Ako rozoznať emocionálne nezrelého rodiča

Emocionálne nezrelí alebo nedostupní rodičia nevedia naplniť emocionálne potreby svojich detí. Navonok im však dali všetko. Takéto deti sa cítia osamelé a frustrované. A ich nezrelí rodičia môžu byť pre ne nekonečným zdrojom sklamania ešte aj v dospelosti.

Téme sa venuje klinická psychologička Lindsay C. Gibson vo svojej prelomovej knihe „Keď detstvo bolí,“ v ktorej vysvetľuje, čo s nechceným vienkom, ktorí niektorí z nás dostali, môžeme urobiť.

Čo je emocionálna zrelosť

Emocionálne zrelí ľudia

• sa úspešne „odstrihli“ od svojich pôvodných rodinných vzťahov a vybudovali si vlastný život (Bowen),
• dobre poznajú sami seba (Kohut),
• vyvinuli si vlastnú identitu (Erikson) a vážia si svoje najbližšie vzťahy,
• vďaka dobre vyvinutej schopnosti empatie, sebaovládaniu a emocionálnej inteligencii dokážu prijať a priznať si svoje pocity a dobre vychádzajú s inými (Goleman)
• zaujímajú sa o vnútorné prežívanie ostatných ľudí, radi sa pred inými otvoria, ak nastane problém, s ostatnými ho riešia priamo, aby sa zbavili nezrovnalostí (Bowen),
• dokážu ovládať svoje emócie, prispôsobiť sa realite, s humorom a empatiou odľahčiť náročné situácie, posilniť väzby s ostatnými (Vailant)
• sú pragmatickí, dobre poznajú samých seba a dokážu si priznať svoje slabosti (Siebert)

Na rozdiel od nich majú emocionálne nezrelí ľudia tieto črty:

Nemenia svoje názory

Keď si raz na niečo vytvoria názor, nemenia ho. Sú presvedčení, že existuje len jena správna odpoveď. Ak má niekto iné nápady, môžu byť veľmi defenzívni.

Nie sú odolní voči stresu

Namiesto toho, aby zhodnotili situáciu a predvídali jej vývoj, využívajú mechanizmy na zvládanie záťažových situácií, ktorými popierajú, skresľujú alebo nahrádzajú realitu.

Majú problém priznať si chyby. Namiesto toho spochybňujú fakty a obviňujú iných.

Zvládanie emócií je pre nich náročné a často reagujú prehnane. Keď ich niečo alebo niekto vyvedie z rovnováhy, spôsob, ako ju znova získať je ten, že sa bude robiť všetko podľa ich predstáv.

Často hľadajú úľavu v alkoholických nápojoch a liekoch.

Robia to, čo je pre nich najpríjemnejšie

Sú ako deti, ktoré sa rozhodujú podľa pocitov, nie ako dospelí, ktorí myslia na možné následky a uvedomujú si, že tie najpríjemnejšie rozhodnutia nie sú vždy pre nás najlepšie. Emocionálne nezrelí ľudia sa často vydajú cestou najmenšieho odporu.

Nesprávajú sa objektívne

Keď emocionálne nezrelý človek opisuje situáciu, ktorá sa odohrala, väčší dôraz kladie na svoje pocity, než na to, čo sa stalo. Nezáleží mu na pravde, ale na tom, čo je pravdivé podľa neho, pričom fakty, logika a skúsenosti sú pri argumentácii s ním márne.

Rozčuľuje ich odlišnosť

Sú presvedčení, že všetci by sa mali pozerať na svet ako oni. Je im cudzia myšlienka, že každý má právo na vlastný názor.

Cítia sa dobre len vo vzťahoch, kde sú jasne definované roly a všetci majú rovnaké názory.

Sú egocentrickí a sebeckí

Emocionálne nezrelých ľudí ovláda úzkosť a neistota. Ich sebaúcta je veľmi krehká. Nikdy by o sebe nepovedali, že sú neistí, či defenzívni. A predsa žijú vo večnej neistote, že ich niekto označí za zlých, neschopných, nehodných lásky.

Neustále sledujú, či boli ich potreby naplnené a či sa ich niečo nedotklo. Podľa toho, ako na nich reagujú ostatní, ich pocit hrdosti buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Neznesú kritiku, a preto sa snažia robiť čo najmenej chýb.

Chýba im sebareflexia

Nehodnotia svoje správanie, ani nespochybňujú svoje motívy. Sústredia sa skôr na svoj zámer, nie na to, aký to malo vplyv na iných.

