Čo v skutočnosti robíš svojmu dieťaťu, keď na neho kričíš?

Krik nie je dobrý, to vieme

Existuje milión malých, či veľkých dôvodov, prečo rodičia kričia na svoje deti. Odborníci sa ale zhodujú, že deti, na ktoré rodičia kričia, zvyknú byť agresívnejšie a viac úzkostnejšie.

Podľa psychologičky dr. Laury Markham, ktorá je autorkou knihy “Peaceful Parent, Happy Kids: How to Stop Yelling and Start Connecting,” sa rodičia môžu bez kričania zaobísť.

Zároveň je ale realistka. Spíte v noci tri hodiny, samozrejme, že stratíte kontrolu a ste na nervy.

Dobrá a zlá správa pre ukričaných rodičov

Dobrá správa pre tých, ktorí zvyknú začať vrieskať ihneď je, že psychické a emočné zranenia na deťoch sú minimálne (samozrejme, predpokladom je, že nehovoríme o psychickom týraní).

Ale pozor. To, že krik nepoškodzuje mozog, ešte neznamená, že neostáva bez následkov. Mozog dieťaťa totiž na krik odpovedá.

U dieťaťa, ktoré ešte nemá rozvinutý prefrontálny kortex (prefrontálna kôra, ktorá sa nachádza v prednej časti lebky a zodpovedá za abstraktné myslenie a za našu schopnosť rozhodovať sa), reaguje mozog tak, že mu vysiela tieto signály: boj, odlet alebo zmrznutie. Môžu ťa dostať. Môžem utiecť. Alebo zamrznem.

Dieťa vyzerá vtedy celkom stuhnuté. Nič z toho nie je pre vývoj mozgu dobré, hovorí Markham. Ak sa tieto situácie často opakujú, v dieťati ostávajú zakorenené.

Krik si nikdy nezamieňajme s komunikáciou

Je jedno, či kričíte v izbe alebo na ihrisku, v tej chvíli, ako zdvihnete na niekoho hlas, paradoxne, môžu vaše slová strácať na sile.

Dieťa sa na vás mlčky díva, ale v tom momente už nie je natoľko otvorené, aby sa ho dotkli vaše slová, ale sa zatvára do seba. Keď kričíte, vyniká forma (a nie je dobrá) a zaniká obsah (čo je ešte horšie).

Ak chcete zlepšiť svoju komunikáciu s dieťaťom, potom

Nekričte, alebo sa aspoň pokúste týmto spôsobom čo najmenej reagovať. Inak bude platiť pre vás to, čo pre ostatných. Ani si nevšimnete, že pokračujete v ukričanej „šnúre“ a už nekričíte na malé dieťa, ale puberťáka.

Sústreďte sa na riešenie konfliktov v pokojnom dialógu. Krik znemožňuje všetky kanály komunikácie medzi vami a dieťaťom a často sa míňa účinkom, lebo dieťa si neodnesie nič z lekcie, ktorú ste ho s dobrým úmyslom (len nie chvályhodnou formou) chceli naučiť.

Deti to prežijú, ich pocit bezpečia už menej

Rodičovská moc nad malým dieťaťom je absolútna. V jeho očiach sú rodičia dvakrát väčší a zabezpečujú mu veci, ktoré potrebuje, a to jedlo, domov a lásku. Ak ho osoba, ktorej dôverujú, začne krikom zastrašovať, ničí to jeho pocit bezpečia.

Pozrite sa, ako sa mení tvár človeka, keď na neho niekto kričí. Ani dospelý človek sa necíti zvlášť príjemne, nieto malé dieťa, ktoré nie je dostatočne emocionálne zrelé, aby to spracovalo.

Rodičia sú vzorom aj v kričaní

Rodičia, ktorí sústavne kričia na svoje deti, ich naučia, že je to normálna forma správania, ktorú si aj osvoja. Ak chceme, aby sa deti dobre správali, musíme im ísť prví príkladom, ako sa ovládať, ako sa správať, ako komunikovať s druhými.

No takisto, hovorí dr. Markham, sú situácie, keď je nutné zdvihnúť hlas. Napríklad, keď sa deti medzi sebou bijú alebo sú v ozajstnom nebezpečenstve. To sú chvíle, keď ich musíte paralyzovať, keď potrebujete získať okamžite ich pozornosť a váš hlas znie skrátka inak.

• Zvýšte hlas, aby ste ich upozornili, ale stíšte ho, aby ste im vysvetlili, o čo ide.

• Neustály krik by však nemal byť vašou každodennou rutinou.

A čo odporúča psychologička namiesto ukričaného riešenia situácií?

Existuje alternatívna metóda, ktorá účinkuje oveľa lepšie a možno nie je ani tak ťažké si ju osvojiť. A je to humor.

„Ak rodič odpovie duchaplne, s vtipom, ešte vždy si dokáže udržať svoju autoritu a ostane spojený s dieťaťom,“ hovorí. Smiech je oveľa lepší spôsob, ktorý by pomohol vyriešiť mnohé situácie.

(11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...