Určite ste už počuli o helikoptérových rodičoch, ktorí nad deťmi sústavne krúžia, aby ich mohli sledovať, starať sa o ne, zachraňovať ich.
Rodičovský štýl, ktorý je opakom helikoptér, dostal názov lenivé rodičovstvo. Ale pozor na slovíčka, lebo tento štýl je teda všetko, len nie lenivý.
Nestresujte dieťa prehnanou starostlivosťou
Byť lenivým rodičom neznamená, že dieťa nechám ležať úhorom a nezaujíma ma.
Rodičia majú deťom venovať dostatočnú pozornosť, majú byť vždy dosiahnuteľní, keď ich deti potrebujú, či už kvôli ochrane, pomoci, pohladeniu a podobne. Lenivý rodič ale nestresuje dieťa prehnanou starostlivosťou.
„Lenivému“ rodičovi ide o to, aby dieťa nechal žiť, aby mu dal možnosť a príležitosť rásť a rozvíjať svoje schopnosti, aby malo dieťa dobrý pocit z toho, čo dokáže samé. Je vedené k samostatnosti a zodpovednosti.
Tom Hodgkinson, autor knihy Lenivý rodič, hovorí, že prehnané zasahovanie do života detí bráni tomu, aby vyrástli a postarali sa samé o seba. „Stiahnite sa. Nechajte ich žiť,“ radí Hodgkinson.
Tým, že sa rodičia nebudú zasahovať, dovolia dieťaťu, aby sa mohlo popasovať s problémom, namiesto toho, aby ho riešili za neho. A dieťa na to má, deti sú schopné učiť sa veľmi rýchlo.
Prečítajte si aj: Prečo helikoptéroví rodičia v skutočnosti nemilujú svoje deti
Naopak, helikoptérový rodič svojim príliš aktívnym konaním podporuje pocit závislosti dieťaťa na rodičoch a podkopáva jeho sebavedomie (bez mamy si neporadím, neviem si sám nič počať, som neschopný).
Nehovoriac o tom, že z takýchto detí vyrastajú úzkostní a frustrovaní jedinci. Tam vonku je svet, kde mama s otcom nebudú môcť priskočiť každú sekundu, keď ich budú potrebovať.