôr než poviete ordinácia.
Čo všetko si deti prinášajú do života od nás rodičov? A kedy by mali dievčatá a chlapci pochopiť naozajstný fyzický rozdiel medzi pohlaviami? A ako im to povedať?
Nahota u vás doma
Sú rodiny, kde je nahota a akékoľvek rozprávanie sa o nej tabu. Iným prípadom sú rodiny, kde sa nahota považuje za normálnu, kde sa tatko ani mamka neskrýva, ale ani zbytočne „nevystavuje na obdiv“.
Najčastejší je asi prípad, keď v ranom veku rodičia nahotu „neriešia“ a prichádza to postupne, s tým ako ratolesti rastú.
- Kedy je (a či je naozaj) vhodné začať sa „skrývať“ či prezliekať v izbe?
- Kedy je na čase prestať sa kúpať spoločne s deťmi?
- Kedy nastane čas, aby sa dieťa vedelo po toalete utrieť samé?
- Kedy sa má chlapec naučiť pridržať si penis pri cikaní sám?
- A ako to – kedy sa rozhodneme pre to či ono – ovplyvní ďalší život našich detí???
O hru na doktora sa zaujímajú deti, ktoré nemali prístup k prirodzenej nahote svojich rodičov
Z vlastnej skúseností učiteľky v materskej a základnej škole viem, že najviac sa o hru na doktora zaujímajú deti, ktoré nemali prístup k prirodzenej nahote svojich rodičov.
Za všetky len jeden prípad.
Spomínam si, že raz, keď som učila v škole, tretiaci priniesli do školy erotický časopis. Skôr než sme im ho zhabali, sme si ale všimli chlapca, ktorého vôbec „netankovali“ nahé prsia. Nevyvaľoval nad nimi oči, neuškieral sa. Bral to absolútne s nadhľadom – jeho mamka dojčila už tretieho mladšieho súrodenca. Prsia videl v prirodzenej podobe pravidelne…
Rešpektujme intiminu našich detí
Ale ako nájsť ten správny čas? Kedy je ešte vhodné a kedy už nevhodné umývať deti „vlastnoručne“? V jednej diskusii som prednedávnom čítala otázku mamičky 7 ročného syna ohľadne ešte nepretiahnutej predkožky. To by ani nebolo nič výnimočné, že sa pretiahnuť nedala. Zaskočilo ma to, že písala, že sa mu ju každý deň snaží preťahovať. Ona – mama…
Takže, každá z rodín má svoj vlastný postup, čas… Ale nemyslím si, že by bolo v poriadku dotýkať sa intímnych častí tela našich UŽ školákov. To je ten čas, kedy už určite nie. Neznamená to, že sa dieťa pred vami nemá vyzliecť, že ho nemáte vidieť nahé – alebo ono vás. Nahota ako taká je vec veľmi individuálna a každý sa so svojimi pocitmi a potrebami vyrovná sám. Ale musíte mu dať možnosť a chápať ak to má vaše dieťa inak, ako to máte vy.
- foto: iStock
Je potrebné rešpektovať intimitu svojich detí. Nechajte im súkromie, ak si to želajú. A nemusia vám to povedať! Keď vidíte, že sa začínajú okúňať, hanbia sa, že sa im nepáči prezliekať sa pred dospelými alebo trebárs aj pred súrodencom opačného pohlavia, rešpektujte to. Neodbíjajte ich prosím vetami typu – no čo už na tebe môže vidieť.
Možno sa nechcú dívať na nahého otca
A pozor, deti sa môžu cítiť nepríjemne nielen vo vlastne nahote, ale i v tej vašej. Ak ste doteraz bez problémov behali po byte iba v nohavičkách a dieťatku to nevadilo, je to OK. Ale ak vidíte, že má problém dívať sa na vás, keď ste nahí, tak to rešpektujte a použite inú miestnosť. V akomkoľvek veku prosím… každý to má individuálne.
Vždy jej niekto vošiel do kúpeľne….
