Sú rôzne spôsoby, ako nám deti „osladzujú“ rodičovský život a skúšajú našu trpezlivosť. Niekedy sme na pochybách, či je to len obdobie a deti z toho vyrastú bez našej intervencie.
Týchto šesť typov „neposlušného“ správania by sme v každom prípade nemali prehliadať, ale riešiť za pochodu.
Skáče vám do reči
Rozprávate sa s niekým, keď sa do toho objaví dieťa, ktoré chce na vás v zápale vychrliť niečo akútne dôležité alebo sa vás potrebuje niečo spýtať?
Prečo je to problém:
Ak mu zakaždým dovolíte, aby vás prerušilo v rozhovore, neučíte ho, že treba brať ohľad na druhých, ani to, ako sa zabaviť, keď ste zaneprázdnení.
Výsledok je, že dieťa si myslí, že má nárok na pozornosť iných ľudí. Okrem toho, v budúcnosti nebude schopné zvládať frustráciu.
Ako sa vysporiadať s takýmto správaním:
Keď budete nabudúce s niekým telefonovať alebo vám príde niekto na návštevu, povedzte dieťaťu, nech chvíľu pokojne počká a neprerušuje vás. Môžete mu ponúknuť nejakú aktivitu alebo hračku, s ktorou sa nehrá až tak často.
Pokiaľ vás aj tak chytá za rukáv, kým sa pokúšate rozprávať a ďalej púta na seba pozornosť, ukážte mu stoličku alebo schody a povedzte mu, že tam bude musieť sedieť, kým neskončíte.
Dajte mu najavo, že pokiaľ vám bude skákať do reči, nedostane to, čo od vás chce.
Hrá sa agresívne
Do hry by ste mali zasiahnuť vždy, keď dieťa udrie iné dieťa, keď do druhých sáče, štípe, hryzie, resp. prejavuje sa podobne hrubým spôsobom.
Prečo je to problém:
Ignorovaním agresívnych prejavov vysielate dieťaťu signál, že je v poriadku fyzicky napádať iných ľudí.
Ako sa vysporiadať s takýmto správaním:
Riešte takéto správanie hneď na mieste. Zoberte svoje dieťa stranou a povedzte mu: „To tvojho kamaráta bolelo. Ako by si sa cítil ty, keby to urobil on tebe?“
Dajte mu najavo, že ak spôsobí inému bolesť, nie je to v poriadku. Svoj hnev môže vyjadriť aj iným – prijateľnejším spôsobom, bez toho, aby druhého napadol (fyzicky, či slovne).
Ak sa bude takto správať aj v budúcnosti, zakaždým hru prerušte.
Robí sa na hluchého
Poviete svojmu dieťaťu dvakrát, trikrát, štyrikrát, aby nastúpilo do auta alebo si upratalo hračky, ale ono aj tak „nepočuje?“
Prečo je to problém:
Vysielate dieťaťu signál, že je v poriadku, keď vás ignoruje, lebo ono je na prvom mieste, nie vy.
Namiesto toho, aby obrátilo pozornosť na prvýkrát, opakujete povel a tým dieťa učíte, že so splnením požiadavky môže počkať, o chvíľu mu to totiž aj tak pripomeniete. Je to taká hra o moc.
Ako sa s tým vysporiadať:
Namiesto toho, aby ste dieťa úkolovali z druhej strany izby, podíďte k nemu a povedzte mu, čo treba, aby urobilo.
Pomôže aj, keď sa dotknete jeho ramena, poviete mu menom, prípadne vypnete telku. Nech sa vám pritom díva do očí a odpovie vám: „Áno, mami.“
Pokiaľ vás dieťa aj ďalej nepočúva, mohli by pomôcť následky ako napríklad vypnutie telky a koniec rozprávok na ten deň, prípadne hier na tablete.
»»» Možno by vás zaujímalo aj: Dokážu dnešné deti počúvať na prvýkrát?
