Slovo komunikácia (odvodené od latinského communicare) vo význame znamená= urobiť spoločným, sprostredkovať svoje myšlienky/zámery niekomu druhému.
Komunikovať potrebujeme všetci a predpoklady schopnosti komunikácie sú vrodené každému. Od malička sa deti učia ukazovať na veci, gestikulovať a ovládať ľudskú reč. Neskôr sa učia ako sa správať, čo je správne a nesprávne. V priebehu rokov sa človek postupne zarad’uje do istej sociálnej skupiny, socializuje sa a tak postupne chápe širším spoločenským súvislostiam.
Psychológovia určili konkrétny vek, kedy je dieťa schopné regulovať reč a svoje konanie.
Štúdia podľa Lurija tvrdí, že:
Dieťa 1-3 rokov: ešte nie je schopné využívať svoju reč k regulácií správania.
Dieťa 3-4 rokov: je schopné uplatniť inštrukcie tak, že ich prevezme do svojej rečovej činnosti a reguluje tak svoje správanie.
Dieťa 4-5 rokov: aj pri odlišnom znení obsahu inštrukcie sa rečový podnet môže stať účinným článkom regulácie.
Dieťa od 6 rokov: už nemusí vyjadrovať nahlas svoje zámery, ale koná podľa vnútorných regulácií.
Rozlišovať medzi správnym a nesprávnym
Podľa psychológa Kurica: až na konci predškolského veku môžeme hodnotiť konanie dieťaťa za mravné, pretože až vtedy je schopné rozlišovať medzi spávnym a nesprávnym.
Ďalej, v období 10 až 15 rokov myslenie dospieva do štádia formálnych operacií, ktoré zaisťujú flexibilitu a reverzibilitu myslenia a umožňujú poznať povahu mravných noriem.
Až v období adolescencie 14-15, 15-20 rokov sa vytvorí konkrétna štruktúra mravných hodnôt.
Zrelý v komunikácii
Vývoj komunikácie prebieha neustále, od narodenia. Za zrelého komunikanta môžeme považovať človeka, ktorý sa vie jasne prejavovať voči druhým, vie prijať zodpovednosť za to čo myslí a hovorí.
Jedine kvalitnou úrovňou komunikácie si vie človek zabezpečiť stále sociálne vzťahy, ktoré sú potrebné pri jeho zlepšovaní kvality života (napr. práca, spokojnosť, životný partner…).
Ak by sme išli do minulosti, tak práve slovo komunikácia (odvodené od latinského communicare) vo význame znamená= urobiť spoločným, sprostredkovať svoje myšlienky/zámery niekomu druhému.
Pri komunikácií môžu nastať rôzne prekážky,
technické napr. zvýšená hladina hluku a technický šum. Taktiež prekážkami môžu byť psychické bariéry, za tie považujeme napr.: hanblivosť, neistotu, obmedzenú schopnosť komunikácie.
Tieto psychické bariéry sa u niektorých ľudí vyskytujú v detstve a môžu pretrvávať aj v dospelosti.
V dospelom veku vedia pôsobiť negatívne, či už v pracovnom alebo súkromnom živote. Ako riešenie sa používajú rôzne tréningy komunikácie alebo psychoterapeutické cvičenia. Niektoré komunikačné bariéry sa dajú postupne odstrániť a iné aspoň zmierniť.
Zdroje:
LOKŠOVÁ,I.,PORTÍK,M.: Pedagogická komunikácia, Prešov: Rektorát Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach,1993, 102 s., ISBN 80-7097-274-2
JANOUŠEK,J.: Sociální komunikace, Praha:Svoboda, 1986
KURIC,J,kol..: Ontogenetická psychologie. Praha: SPN, 1986, 264s.,ISBN 14-409-86
(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Zuzana Straková: Som ako sprievodca, ktorý vedie ženu k novej nádeji
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
Fakultná nemocnica Trenčín
Materské mlieko je príliš drahocenné, aby vyšla čo len jedna kvapka nazmar
Rozprávka o Červenej čiapočke a zlom vlkovi
