Dnes po deťoch nič nechceme a potom sa hneváme, že ich nič nebaví a nič nevedia

Jiří Halda/ Stanka Obložinská 0

Máme čím ďalej, tým jednoduchší život. Ale prakticky stíhame čím ďalej, tým menej a čoraz viac sa ponáhľame. Na jednej strane deti čoraz mladšie zaškoľujeme, ale na druhej strane ich na takúto zmenu nedokážeme pripraviť.

Dnes majú deti prakticky všetko, ale nemusia si nič zaslúžiť. Na jedenie majú len to, čo im chutí, ale na jeho príprave sa nijako nepodieľajú.

Ich sociálna cena nemá obsah, máloktoré dieťa vám v predškolskom veku dokáže povedať, čím je doma užitočné. Predtým deti jednoducho museli, väčšinou z organizačných dôvodov – bolo to jednoducho zapotreby. Dnes po nich nič nechceme a potom sa hneváme, že ich nič nebaví a nič nevedia. Takže, zjednodušene povedané, je treba deti učiť, aby zvládli život samé – primerane ich veku – a naučili sa byť samostatné, nezávislé, kompetentné a užitočné.

foto: Jirí Halda

Mnohí rodičia sa dnes cítia stratení. V mnohých situáciách sa nemôžu pozrieť na to, ako sa k nim správali ich rodičia, pretože také situácie v minulej dobe neexistovali. Ako sa vysporiadať s technológiami a ich prienikom do našich životov?

Jiří Halda: Posadiť dieťa pred televízor či k mobilu je pohodlné. Navyše, deti vidia, ako to stále máme v ruke, tak to logicky považujú za rovnako dôležité. Ale technika má mnoho pozitívnych vplyvov, a preto na ňu nechcem len nadávať. Ale platí pravidlo, že do troch rokov je lepšie deťom techniku do rúk nedávať vôbec. So stúpajúcim vekom treba riešiť nielen to, ako dlho, ale predovšetkým ako dlho v jednom kuse. Pre dieťa je menej škodlivé, keď má techniku v ruke trikrát po 20 minút, ako v jednom kuse 60 minút. Ale kľúčové je aj to, na čo sa pozerá a či rodičia vedia z toho, čo videlo, niečo vyťažiť. Nedávno som hovoril s otcom, ktorý všetko domáce kutilstvo robí so svojim štvorročným synom. Vždy si pozrú postup na YouTube a potom to vypnú a pracujú podľa videného postupu. Zrazu vidíte, že nič nie je čiernobiele. Inými slovami – nie je na to návod a je to významne na každom z rodičov.

Dnešná doba priniesla ešte jednu výzvu, akej nikto z nás predtým nečelil, a to pandémia a výrazné obmedzenie sociálnych kontaktov, učenie sa z domu a podobne. Ako sa to prejavuje na výchove a čo by ste poradili v tejto dobe rodičom, ktorí sú už, často, na pokraji síl?

Jiří Halda: Viete, pandémia ukázala, že pamäťové učenie a bifľovanie je k ničomu, rovnako, ako sme zistili, že spolu nevieme veľmi byť. Pamäťové médiá ukazujú, že kľúčová kompetencia je gramotnosť, nie slonia pamäť. Teda vedieť gramotne pracovať s informáciami, ktoré si viem gramotne zistiť.

Ale správne pomenovávate pojem sociálne kontakty. Rozumný učiteľ sa s deťmi hlavne rozprával a v rámci technických možností podporoval komunikáciu medzi deťmi. V školstve sme precenili obsah predmetov a fakt, že deti sa v škole toho najviac naučia tzv. mimovoľne, teda od ostatných detí. Úloha učiteľa je naozaj úlohou sprievodcu, ktorý vie, čo je dôležité. A to sú vzťahy. Keď fungujú vzťahy, deti sa naučia aj zložité témy ľahko. A keď nefungujú, deti prejavujú voči učeniu odpor.

Preto odporúčam – nepreceňovať školu z hľadiska obsahu. Kto chce niečo náročné študovať, musí rovnako sám významne pridať. Je potrebné rozvíjať vzťahy, komunikáciu, sociálne kompetencie. A rodičom radím – netlačte na prospech, zaujímajte sa o seba vzájomne. Hrajte spoločenské hry, snažte sa každý deň aspoň na chvíľu ísť všetci von. Jedzte striedmo a primerane zdravo a striedajte sa v príprave jedla. Nechajte si vzájomne aj pokoj, pokiaľ to aspoň trochu ide. Cieľom byť spolu radi a zdieľať pocit intimity rodiny.

Problém je, že to spontánné vie ten, kto v intimite rodiny vyrástol. Pre toho, kto nie, je to veľmi bolestivé učenie. Ale dôležitá informácia na koniec – len to, čo vzniká s problémami a prácou považujeme za cenné. (úsmev)

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...
Author image

Mgr. Jiří Halda

učiteľ, špeciálny pedagóg, logopéd, lektor a diagnostik. Špecializuje sa na deti predškolského veku. Zameriava sa predovšetkým na problematiku výchovy detí, predškolskej zrelosti a procesov učenia. Je absolventom Pedagogickej fakulty v Hradci Králové a Univerzity Palackého v Olomouci. V rokoch 1993 – 2006 pôsobil ako učiteľ a špeciálny pedagóg na základných a špeciálnych školách a v Pedagogicko-psychologickej poradni v Olomouci. Od roku 2006 pôsobí ako lektor, diagnostik, intervent a personálny poradca.

články autora...

Pridaj komentár