Robí si veci po svojom
Na jednej strane je praktické, keď si dieťa zoberie z police jedlo a samo sa obslúži alebo si bez vašej pomoci zapne televízor a vy kvôli tomu nemusíte vstávať ráno z postele.
Prečo je to problém:
Nechávate mu kontrolu nad vecami, ktoré by ste mali kontrolovať a neučíte ho pravidlám. V dvoch rokoch si zoberie zo skrinky keksíky, v ôsmich sa bez opýtania zoberie von za kamarátom, ktorý býva o päť ulíc ďalej.
Ako sa s týmto správaním vysporiadať:
Stanovte si zopár dobrých pravidiel, ktoré budete doma používať a rozprávajte sa o nich s deťmi. Napríklad: Musíš sa ma najskôr spýtať, ak chceš sladkosti, lebo to je pravidlo.
Ak si napriek tomu dieťa zapne telku bez dovolenia, vypnite mu ju a zopakujte pravidlo, že sa vás musí najskôr opýtať. Keď budete trvať na týchto pravidlách, dieťa si ich postupne osvojí.
Je drzé
Prevracia očami, odvrkuje, má blbé poznámky ako puberťák, ale do puberty má pritom váš predškolák ešte trocha času?
Prečo je to problém:
Deti v tomto veku občas kopírujú staršie deti, len aby testovali reakcie rodičov.
Niektorí takéto správanie ignorujú, myslia si, že je to len prechodné obdobie, ale pokiaľ sa tento problém včas nepodchytí, môžete mať dočinenia s nezvládnuteľným školákom, ktorému autorita nič nehovorí, nevychádza s učiteľmi, ani inými dospelými osobami a nenájde si ani kamarátov.
Ako sa s týmto správaním vysporiadať:
Buďte si istí, že si je vaše dieťa vedomé svojho správania. Povedzte mu napríklad: „Vidím, že sa ti nepáči, čo hovorím, keď prevraciaš očami.“
Keď drzo odvráva, môžete nechať celý rozhovor tak a jednoducho odísť. Povedzte mu: „Moje uši ťa nepočúvajú, keď so mnou rozprávaš týmto spôsobom. Keď budeš pripravený so mnou slušne rozprávať, budem ťa počúvať.“
»»» Prečítajte si aj článok: Strašne drzé decko.
Preháňa, klame
Možno to nevyzerá ako veľká vec, ktorú si treba všímať, keď napríklad dieťa hovorí, že si ustlalo posteľ a pritom ju má rozhádzanú alebo povie kamarátovi, že bolo na výlete v Disneylande, hoci nikdy nebolo na dovolenke v zahraničí. Je však dôležité, aby ste zareagovali na akékoľvek, aj najmenšie klamstvo.
Prečo je to problém:
Klamanie sa môže dieťaťu zautomatizovať. Je predsa také jednoduché klamať, keď chceme v očiach druhých vyzerať lepšie alebo sa vyhnúť práci, do ktorej sa nám nechce alebo vykľučkovať z nepríjemných dôsledkov za niečo, čo sme urobili.
Ako sa s týmto správaním vysporiadať:
Keď dieťa preháňa alebo rozpráva nepravdy, sadnite si s ním a povedzte mu: „Bolo by určite zábavné, keby sme šli do Disneylandu a možno tam aj raz pôjdeme, ale nemal by si hovoriť svojim kamarátom, že si tam bol, keď to nie je pravda.“ Nech vie, že ak nebude hovoriť pravdu, ľudia mu nebudú veriť.
Odhaľte, čo sa skrýva za jeho motiváciou, keď klame a postarajte sa o to, aby nedosiahlo svoj cieľ. Napríklad keď dieťa tvrdí, že si umylo zuby a pritom to nie je pravda, pošlite ho naspäť do kúpeľne, aby to napravilo.
(15 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Bábätká, ktoré spia s mamou, sú šťastnejšie
NsP Trstená
Ako zastaviť zvracanie
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Večierka pre tínedžerov
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
