Vec, s ktorou mnoho žien vnútorne vysporiadaných nie je a považujú ju tak viac či menej za trest pre ženy. Označujú ju „hnusná“ a „už aby to bolo za mnou“. Ale čo je horšie, nielen pre zlý vzťah k „svojim dňom“ nevedia o nej hovoriť.
Menštruácia ako tabu
Tento zakliaty bod je tak trochu zdedený po našich rodičoch. Sexualita a menštruačný cyklus ženy bol tabu, oni o ňom nedostali tiež takmer žiadne informácie. Česť patrí výnimkám, ktoré ale tvorili mizivé percento. Vedelo sa, že ženy „to“ majú raz za mesiac, že to bolí, že tečie krv a že to musí byť – ako nutné zlo – aby mohli prísť do rodiny deti.
Časy sa ale menia a deti stále prichádzajú a sú prirodzene zvedavé, ako to vlastne celé je. Kým u chlapcov je to zvedavosť vedľajšia, aj keď som presvedčená, že aj pre nich je dôležité o zázraku ženského cyklu vedieť, pre dievčatá je každé DOBRÉ slovo o menštruácii darom.
Naivne som si myslela, že doba, ktorá je taká presýtená „nahotinami“ a sexom, prinesie oslobodenie a správne, včasné informácie pre dievčatá – ale nie je to tak pravidlom.
Prečo je menštruácia tabu?
Pretože sa s našimi dcérami – kamarátkami – žiačkami – neterami a dievčatami vôbec nerozprávame o ženskosti, o menštruačnom cykle a o dare života od začiatku.
Deti sa totiž pýtajú veľmi skoro – v závislosti od svojho vývoja a povahy aj od troch-štyroch rokov. Dostávajú odpovede? Ak áno, aké? Majú pri nich pocit zázraku, užitočnosti, sú hrdé, že sú o kúsok bližšie k poznaniu zázraku života?
Keď som sa prednedávnom rozprávala na túto tému na stretnutí nášho vysokoškolského ročníka po desiatich rokoch, všetky baby sa ma pýtali:
„Ako to robíš? Ja neviem, ako jej to mám povedať? Je to také trápne! Kde mám začať?“
Začína sa hneď, ako dostaneme otázku na menštruáciu
U nás sa vždy pýtala Viki – bola a je priebojná, i keď je druhá v poradí. Dodnes si pamätám, ako veľmi chcela vedieť vo veku 4 rokov, ako sa dieťatko dostane von z maternice – my to voláme izbička pre bábätko. Čože vedieť – to som jej vysvetlila… že je tam z izbičky dlhá chodbička, ktorá je dosť tesná, ale pred príchodom dieťatka sa špeciálne rozšíri a potom bábätko vyjde špeciálnou bránkou von.
„Kde je tá bránka?“ Mnohých z vás by asi táto otázka zaskočila aj u staršieho dieťaťa.
„Pozri, každá žena má medzi otvorom na cikanie a konečníkom ešte jeden a to je on. Je skrytý a pripravený na to, aby žena mohla prijať dieťatko do svojho lona, do izbičky a aby odtiaľ, až narastie, mohlo vyjsť.“
V tom veku ju vôbec nezaujímalo, ako sa tam to dieťa dostane!!! Otázka bola iná: „Ukáž mi tú bránku, ten otvor!“
Bola som tesne pred pôrodom, a tak by to de facto nebol možno technický problém. Ale nezdalo sa mi, že by to bolo teraz pre ňu potrebné.
„Neukážem. Toto je tajomstvo každej ženy. Môže ho vidieť len jej manžel, ktorý ju miluje a chráni a na chvíľu je to dovolené lekárovi, ak ženu vyšetruje alebo jej pomáha priviesť na svet dieťatko. Iný to nemá kto čo vidieť.“
Bolo to neuveriteľné, ale táto odpoveď ju napriek odmietnutiu naplno uspokojila.
Naše rozhovory o menštruácii a plodnosti
Naše rozhovory pokračovali takto ďalej počas jej dorastania – a dostali sme sa prirodzene aj k tomu, ako to bábätko do izbičky k mamičke vojde. Málokedy som používala knihy a obrázky, snažila som sa jej – aj ostatným deťom, lebo sa zákonite prilepili k nám ďalšie uši – to opísať opisne, po troškách, tak, aby som videla, či im informácia už stačí, alebo sa budú pýtať ďalej.
Často krát sa totiž opýtali iba jednu vec: napríklad, či ocko nemá menštruáciu… Po vysvetlení, že nie, lebo muži majú spermie uložené už od narodenia na jednom mieste a nepotrebujú s nimi nič zvláštne robiť, už žiadna otázka nenasledovala – a dlho zas bolo ticho.
Medzi štyrmi očami
Keď mala Viki asi deväť rokov, medzi štyrmi očami – na jej požiadanie, lebo sa už začínala hanbiť – sme rozobrali celý cyklus ženy… Viac menej sme dali dohromady celú skladačku, o ktorej sme sa rozprávali od prvej otázky, ktorú mi položila ešte ako maličká.
Cyklus ešte nemá, trošku sa ho bojí, ale na druhej strane je pripravená a myslím, že to ovzdušie dôvery aj v týchto otázkach jej dáva istotu, že to spoločne zvládneme na jednotku. Toto ovzdušie prijatia, úžasnosti a otvorenosti musí však dieťa pocítiť od prvých otázok – inak je ťažké prelomiť bariéru, keď už by mamy mali povedať všetko a keď už by sa aj dievčatá chceli opýtať.
Potom je to zrazu obom trápne – a je to ohromná škoda. Zázrak života a menštruačného cyklu ženy môžu práve baby v rodine prežívať spoločne ako svoje „ krásne babské tajomstvo“. Nenechajte si to ukradnúť!
(26 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Tourettov syndróm
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Prvá pomoc - Vracanie
veľmi pekne a inšpiratívne ste to napísali