Iba frajerina?

Bolo leto a my sme sa bavili s kamarátom – profesionálnym záchranárom o vybavení pernamentky na úrazovku. Chodíme tam totiž s našimi deťmi ako na klavír. Srandičky sa skončili v okamihu, keď som sa ho čisto profesionálne opýtala, ktoré prípady vo svojej práci považuje za najťažšie. Paradoxne mi nič nepovedal o ťažkých autohaváriách detí.

Kamarátka fľaška

„Najhoršie je sa dívať, keď vezieš v sanitke na mol opité deti. Nemajú viac ako 12-rokov a nevedia o sebe nič. To je hrôza.“ Podľa jeho slov ich bolo v priebehu mesiaca do 10 – čo mu prišlo veľa, pretože sa vo svojej praxi v našom meste na takýto jav vôbec nepamätá, a to robí prácu záchranára dlho.

Oficiálne štatistiky mu dávajú za pravdu: deti na Slovensku sa s alkoholom stretávajú prvýkrát ako 11-ročné, čo je najskôr v celej Európskej únii. Čo je horšie, deti okolo trinástich rokov už majú bežne periodicitu „rande s fľašou“ 3x mesačne.  Dívať sa preto na palcové titulky bulváru, opisujúce fenomén alkoholizmu u mladých v Anglicku je tak trochu farizejské.

Prečo?

Škrabe za za uchom rodič, ktorý s tým skúsenosť nemá, aj ten, ktorý už vie, ako vyzerá jeho dieťa post opicovom stave. Odpovede štatistík sú jednoduché až strohé: väčšine detí ponúkli alkohol práve rodičia formou „oficiálnych“ prípitkov na sviatky či najčastejšie na Silvestra už vo veku 11 rokov, v 14-tich už s týmto prejavom „dospeláckej pozornosti“ malo skúsenosť vyše 70% detí. Podľa prieskumov u žiakov základných škôl deti považujú za normálne hrknúť si za pohárik po jedle na dobré trávenie alebo na zapitie nervozity či problémov. Je podľa nich aj správne podávanie alkoholu na diskotékach a zábavách a tiež sa značná časť detí priznala k potichu tolerovanému popíjaniu alkoholu doma.

Ďalším faktorom je skutočnosť, že deti sa grupujú do gangov, čo je na jednej strane v ich prechode do puberty a osamostatňovania samozrejmé, na druhej strane je za prvým ochutnaním často krát „hra“ na fľašový záťah, kde ten, kto je frajer, zvládne viac… ak zvládne.

Otázka znie, prečo tieto deti nemajú iný spôsob trávenia voľného času – s rodičmi, v športe či v zaujímavom krúžku, kde ich to drží nielen nad vodou bez alkoholu, ale aj osobnostne pomáha rásť. Ďalšia otázka znie aj takto: vedia rodičia, kde a s kým trávia ich deti čas, kedy oni nie sú doma a ich deti – tiež nie sú doma? Alkohol u mladých nie je totiž už dávno problémom len zapadnutých dedín a anonymity veľkých miest – aj v našom malom mestečku veľmi jednoducho nájdete typické „dúpätá“, o ktorých všetci vedia, kto tam chodí, koľko má rokov a čo tam robí – stačí pohľad na prázdne fľaše lacného, ale aj tvrdšieho alkoholu.

Nájsť riešenie je radou za milión

Pokus s tým niečo urobiť je, aj keď nie je tak viditeľný ako protifajčiarska loby. Začínajú sa uvažovaním o obmedzení reklamy na alkohol – ale ak im práve tento ponúknu doma rodičia či super kamaráti, stráca toto opatrenie značnú váhu. To isté platí o prísnejšej represii za činy vykonané pod vplyvom alkoholu – lebo nás by skôr zaujímala prevencia, ako lacnejšia, jednoduchšia a menej bolestná záležitosť. Zvýšenie cien alkoholu môže na jednej strane urobiť svoje, na druhej strane: príbehy gamblerov alebo závislých na drogách, ktorí už nemajú zábrany okradnúť nikoho od vlastnej rodiny až po cudzích hovoria svoje.

Zvýšiť hranicu veku, kedy si môže človek kúpiť alkohol? V Japonsku či USA je hranica predaja alkoholu zvýšená na rozdiel od Slovenska na 21 rokov, čo môže byť pomocou v zrelosti človeka… ak však bude mať správne vedenie v rodine a správnu organizáciu voľného času vo vedení k niečomu, čo jeho charakter posilní.

Jednoznačné je ale, že problém treba riešiť tam, kde začalo zlyhanie: a to v rodinách. Sadnúť si bez pohárika, bez ponúkania, zato viac času venovať rozhovoru, kamarátskym vzťahom a zázemiu, ktoré dáva viac, ako financie na oblečenie a zábavu. Podľa slov detí z ankiet sú plne informované o tom, čo alkohol pre ich zdravie znamená – napriek tomu asi nemajú alternatívu a pocit, že niekam patria naplno.

Miesto bodky

Svedectvá ľudí, ktorí profesionálne prichádzajú do styku s mladými alkoholikmi,  nie sú príjemné na počúvanie. „Známa firma“, konštatovala kamarátka – zdravotná sestra – po mojej otázke, aká bola nočná služba na centrálnom príjme. „Vyštudovaná vysoká škola, talent ako hrom, rodičia, ktorí ututlávajú kvôli dobrému spoločenskému statusu v meste problém. Bol u nás tento týždeň už druhýkrát. Znovu na mol. Je sa zle na neho pozerať, každý raz máme obavy, či to prežije, lebo to trvá už dlho.“

Takže: čo robia vaše deti, s kým sú?