Niektorým našim potomkom začne nahota (ich či naša) vadiť až v puberte. Spomínam si, ako mi priateľka rozprávala, že sa u nich v byte nedala zamknúť kúpeľňa. V deviatich rokoch (keď ešte na nej „nebolo čo na obzeranie“) však už mala potrebu intimity. A aj keď odvtedy prešlo už 30 rokov, ešte stále s pocitom krivdy a zároveň vlastnej viny spomína, ako jej počas kúpania vždy niekto z rodičov vošiel do kúpeľne – „len aby si zobral hrebeň, Okenu, handru na utieranie prachu či vybral prádlo z práčky“.
Bolo to trápne…
Ďalšia známa spomínala, ako sa približne v tom istom veku vždy “červenala“ a cítila nesvoja, keď sa jej otec po kúpeli „sušil na voľno”. Nie, nechcela ho vidieť, nechcela si ho obzerať, chcela ujsť. Bolo jej to trápne. V ich rodine to ale bolo úplne bežné. Takže – pre niektorých ani príliš benevolentná nahota nie je tým správnym riešením. Nájdite tú správnu strednú cestu…
Naučme sa klopať
Posilnite dôveru svojich detí rešpektovaním ich súkromia a intimity. Naučte sa klopať, odpustite si nevhodné poznámky a prípadne upozornite na to (nie pred dieťaťom) aj vašich známych.
Ešte ma napadá jedna príhoda – tretiačka, vyspelá na svoj vek… zmätená vlastným telom a pocitmi… Počas jednej návštevy sa dobrá susedka vyjadrila (ako keby tam tá dievčinka nebola), : Ty, tá tvoja dcéra už má naozajstné prsia!“ Nie, nebola hrdá. Cítila sa ponížená…
Nevyzliekame sa “len tak”
Vráťme sa ale ešte k našim drobcom a ich hrám na doktora. Ktoré sú mimochodom úplne bežné a normálne. Pozvete dieťaťu domov kamoša/ku a po čase si uvedomíte, že v izbe je podivuhodné ticho… A keď otvoríte dvere, tak sa nestačíte čudovať a nadýchnuť – vaše dieťa (či dieťa niekoho cudzieho – čo je pre vás pravdepodobne v tej chvíli ešte horšie) stojí v izbe nahé, prípadne aspoň so stiahnutými pančuškami a gaťkami.
Prosím zachovajte paniku 🙂
– ako hovorí jedna moja priateľka . Takže nie, nadýchnite sa a nekričte! Pochopte, že nechcú robiť nič zlé, iba uspokojujú svoju zvedavosť. Skúmajú, pozorujú, hrajú sa.
Čo robiť?
Určite nekričať, nehovoriť že robia niečo zlé – dávate im tak najavo, že túžba vedieť a spoznávanie (nie nahota) je zlé… takto to deti chápu. Oni totiž ešte nevedia, že sa to nepatrí, nerobí, neukazuje na požiadanie. Poproste ich, aby sa obliekli, vysvetlite, že intímne časti tela obvykle neukazujeme „len tak“. Zastavte sa, prerušte všetku prácu a využite túto chvíľu, keď sa deti chcú dozvedieť niečo viac.
Opýtajte sa ich, čo ich zaujíma, ukážte im obrázky, encyklopédie, vysvetlite im rozdiely aj podobnosti, odpovedajte. Pre deti to bude znamenať – nie je zlé zaujímať sa o ľudské telo. Ale nemusím sa pri tom vyzliekať. Dozviem sa o tom niečo, aj keď som oblečený.
Ďalším, a vôbec nie nepodstatným signálom pre dieťa bude – môžem svojim rodičom dôverovať a opýtať sa ich na všetko… a o to nám ide nie? Určite to potom spoločne oceníte, keď už hormóny budú klopať na dvere…
Prajem vám veľa šťastia pri hľadaní správnej cesty v správnom čase…
(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Tourettov syndróm
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Prvá pomoc - Vracanie
