V našej kultúre sa kladie na rodičov, zvlášť na matky, veľké bremeno zodpovednosti za výchovu dieťaťa – len aby sme niečo nepokazili, aby sme dieťa nedajbože netraumatizovali. Mali by sme robiť všetko pre to, aby malo dieťa šťastné detstvo, lebo len potom sa mu bude dariť po celý zbytok života.
Na vine je detstvo?
Čokoľvek nie je v poriadku s dospelým jedincom, či sú to depresie, závislosti, kriminálne aktivity, takmer vždy sa hľadá príčina v minulosti, v našom detstve. Buď sme ako deti niečo nedostali, niečo nám chýbalo alebo nás poznačila nejaká trauma.
Rozhodujúce sú predsa prvé roky života, tie nás formujú, preto je také dôležité, aby sme pre svoje deti urobili prvé, posledné, aby sa z nich vyvinuli duševne zdraví ľudia. Inak to bude len a len naša vina, že sme niečo zanedbali, neurobili si svoju robotu tak, ako sme mali. Sme pod obrovským tlakom, aby sme boli „ideálne,“ dokonalé matky.
Je síce fakt, že prostredie, v ktorom vyrastáme, nás ovplyvňuje, ale prečo práve na detstvo zvaľovať problémy, ktorým čelí dospelý človek tu a teraz? Nie vždy musia negatívne zážitky z detstva spôsobiť problémy, s ktorými sa budeme neskôr v živote stretávať. Sme azda väzňami svojej minulosti?
Kde sa berie odolnosť
„Mnoho ľudí, ktorí sú v živote úspešní, prežilo ťažké detstvo a rovnako tak veľa ľudí trpiacich problémami mali naopak detstvo relatívne šťastné,“ píše fínsky psychoterapeut Ben Furman, autor knihy Nikdy nie je neskoro na šťastné detstvo.
Prečo je niekto schopný pobiť sa so životnými skúškami a nedostatkom pozitívnych zážitkov v detstve o toľko lepšie ako druhý? pýta sa Furman. Odpoveďou je „odolnosť,“ „obranyschopnosť,“ keď vďaka životným skúškam ako ľudia vyrastieme, keď nás tieto zážitky skôr posilnia, ako z nás urobia labilných jedincov.
Preto napríklad aj zo sirôt môžu vyrásť „normálni“ ľudia napriek všeobecnému presvedčeniu, že odlúčenie dieťaťa od matky má na vývoj dieťaťa negatívny vplyv. Mama je síce nenahraditeľná, ale zároveň dieťa môže rásť a vyvíjať sa normálne aj počas odlúčenia od matky. Dokonca môže prosperovať aj vtedy, ak ho pôvodná rodina nedokáže milovať. Stačí, že sa o neho stará niekto iný, kto ho miluje a záleží mu na ňom.
Čo nám pomohlo v ťažkých chvíľach?
V našich životoch nie je vsadené všetko len na jednu kartu, pripomína Furman, ktorý za príklad dáva aj rakúskeho psychiatra Viktora Frankla, preživšieho z koncentračného tábora.
Frankl aj v tábore smrti dokázal žiť budúcnosťou a sníval o tom, že až sa dostane von, o svojich skúsenostiach napíše. Ak sa cítime dobre, je to skôr výsledok našich predstáv o budúcnosti než našich spomienok na minulosť.
Každý z nás si môže položiť otázku, čo nám pomohlo prekonať neľahké obdobie v živote. To nám pomáha uvedomiť si, aké zdroje sily v sebe nosíme. Je dôležité o svojich zážitkoch hovoriť a prípadne ich zdieľať s ďalšími ľuďmi, ktorí prežili niečo podobné.
Zdroj sily
Ak sa k nášmu zážitku viaže v prvom rade pocit hanby, viny alebo hnevu, môže nám byť spomienka bremenom, hovorí Furman. Pokiaľ naopak vzbudí predovšetkým hrdosť, môže sa z nej stať zdroj sily.
„Naša minulosť je príbehom, ktorý môžeme rozprávať mnohými rôznymi spôsobmi. Keď sa budeme sústrediť na spôsoby, vďaka ktorým sa nám podarilo problémy prekonať, môžeme aj pri spomienkach na neľahké detstvo začať pociťovať hrdosť, a nie sa ľutovať,“ píše Furman.
Namiesto presvedčenia, že minulosť ovplyvňuje našu budúcnosť, razí opačnú teóriu: budúcnosť, teda to, čo veríme, že nám prinesie, určuje, ako vyzerá naša minulosť.
Môžeme si pomôcť otázkou:
- čo nám prežité utrpenie dalo,
- čo sme sa týmto spôsobom naučili,
- ako sa zmenil náš rebríček hodnôt,
- čo by sme chceli odovzdať svojim deťom
- a keby sme o svojom živote rozprávali svojim vnúčatám, čo by sme si priali, aby si z nášho rozprávania odniesli?
Je mnoho spôsobov, ako sa nám môže podariť dohnať to, o čo sme boli v detstve ukrátení. Jeden však vyčnieva nad ostatnými, a je to možnosť prežiť to, čo nám chýbalo, s vlastnými deťmi.
Furman na záver dáva tieto rady, ako môžeme zlepšiť kvalitu nášho života:
- Váž si spôsoby, akými si prekonal životné ťažkosti.
- Pozeraj sa na prekážky, ktoré ti prišli do cesty, ako na skúšky, vďaka ktorým ako človek vyrastieš.
- Uvedom si, v čom sú tvoje vnútorné a vonkajšie zdroje sily, pretože ich je viac, ako si myslíš.
- Buď hrdý na svoje úspechy a všímaj si znamenia, ktoré potvrdzujú, že si na správnej ceste.
- Buď si vedomý toho, čo od života a svojej budúcnosti chceš.
- Priania majú sklon sa plniť, ale žiadny vietor nepraje lodi, ktorá nemá cieľ.
- Ver, že si zaslúžiš dobrú budúcnosť, o to viac, čím ťažšia bola tvoja minulosť.
- Buď k sebe milosrdný a pamätaj, že nie si sám.
- Má zmysel hľadať horčičné semienka, aj keby ich človek nikdy nemal nájsť.
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
