Ako budovať u detí na ihrisku odvahu a nie strach

Ihrisko je detský svet bez hraníc. Lezie sa, padá sa, beží sa, leží sa – a všetko sa robí naplno. Ako rodičia chceme deti chrániť, no niekedy práve tým, čo hovoríme, robíme presný opak. Dnes už vieme, že slovami formujeme nielen správanie, ale aj sebavedomie a odvahu.

Pozrime sa na najčastejšie vety, ktoré rodičia hovoria v dobrej viere – a ako ich môžeme preformulovať tak, aby sme deti nebrzdili, ale naopak posilnili:

1. Namiesto: „Spadneš!“

Skúste povedať:

• „Poriadne sa drž, zvládneš to.“
• „Keď pôjdeš pomaly, budeš mať lepšiu rovnováhu.“
• „Všimol/a si si, aký je ten povrch klzký? Ako by si to vedel/a zvládnuť?“

Prečo?

Predpovedaním pádu vkladáme deťom do hlavy neistotu. Pomenujme situáciu
a ponúknime riešenie – bez strachu.

2. Namiesto: „Toto nerob, je to nebezpečné!“

Skúste povedať:

• „Toto je trochu náročnejšie. Chceš sa pozrieť, ako to robia iné deti?“
• „Kde sa chceš chytiť, aby si nespadol/a?“

Prečo?

Dieťaťu nepomáha paušálne označenie „nebezpečné“. Pomáha mu, keď ho učíme vnímať riziko a rozmýšľať nad vlastnou stratégiou.

3. Namiesto: „Na toto si ešte malý/á.“

Skúste povedať:

• „Zaujíma ťa to, však? Poďme spolu vyskúšať prvý krok.“
• „Ak chceš, budem pri tebe, keď to budeš skúšať.“
• „Môžeš si to obzrieť, a keď sa budeš cítiť pripravený/á, skús to.“

Prečo?

Občas môžeme deťom nechtiac vyslať signál, že na niečo nestačia. Dovoľme im skúmať vlastné limity – v bezpečnom priestore a s našou oporou.

4. Namiesto: „Aaale, veď sa neboj!/ Nemáš sa čoho báť.“

Skúste povedať:

• „Chápem, vyzerá to strašidelne. Čo by ti pomohlo, aby si sa cítil/a istejšie?“
• „To je v poriadku, že sa bojíš. Každý sa občas bojí. Aj ja som sa kedysi bála šmýkať z tejto šmykľavky.“
• „Skúsime to spolu, krok po kroku.“

Prečo?

Strach sa nezruší príkazom. Ak ho prijmeme ako prirodzenú súčasť učenia, deti sa s ním naučia pracovať – a nestratia chuť skúšať ďalej.

5. Namiesto: „Pozri, iné deti to zvládli!“

Skúste povedať:

• „Každý má svoje tempo. Ty sa učíš svojím spôsobom.“
• „Vidím, že na to ideš inak – to je super, ukáž mi, ako si to vymyslel/a.“
• „Nie je dôležité byť najrýchlejší, ale odvážny.“

Prečo?

Porovnávanie demotivuje. Dieťa sa potrebuje sústrediť na svoj pokrok, nie na cudzie výkony.

6. Namiesto: „Veď som ti hovoril/a, že spadneš!“

Skúste povedať:

• „Vidím, že to bolelo. Chceš objatie alebo náplasť?“
• „Stalo sa. Zvládneme to spolu.“
• „Aj z tohto sa niečo naučíme. Nabudúce to pôjde lepšie.“

Prečo?

Kritika po páde dieťa zahanbí. A to nechceme. Veď aj tak sa už cíti zle z pádu. Namiesto toho ho naučme, že chyba nie je problém, ale príležitosť.

7. Namiesto: „To nerob, ublížiš sebe alebo niekomu inému!“

Skúste povedať:

• „Vyzerá to ako zábava, ale môže to niekoho nečakane trafiť. Pozrime sa spolu na to, ako sa s tým hrať bezpečne.“
• „Paličky môžeme použiť aj na stavanie. Skúsime spolu niečo postaviť?“
• „Chceš sa hrať na šéfkuchára? Dám ti bezpečný nôž a ukážem ti, ako krájať.“

Prečo?

Deti nemajú zámer zraniť seba alebo iných – väčšinou len skúšajú, čo všetko sa dá. Ak ich hneď zastavíme výstrahou, že niečo nie je „dovolené“ alebo „nebezpečné“, potlačíme ich kreativitu aj chuť skúšať. Ak ich však vedieme k tomu, ako robiť veci bezpečne, učíme ich zodpovednosti.

A ak sa napriek tomu niečo stane, netreba paniku. Stačí bezbolestná sada na ošetrenie rán EASY CARE od Hartmann, pokojný prístup a povzbudenie.

NEZABUDNITE:

Malé rany potrebujú nielen dezinfekciu, ale aj lásku, trpezlivosť. EASY CARE – sada na ošetrenie menších krvácajúcich aj nekrvácajúcich rán od značky HARTMANN je navrhnutá tak, aby jemne a bezbolestne chránila detskú pokožku a zároveň poskytla symbolické „všetko bude v poriadku“.

Takže nabudúce, keď budete chcieť povedať „Dávaj pozor, spadneš!“, skúste to inak. A keď predsa spadne? Nastriekate, usušíte, obviažete, dáte pusu, objatie a ide sa ďalej.