Musia si vaše deti vždy upratať hračky? Chyba!

Aj keď sa raz každá hra skončí, neznamená to, že si dieťa musí za sebou vždy, za každých okolností a ideálne hneď a zaraz, upratať. Prečo je niekedy fajn nechať deti na pokoji, nenútiť ich do upratovania?

Predstav si to na sebe.

Ak by si bola sústredená na nejakú aktivitu, ktorú máš navyše aj rada, a je úplne jedno, či si si práve niečo písala na počítači, čítala časopis štrikovala, žehlila (áno, aj toto môžeš mať rada) a zrazu by k tebe niekto prišiel a povedal ti šup-šup, končíme!

Zatvoril by ti notebook, zobral z ruky najnovšie číslo Apetitu, ihlice, klbká vlny, horúcu žehličku a povedal: teraz si to uprac! A ešte by ťa aj popoháňal, nech si švihneš, lebo sa ide obedovať. Alebo už je treba ísť von. Alebo do postele.

Ako by si sa cítila, keby po tebe niekto chcel, nech prestaneš robiť to, do čoho si zažratá a oznámil by ti, že teraz je treba robiť niečo iné, čo ťa teda vonkoncom nezaujíma, lenže to, čo ťa zaujíma, nezaujíma tvojho rodiča? Žeby trochu frustrovane? Ako veľmi by sa ti v tej chvíli ešte chcelo aj upratať si po sebe? Možno by aj tá horúca žehlička kamsi letela. Od zlosti.

Nečudo.

Naše deti nie sú iné ako my. Nejako takto sa cítia. Ty si síce môžeš myslieť, že zase to decko vyvádza, keď má upratovať, že je lenivé, neporiadne, čo z neho vyrastie, ako ho to máš naučiť asi tak, prečo ťa nerešpektuje… v skutočnosti sa nerešpektované cíti tvoje dieťa. A má na to plné právo.

Dôležitosť detskej hry

Aj doktorka Mária Montessori, známa to pedagogička, upozorňovala, aké je dôležité rešpektovať dieťa, jeho slobodu na sebavyjadrenie. Verila, že pre dobrú výchovu dieťaťa je rovnako dôležité starostlivo pripravené prostredie a aktivity, ktoré rozvíjajú všetky detské schopnosti, kreativitu, neustále bádanie, získavanie nových poznatkov a prispôsobovanie sa zmenám.

Mária Montessori považovala hru dieťaťa za jeho prácu. Čokoľvek dieťa vytvára, stavia, kreslí alebo modeluje, v akej úlohe sa nachádza, jeho práca je pre neho dôležitá, rovnako ako je pre nás dôležité dopísať tento článok, prelistovať si Apetit, aby sme chytili inšpiráciu na obed, doplietli prvé ponožky z merino vlny, vyžehlili posteľné prádlo, lebo v mäkkom sa spí najlepšie…

 Takto to majú s hraním aj deti. A čo viac, ich práca je ešte dôležitejšia, pretože ich „práca“ predstavuje novonadobudnuté zručnosti a schopnosti, či už ide o prvé skladanie vláčikov, riešenie hlavolamu alebo zisťovanie fungovania hry. Hrou sa učia všetko potrebné do života.

A keď rodičia prerušia túto prácu vetou: „Je čas odložiť hračky“ a sucho oznámia, že hra sa skončila, v skutočnosti hovoria deťom, aby „opustili loď“, kde možno práve začali mať veci pod kontrolou.

Rodičia tým zastavia kreativitu a brzdia dieťa v jeho aktivite, čo je obzvlášť ťažké pre malé deti, ktoré potrebujú cítiť kontrolu nad tým, čo robia a čo ich robí šťastnými. Samozrejme, hranie sa raz musí skončiť, to je jasné, ale nemusíme po nich zakaždým vyžadovať, aby si po sebe upratali.

Niekedy môžeme dovoliť deťom nechať svoje hračky tak, bez toho, aby si po sebe poupratovali. Keď to urobíme, keď umožníme deťom uložiť si svoju „prácu“ – vysielame silný odkaz úcty a vďaky za čas a námahu, ktorú venovali svojmu projektu.

Čo povedať dieťaťu?

Ak vidíte, že dieťa nemá chuť upratovať, uznajte dôležitosť jeho práce a povedzte:

“Nemusíš teraz upratovať! Tvoja práca zostane na svojom mieste, keď sa k nej budeš potrebovať vrátiť.”

“Nemusíš po sebe upratovať, ale musíme to premiestniť. Nájdime spolu bezpečné miesto, kde to uložíme.”

“Hračky môžeš nechať na zemi, ale musíme si dať prestávku. Po obede sa k tomu môžeme vrátiť.“

„Fíha, toto je úžasná práca! Môžeme si ju odfotiť pred tým, ako to upraceme.“ Alebo: „Nájdeme miesto, kde to môže byť na výstave.“

Rodičia, ktorí sú schopní tolerovať a vyjednávať okolo upratovania, posielajú veľa správ o základných zručnostiach a správaní, ktoré chceme, aby si naše deti osvojili, ako napríklad:

• schopnosť byť flexibilný,
• akceptovať, že veci nepôjdu vždy tak, ako si predstavujeme,
• kompromis,
• úcta a vďačnosť,
• rešpektovať čas a námahu druhého

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...