Sú zahľadení do seba. Akúkoľvek tému pri rozhovore zvrtnú na seba. Napríklad mama počúva dcéru, ktorá jej rozpráva o kríze vo vzťahu, a využije to ako zámienku hovoriť o vlastnom rozvode. Alebo rodič, ktorí úspech svojho dieťaťa musí zatieniť spomienkami na vlastné výhry.

Radi si zamieňajú roly

Rodič sa správa k dieťaťu, akoby dieťa bolo rodičom a očakáva od neho pozornosť a útechu. Považujú svoje deti za dôverníkov, dokonca aj v témach pre dospelých. Napríklad s nimi rozoberajú svoje manželské problémy.

Sú málo empatickí

Empatia nie je iba o tom, že človek je k druhým milý a ohľaduplný, píše Lindsay Gibson. Okrem súcitu dokáže empatický človek správne identifikovať záujmy iných a ich úmysly. Dokáže sa do ich prežívania vcítiť.

Ak ale rodič nedokáže vnímať vlastné hlbšie pocity, nedokáže odhadnúť, čo dieťa prežíva vo svojom vnútri. Naopak, ak má dieťa empatického rodiča, vďaka tomu cíti, že si ho všímajú a rozumejú mu.

Sú povrchní

Nezrelí ľudia sa rýchlo nechajú prevalcovať hlbokými emóciami. Ľahko ich čosi rozplače. Rýchlo vzplanú hnevom. Reakcia je síce dramatická, ale len povrchná a chvíľková. Nikdy svoje emócie dôkladne neprecítia.

Nepoznajú ani zmiešané pocity, či protichodné emócie, ako napríklad šťastie a zároveň pocit viny alebo hnev a lásku. Ich reakcie sú zvyčajne čierno-biele. Emocionálne zrelý človek prežíva zmiešané pocity, aj pocity rozpoltenosti, dilemy, či iné komplikované emócie.

Prečo je toľko rodičov emocionálne nezrelých

Keď sa Lindsay Gibson začala zamýšľať, čo spôsobuje emočnú zaostalosť u toľkých rodičov, dospela k záveru, že mnohým v detstve zrejme utlmili emócie: „Veľa ľudí priznalo, že aj keď ich zanedbávali alebo s nimi zle zaobchádzali, nebolo to nič v porovnaní s trápeniami, aké im vyrozprávali o svojom detstve rodičia.“

Kedysi sa vychovávalo štýlom, že deti stačí vidieť, ale nemalo by ich počuť. Fyzické tresty, akceptované aj na školách, mali deti naučiť zodpovednost.. Pocity detí rodičov nezaujímali, výchova znamenala naučiť dieťa „správať sa.“ Namiesto posilňovania emocionálneho bezpečia a osobnosti dieťaťa bol základný pilier detského vývinu poslušnosť.

Deti sa touto výchovou naučili, že niektoré pocity sú „zlé“ a zakázané. Naučili sa emócie ignorovať alebo prekonať. Môže za to prostredie, v ktorom dieťaťu nikto nepomáha vyrovnať sa s emóciami. Prípadne dieťa za prejavy emócií trestajú. Bežná reakcia rodiča na plačúce dieťa je: „Neplač, lebo ti dám na plač dôvod.“

Dieťa, ktoré v takomto ovzduší žije, svoje pravé reakcie potláča a buduje si obranné mechanizmy.

Dám ti všetko, až na emocionálne zblíženie

Emocionálne nezrelí rodičia sa dokážu dobre postarať o fyzické a materiálne potreby svojich detí. Môžete od nich počuť vetu: „Deťom sme dali všetko.“ Myslia tým však hmotné veci. Jedlo, strechu nad hlavou, vzdelanie. No v oblasti emócií nedokážu naplniť potreby svojich detí. Preto to môže byť pre deti mätúce. Vidia rodičov, ktorí ich ľúbia, ktorí sa pre nich obetovali. No zároveň im chýba emocionálne bezpečie a citová blízkosť.

Keď sa deti osamostatnia alebo sú od rodičov ďaleko, môžu mať pocit, že im niečo dôležité stále chýba. „Naše najranejšie inštinkty nám našepkávajú, aby sme starostlivosť a pochopenie opakovane hľadali u svojich rodičov,“ hovorí Gibson. Preto nás aj v dospelosti naše detstvo ešte bolí.