Koho vidíš v zrkadle, mama?

Sebavedomie patrí k dôležitým zložkám osobnosti a je nutné ho u detí rozvíjať už v ranom veku. Sebadôvera je často mylne vnímaná ako arogancia, či povýšenectvo, avšak zdravé sebavedomie je spôsob vnímania seba ako dostatočne dobrého, schopného, kompetentného človeka. Pri zdravo nastavenom sebavedomí dokážeme rešpektovať seba aj svoje okolie.

Vedela si, že základ sebavedomia sa buduje do ôsmich rokov života dieťaťa? 


Znamená to, že základ toho, ako sa dieťa vníma, tvoríme najmä my, rodičia a blízka rodina, neskôr kamaráti, spolužiaci, učitelia, média… Ale na toto všetko máme istým spôsobom dosah a regulujeme, kto a ako vplýva na naše dieťa. Áno, dá sa povedať, že ako rodič máš v určitej miere moc ovplyvniť, kým bude tvoje dieťa. No je to aj tvoja zodpovednosť a povinnosť dohliadať na jeho vývin osobnosti. V ranom veku práve ty určuješ, s kým dieťa prichádza do kontaktu, akú materskú školu bude navštevovať, aký obsah sleduje v TV a na internete.

Ak položíš pevné základy v tomto smere, dieťa si bude intuitívne neskôr vyberať to, čo si ho takpovediac naučila. Je len na tebe, aké vzorce správania ho v budúcnosti budú sprevádzať,takže využi túto jedinečnú príležitosť v prospech dieťaťa.

Sebavedomie každého z nás je veľmi dôležité, pretože sa odrazí na kvalite našich vzťahov a celého nášho života. Pomáha nám nastaviť si reálny obraz seba samých. Počúvame a čítame o ňom z každej strany. No je to tak abstraktný pojem, že nevieme, ako s touto témou naložiť v roli rodiča.

Milá mama, pozri do zrkadla. Koho vidíš?

Akým človek si? Akým si rodičom? Aké myšlienky vnímaš ako prvé?

Toto je začiatok cesty budovania sebavedomia tvojho dieťatka. Žije v rodine, kde sú si všetci rovní aj keď môžu byť úplne rozdielni a jedineční. Prijímajú túto inakosť a dokážu z nej vyťažiť, pretože každý člen rodiny vie, že je dosť dobrý, a zároveň sa stále môže zlepšovať a posúvať. Vieme pomenovať aj svoje slabé stránky a nehanbíme sa za to, pretože aj tie sú dôležitou charakteristikou našej osobnosti a je v poriadku nebyť SUPER-mamou, lebo len vtedy bude život plnohodnotný, ak si dovolíme byť ľuďmi a dovolíme to aj našim deťom.
    

Rodičia a deti sú si navzájom zrkadlom a preto ti odporúčam pozerať sa doň a vnímať seba,  svoj výzor a tiež je dôležité vnímať svoj pohľad, emóciu, ktorá ti ide z očí, veď o nich sa vraví, že sú zrkadlom našej duše. Preto sa obzeraj pravidelne v zrkadle, aby si vedela, čo vidia tvoje deti.

Byť stotožnený so sebou samým je prvý a veľmi významný krok v budovaní sebavedomia dieťaťa.

Preto si nezakrývaj oči, ak vieš, že si nedôveruješ, viníš sa za chyby, trápiš sa, keď nereaguješ správne a občas vybuchneš. Radšej pátraj po príčine a pýtaj sa seba: ,,A prečo to tak je?“. Stále dookola, 100-krát… Až kým nepríde odpoveď, ktorá je skutočne úprimná. Pretože prvých 50 odpovedí ti ponúka tvoj mozog, aby ťa ochránil pred tým, na čo si už zabudla alebo vytesnila to preč. Pýtaš sa, prečo kričíš na svoje deti? Možno zistíš, že si nebola vypočutá v detstve, možno, že sa tvoja rodina rozpadá a vy si nie ste tak blízki, ako si si želala, možno chceš mať potvrdenie, že ťa deti vnímajú… Hľadaj odpovede na otázky, ktoré Ťa bolia, pretože nič negatívne, čo si o sebe myslíš v tvojej hlave nevzniklo samo, niekto tam túto myšlienku vložil a ty si nemala odvahu s ňou bojovať, tak si to vzdala a prijala toto presvedčenie, že nie si dosť dobrá.

Ak si sa naozaj na chvíľu zamyslela nad tým, ako vnímaš seba ako človeka, ako ženu, ako mamu, zrejme si ostala zhrozená, čo všetko je v nás skryté a s čím všetkým bojuješ, hoci navonok sa tváriš, že si silná, emancipovaná a istá si sama sebou.

Pravdu poznáš len ty a pokojne si ju drž v bezpečí, nemusíš priznať navonok svoju zraniteľnosť a strach, ktorý cítiš. No ver, že mnoho ľudí svoje sebavedomie hrá. Veď žijeme vo svete plnom filtrov, kde média ponúkajú falošnú realitu, a tak možno aj ty máš falošne vysoké sebavedomie, no vo vnútri sa trápiš a neveríš si.

