Dnes po deťoch nič nechceme a potom sa hneváme, že ich nič nebaví a nič nevedia

Mnohí rodičia sa dnes cítia stratení. V mnohých situáciách sa nemôžu pozrieť na to, ako sa k nim správali ich rodičia, pretože také situácie v minulej dobe neexistovali. Ako sa vysporiadať s technológiami a ich prienikom do našich životov?

Jiří Halda: Posadiť dieťa pred televízor či k mobilu je pohodlné. Navyše, deti vidia, ako to stále máme v ruke, tak to logicky považujú za rovnako dôležité. Ale technika má mnoho pozitívnych vplyvov, a preto na ňu nechcem len nadávať. Ale platí pravidlo, že do troch rokov je lepšie deťom techniku do rúk nedávať vôbec. So stúpajúcim vekom treba riešiť nielen to, ako dlho, ale predovšetkým ako dlho v jednom kuse. Pre dieťa je menej škodlivé, keď má techniku v ruke trikrát po 20 minút, ako v jednom kuse 60 minút. Ale kľúčové je aj to, na čo sa pozerá a či rodičia vedia z toho, čo videlo, niečo vyťažiť. Nedávno som hovoril s otcom, ktorý všetko domáce kutilstvo robí so svojim štvorročným synom. Vždy si pozrú postup na YouTube a potom to vypnú a pracujú podľa videného postupu. Zrazu vidíte, že nič nie je čiernobiele. Inými slovami – nie je na to návod a je to významne na každom z rodičov.

Dnešná doba priniesla ešte jednu výzvu, akej nikto z nás predtým nečelil, a to pandémia a výrazné obmedzenie sociálnych kontaktov, učenie sa z domu a podobne. Ako sa to prejavuje na výchove a čo by ste poradili v tejto dobe rodičom, ktorí sú už, často, na pokraji síl?

Jiří Halda: Viete, pandémia ukázala, že pamäťové učenie a bifľovanie je k ničomu, rovnako, ako sme zistili, že spolu nevieme veľmi byť. Pamäťové médiá ukazujú, že kľúčová kompetencia je gramotnosť, nie slonia pamäť. Teda vedieť gramotne pracovať s informáciami, ktoré si viem gramotne zistiť.

Ale správne pomenovávate pojem sociálne kontakty. Rozumný učiteľ sa s deťmi hlavne rozprával a v rámci technických možností podporoval komunikáciu medzi deťmi. V školstve sme precenili obsah predmetov a fakt, že deti sa v škole toho najviac naučia tzv. mimovoľne, teda od ostatných detí. Úloha učiteľa je naozaj úlohou sprievodcu, ktorý vie, čo je dôležité. A to sú vzťahy. Keď fungujú vzťahy, deti sa naučia aj zložité témy ľahko. A keď nefungujú, deti prejavujú voči učeniu odpor.

Preto odporúčam – nepreceňovať školu z hľadiska obsahu. Kto chce niečo náročné študovať, musí rovnako sám významne pridať. Je potrebné rozvíjať vzťahy, komunikáciu, sociálne kompetencie. A rodičom radím – netlačte na prospech, zaujímajte sa o seba vzájomne. Hrajte spoločenské hry, snažte sa každý deň aspoň na chvíľu ísť všetci von. Jedzte striedmo a primerane zdravo a striedajte sa v príprave jedla. Nechajte si vzájomne aj pokoj, pokiaľ to aspoň trochu ide. Cieľom byť spolu radi a zdieľať pocit intimity rodiny.

Problém je, že to spontánné vie ten, kto v intimite rodiny vyrástol. Pre toho, kto nie, je to veľmi bolestivé učenie. Ale dôležitá informácia na koniec – len to, čo vzniká s problémami a prácou považujeme za cenné. (úsmev)

(11 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...