„Si pocikaný!“ zhíkla mama na ihrisku na svoje asi 2-3 ročné dieťa. Malý chlapček sa rozplakal a bolo vidieť, že prepadol panike. Rozpačito sa obzeral okolo seba, chytal si tepláky, no nevedel, čo má teraz vlastne urobiť.
pexels
Mama k nemu podišla a šomrajúc si čosi popod nos prezliekla dieťa do suchého oblečenia.
„On sa to snáď nikdy nenaučí.“
S povzdychom si sadla na lavičku vedľa mňa a odložila mokré oblečenie do tašky.
„Celý čas nosím nočník so sebou, keby náhodou potreboval ísť na toaletu a on si tam kľudne sedí celý mokrý, ani obraz ani zvuk. Vieš, on je taký malý ťuťko, čo zaňho nespravím, to…“ (viac si nepamätám, lebo v hlave mi išli už rôzne myšlienky o tom, či je skutočne pripravený, či rozumie, že má použiť nočník, či komunikuje o svojich potrebách…) Zo zamyslenia ma vytrhla veta mamičky:
„Ja už fakt neviem, ako ho to naučiť. On asi aj na maturite bude plienkoš.“
„Možno má nízke sebavedomie,“ vyhŕklo zrazu zo mňa a ani netuším, prečo mi na um prišla práve táto spojitosť „žeby uveril, že nie je schopný to zvládnuť, stotožnil sa s tým, že už navždy bude plienkoš?“
„Ale, prosím ťa…Počkaj, ako to myslíš?“
„Skús mu nabudúce povedať, že má mokré tepláky a nech navrhne, čo s nimi treba urobiť.“
Rodičia často hodnotia deti ako celok, namiesto toho, aby boli úplne konkrétni a vďaka tomu aj zrozumiteľní.
Aká maličkosť, no tak veľa dokáže spraviť s hlavou detí, ktoré majú nízke sebavedomie.
Rodičia často robia veci za svoje deti v domnienke, že im pomáhajú. Často hodnotia deti ako celok, namiesto toho, aby boli úplne konkrétni a vďaka tomu aj zrozumiteľní.
Obzvlášť u detí, ktoré majú nízke sebavedomie nejde o chvíľkovú nedôveru vo svoje JA, ale je to naozaj problém, ktorý netreba zľahčovať, pretože práve v detstve budujeme základy sebavedomia a to ich bude sprevádzať po zvyšok života v každej novej situácii. Toto dieťa „nezvládalo“ bojovať so svojou plienkou, nočníkom, odplienkovaním. Je to ale situácia, s ktorou si dieťa v istom období života vie poradiť. Je to jeho úlohou, vďaka ktorej, ak ju zvládne, narastie.
Ak ale rodič v danej situácii spadá do kritiky osobnosti dieťatka, dáva mu prezývky, rieši problém za dieťa, jeho sebavedomie sa naďalej znižuje. Dieťa môže reagovať tým, že zvaľuje vinu za svoje chyby na nočník, ktorý bol príliš ďaleko, na tepláky, ktoré neostali suché, na kamarátku, ktorá ho zabavila na šmykľavke, jednoducho na všetko, okrem seba. Bráni sa tomu, aby muselo pomenovať svoje zlyhanie, pretože sa ho bojí.
Druhou častou reakciou, ktorou dieťa dáva najavo svoje nízke sebavedomie je, že takmer každú chybu vníma ako zlyhanie seba na plnej čiare. Avšak vtedy nie je schopné vyhodnotiť situáciu a hľadať riešenie, ktorým nabudúce predíde chybe, ktorá sa stala. A tak uviazne v nekonečnej slučke nezdarov, kedy jeho sebavedomie je každou chybou oslabené. Cíti sa neschopné, zahanbené, vystrašené…
Dajte si pozor, ak svoje dieťa hodnotíte
Bez ohľadu na to, či má vaše dieťa nízke, vysoké, či zdravé sebavedomie, dajte si záležať ako rodič na tom, aby ste sa vyhli hodnoteniu dieťaťa. Ak totiž zhodnotíte, že tepláky sú mokré, dieťa si to nevzťahuje na seba a oveľa ľahšie sa naučí vyriešiť svoj problém. Veľmi rýchlo príde s návrhom, aby sme (pokiaľ potrebuje našu pomoc s vyzliekaním) spoločne mokré tepláky vzali domov a vymenili ich čím skôr za suché. Chápe, že ocikané tepláčiky treba oprať a pokojne sa môže pričiniť, aby boli opäť voňavé a použiteľné.
Vďaka tomu sa buduje jeho zdravé sebavedomie. Chápe, že je kompetentné riešiť veku primerané problémy, pozná následky a dopad svojho konania, vie sa z nich poučiť a testovať nové spôsoby riešenia problému bez strachu.
Loading...