a opečovávania by sa niekedy hodilo. Vravím si, keď občas vidím mamičky, ktoré by za svoje deti nielen dýchali, ale ich aj ochraňovali pred „nástrahami“ každého dňa.
Hyperprotektívny – nadmieru ochraňujúci
Sme na plavárni, po prvý raz v novom kurze. Ešte nás ako rodičov nechali pri bazéne, trochu pokukať, ako sa deti začlenia, ako to bude fungovať. My s mužom kukneme 10 minút a potom ideme na kávu. Vrátime sa 5 minút pred koncom. Tých 15 minút stačí na to, že si kladiem otázku, čo z tých opečovávaných detí má šancu vyrásť.
- „Pozor, zodvihni nožičku, na zemi je šnúra …“ – hovorí maminka asi 7 – 8 ročnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa dieťa učilo, že priestor, v ktorom sa hýbem, si musím kontrolovať sám, aby som neublížil sebe a ostatným.
- „No poď miláčik za ujom trénerom.“ – ťahá mama za ruku asi 4 – 5 ročného chlapca. Keď prídu k trénerovi, namiesto toho, aby sa s dieťaťom rozlúčila a odišla, nech už si tréneri robia svoju robotu, stále drží dieťa za ruku a neodchádza. Ani dieťa potom nie je ochotné pustiť sa jej a ísť robiť to, čo treba a zdržiava celú skupinu.
Veľa rodičov (deti nemajú 1 či 2 roky, ale 6 – 12) po vylezení z bazéna balí deti do uterákov, županov, šúcha im vlasy. Nestačilo by podať im ten uterák, aby sa deti zabalili a osušili sami?
- V šatni, kde je po plávaní frmol a každý sa snaží rýchlo vyjsť von, stojí mamička, dievča zabalené v uteráku a mamička mu pchá do úst tavený syrček. Dieťa mokré, cícerkom z neho voda crčí, povedalo, že je hladné.
Takže nenaučíme dieťa odložiť svoju potrebu, kým sa urobia ostatné úkony, umyjeme, usušíme, oblečieme, ale rovno uspokojíme hlad.
Vo vstupnej miestnosti, kde sa prezúvame, sedí asi 9 ročná slečna a mama ju obúva. Mladá robí cirkus, lebo sa jej topánka nechce nastrčiť na nohu, tak ju mama radšej obuje. Asi aby to bolo rýchlejšie.
A nie, neboli sme na plaveckom kurze pre deti s nejakým handicapom. Iba ak nesmiernej, priam opičej rodičovskej (zväčša materskej) lásky.
Je to ideálne rodičovstvo, ak sa snažíme takto ochraňovať deti?
Zabrániť akémukoľvek nepríjemnu, nepohode, nepohodliu, čo by tie deti mohli zažiť? Aby náhodou nespadol, nebol 10 minút hladný či smädný. Prípadne sa snažíme uspokojiť potreby svojich detí ešte predtým, než by si ich oni vôbec mohli uvedomiť?
Čo sa tak naše deti naučia? Ako budú schopné nejakého samostatného fungovania v mladej dospelosti?
Mama, ktorá by sa išla pre deti rozkrájať, vyzerá na prvý pohľad ideálne. To, čo je však dôležité je miera jej starostlivosti. Ak je jej veľa, nie je to zdravé, je to hyperprotektívne.
Hyperprotektívny rodič sleduje svoje egoistické ciele. Väčšinou nevedome.
Vypĺňa svoj život, robí všetko preto, aby ho dieťa milovalo, aby bol preň nepostrádateľný. Pritom nedbá na zdravé hranice, ktoré dieťa potrebuje, aby z neho vyrástol zdravý a kompetentný dospelák.
Hyperprotektívny rodič udržuje dieťa v závislosti,
smeruje ho tam, kde chce on, kontroluje ho. Ešte aj s komentármi: „to by on nezvládol“ (10 ročný sa ráno sám vypraviť do školy), „musím sa s ním učiť, musíme dorobiť projekt, aby dostal dobrú známku“ (a čo keby ju aj 12 ročný nedostal???).
Dieťa je skvele podporené v závislosti. A keď sa v ňom aj ozve kúsok zdravého rozumu a chce sa samé presadiť, chce si veci robiť po svojom, rodič je vnútorne zranený – „veď ja ti chcem len dobre, chcem ti pomôcť“. Čím zase v predpubertálnom dieťati vyvoláva pocity viny.
Kde je vlastne problém?
Rozmýšľam, konfrontujem, či som ja taká „orazená“ matka, ktorá zväčša nechá deti vymáchať sa aj v náročnejších situáciách. Či som taká prudko hodnotiaca, keď vidím iné matky, ktoré ofukujú tie deti ďaleko za moju hranicu …
Teoretické a odborníkmi pripomínané riziko je v tom, že v dospelosti takéto dieťa jednak považuje za svoju povinnosť robiť druhých šťastnými. Opakuje, to čo zažilo samo, pôjde do vyplutia duše a tela a zabudne na seba.
Alebo naopak to dieťa bude tak egoistický dospelý, ktorý bude mať vždy v centre záujmu len seba a svoje potreby.
Prečítajte si aj iný názor: Nerobte z detí bohov!
V preklade, tie riziká sú v rovine závislosti v partnerských vzťahoch, prípadne iné druhy závislostí. Nesamostatnosť, nedôvera v seba a svoje schopnosti, neistota, ochota nechať sa využívať vo vzťahoch, nedôvera vo vlastné schopnosti …
Ak chcete, aby vaše deti boli naozaj šťastné, podporujte ich samostatnosť a ich schopnosti. Naučte ich, že aj vaša láska má svoje hranice a sami ich dodržujte.
(53 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)
Loading...
Dve deti krátko po sebe - tehotenstvo
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
Prvý mesiac príkrmov: čo sa podáva v našich končinách
Novoročné želania nejedného otca (video)
Ako nebabušiť dieťa
Vaše obľúbené vianočné recepty