Daj samu seba na prvé miesto. Keď dokážeš vyliečiť svoje zranenia a konečne si priznáš, že máš hodnotu, že si pekná, v čom všetkom si dobrá, čo všetko zvládaš a doteraz si aj zvládla, konečne dokážeš svoj odraz v zrkadle pochváliť bez zvláštneho pocitu hanby, vtedy si našla svoje sebavedomie a staraj sa oň s láskou a vďakou za všetko, kým si sa stala. Vtedy budeš fantastickou učiteľkou pre svoje deti a dokážeš budovať ich zdravé sebavedomie.

Vtedy pochopíš, že tvoje dieťa je dar a dokážeš ho milovať také, aké je. Prijať ho v celej jeho kráse aj nedokonalosti. Vyvaruj sa vetám, ktoré ti v detstve ublížili a tak dlho ťa boleli  a limitovali.

Dokážeš si konečne odpustiť, že si nebola najlepšou v triede, hoci si sa veľmi snažila mať dobré známky. Dokážeš milovať svoje okuliare, za ktoré sa ti v minulosti niekto smial. Dokážeš prijať celé spektrum emócií a uznať, že všetky majú v našom živote význam a nemusíš byť navždy len to milé, krásne, usmievavé slniečko, lebo ty aj tvoja rodina ťa dnes príjme bez podmienok.  Nie, ty nie si netýkavka ani citlivka! Si len dievčatko v tele dospelej ženy, ktoré nechcelo dať cudzej tete pusinku na líčko, alebo to dievča, ktoré sa naozaj zľaklo, keď ho prvýkrát poštípala včela a nielenže nedostalo bezpodmienečnú lásku rodiča, ešte sa musela cítiť byť vinné za to, kým je.

A pamätáš si, ako sa tvoja babka spokojne usmievala, keď si jedla už štvrtú buchtu a s láskou ťa pohladkala po vlasoch so slovami: ,,Ty moja krásna buchtička, len pekne papkaj, mám z Teba radosť.“ No a ty si pravdepodobne aj dnes tá buchtička a nerozumieš, prečo nevieš schudnúť, keď tak veľmi túžiš mať menšiu konfekčnú veľkosť, ale pri pohľade na ženu s peknou postavou sa automaticky porovnávaš a hovoríš si, žena nemá byť kosť a koža, je vlastne v poriadku si teraz dať niekde dobrú tvarohovú buchtu ako od babky…

A čo tá prehnaná skromnosť a zvláštny pocit zahanbenia, keď Ťa niekto pochváli za dobre odvedenú prácu? „Teda, popri deťoch mať doma taký poriadok, všetko je upratané, vyleštené, fíha, klobúk dolu pred tebou.“ Vieš aká príde odpoveď? ,,Ale, to nič nie je, veď to som len tak narýchlo prebehla s vysávačom.“

Tvoje dieťa včera vyvádzalo pri odchode z ihriska. Tak veľmi ťa to hnevalo. Dokelu, musí tak vrieskať? Všetci pozerajú na to, ako túto situáciu (ne)zvládaš. Až to v tebe vrie natoľko, že kričíš na svoje dieťa, pretože sa nevie správať ,,normálne“, možno ho zdrapneš za ruku alebo vezmeš na ruky a čo najrýchlejšie sa snažíš utiecť pred svetom a zavrieť sa doma s hystericky plačúcim dieťaťom. Ách, to je ale citlivka a hysterka, to moje dieťa. Kvôli odchodu z ihriska tak kričať? Ako ho len utíšiť? Má rado buchty… Jedz, aspoň chvíľu nekrič, lebo ma bolí z toho hlava. Trucuje naďalej? To je ale nevďačné decko, čo by iné deti dali za takú buchtu!Zvyšok dňa je náročný a večer, keď to tvoje malé stvorenie zaspí, rozplačeš sa, lebo takto si to nechcela.

Zajtra budeš lepšou mamou. Trpezlivou, láskavou…

Ale ako to spraviť, kde nájsť silu, odkiaľ to zo seba vydolovať? Cítiš sa ako škrečok bežiaci v koliesku, stále dookola ten istý scenár. Vyskoč už konečne von a zachráň seba aj svoje dieťa!

Našla si sa v týchto vetách? Máš zrejme nízke sebavedomie. Si citlivá na kritiku, pretože sa celý život snažíš zapáčiť iným a napriek svojej snahe si nevyhovela všetkým a to ťa zranilo.

Vyzývam ťa, vyčisti svoje ranky na duši a staň sa vďaka tomu sebavedomou mamou, ktorá svoje dieťa jednoducho ľúbi a prijíma. Nehodnotí jeho zovňajšok, nevysmieva sa z chýb, neponižuje dieťa a nemá prehrané nároky, ani nepodmieňuje lásku podávaním výkonov. Tebe toto všetko ublížilo. Ale ver, že dnes si DOSŤ dobrá mama a robíš všetko, čo je v tvojich silách, robíš všetko, čo vieš… Nezlyhala si. Odpusti minulosti a poďakuj za všetky chyby, lebo ti ukázali smer, ktorým nechceš ísť pri výchove svojho dieťaťa. Potom sa už sústreď sa na prítomnosť a budúcnosť, tá je dôležitá.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...