V živote rodiča príde ten zlom, keď vyrastie z nočného pochodovania po lego kockách a namiesto toho bude oplzlo nadávať, len čo začuje tri zvukové stopy obľúbeného youtubera svojich detí.
Ten s východniarskym prízvukom, ten, čo sa nevie smiať, ale zásadne krochká, ten, čo stále opakuje dámy a páni, pričom ho sleduje 90 % občanov mladších ako 9 rokov.
Mohla by som menovať všetkých „týpkov,“ ktorým neviem prísť na meno a ako moja dobrá kamarátka podotkla, nerozumie prečo namiesto kúpy teplovzdušnej fritézy nerozmýšľam radšej nad poriadnymi slúchadlami, ktoré by som deťom nasadila na hlavy a široko ďaleko po celej dedine by sa rozľahlo ticho.
Susedia by mi pred dvere pokladali čerstvé kytice kvetov. Susedove psy a mačky by mi nechávali pred prahom hlodavce s čerstvou krvavou pachovou stopou. A ja by som sa konečne nadýchla a otriasla zo všetkých tenzií.
Sme spolu, aj nie sme
Nuž, áno, duševné zdravie si treba chrániť, zvlášť, keď už človek nemá žlčník a nemal by do konca života jesť vyprážané, preto teplovzdušná fritéza.
Lenže ten online svet je nevyspytateľný a zase nemám zrovna kopu ďalších orgánov na vyhadzovanie, keď sa to vymkne spod kontroly a zrazu bude treba riešiť oveľa horšie veci ako len prízvuk youtubera.
To je tá zradná plocha, že sa v dobe pandémie a zatvorených škôl môžeme nechať ukolísať pocitom ponorkovej choroby, musíme dýchať spoločný vzduch a nezabiť sa navzájom, ako sme na nevydržanie stále spolu na zopár štvorcových metroch, že niet kam ujsť.
Lenže: vždy je kam ujsť. Vždy je doma hneď niekoľko obrazoviek, pred ktoré sa dá ujsť.
Akokoľvek máme k dispozícii 24 hodín denne s deťmi, nedokážeme kontrolovať každú minútu ich dňa.
Ono aj tých 24 hodín sa dá prežiť veľmi povrchne a pri polnočnom skladaní ponožiek rodičovi dopne, že si nespomenie, či bol s deťmi prítomný aspoň 10 minút.
A rovnako „odpojené“ môžu byť aj deti.
Zvlášť, keď je ich deň poskladaný z kopy rozbitých online okienok od vyučovania cez hry až po čety s kamošmi, že vlastne nevieme povedať, čo z toho malo najväčší podiel na tých zakrvavených očných spojivkách.
Preto niektorí rodičia nútia deti zapisovať si do poznámkového bloku čas, aby o svojich online aktivitách mali prehľad.
Pretože menším deťom môžete nastaviť časomieru, po ktorej sa im vypne celý prístroj a dohrali na zbytok dňa. Ale starším deťom, ktoré musia byť online kvôli škole, sa to všetko stiera. Ako aj nám, keď lavírujeme medzi domácou školou, varením obeda a home officom.
To bolo pred pandémiou
Mohli ste mať aj pekne určené minúty, kedy si mohli četovať alebo volať s kamarátmi – pred pandémiou.
Teraz im to nemôžete len tak zobrať, pretože sú od októbra zase doma a možno sa fyzicky neuvidia s rovesníkmi ani do Veľkej noci. Rok radšej neudávam.
Musíme teda pookriať, dovoliť im tráviť v online viac času a niekoľkokrát sa nadýchnuť a povedať si, že to tak nebude trvať navždy, že je to len dočasné.
Zároveň nemôžeme úplne rezignovať na akékoľvek limity, lebo deti nemajú samoreguláciu, koniec koncov, nemáme ju ani my, takže je treba pozrieť sa na rozvrh nášho dňa a pekne si ho vyskladať po vrstvách.
Ako keď robíte lazane alebo francúzske zemiaky a nezabudnúť na tie najzákladnejšie základy základov: spánok, výživné jedlo a pohyb. Všetko ostatné už sú len bešamely medzi tým a bazalky na vrchu.
Dobré limity by mali byť o dobrých návykoch.
Napríklad žiadna obrazovka, a je jedno, či je to telefón alebo Netflix po určitej večernej hodine, keď už si deti nebudú kontrolovať žiadne správy, ani notifikácie pred odchodom do postele, ani žobroniť o ďalší diel seriálu, ktorý by im zase posunul odchod do postele.
Večierka v rovnaký čas každý deň – je to strašné pravidlo, ale zachraňuje životy.
Postarajte sa, aby ste ich nestretli s telefónom v ruke o polnoci mieriť na záchod. Ak máte deti na prvom stupni základnej školy, mobily aj elektronika by mali byť odložené mimo ich dosah, napríklad vo vašej spálni, aby ste ich nenašli zľahka zránka o piatej už šúchajúcich po aparáte, s krásnymi karpinkami v očiach.
Najprv to, potom to
Určite ste už vyrástli z naivnej predstavy, že keď vypnete plejko, deti si ako na povel odložia ovládače na miesto a pôjdu si robiť domáce úlohy za krásne uprataný stôl, na ktorom už čakajú zastrúhané ceruzky a úsmev.
Zúria, nervačia, máte pred očami regres najmenej o 5-6 rokov. Nevedia nájsť ani svoju vlastnú izbu, ziapu na vás, akú úlohu si akože majú robiť, potom sa zrútia, keď zistia, že je to až 8 príkladov, nadávajúc na učiteľku, ktorá si ich dovolila obťažovať.
A keď v tom pokračujú dosť dlho, majú veľké šťastie, ak im zlatý ovládač z milého plejka letiac z obývačky nerozbije hlavu.
Takže pravidlo, ktoré zachraňuje hlavy pred chirurgickým šitím: najprv to, potom to. Najprv úlohy, potom plejko, a je jedno, či je to 8 alebo 80 príkladov. Lebo rýchlejšie sa urobí tých 80, keď je tam motivácia, že čím skôr to spravia, tým skôr sa zahrajú.
Používajte pravidlo „najprv to, potom to“ na úplne všetko. Najprv si ustlať posteľ, najprv prichystať stôl na obed, najskôr vyložiť umývačku riadov…
Pod chvíľou vnímajte, čo robia
Aspoň do istého veku by sme mali mať prehľad o tom, čo naše deti sledujú na YouTube, aké hry hrajú, čo vyhľadávajú, a či niekto vyhľadáva ich. Všímajte si, ako vaše deti komunikujú v online svete, ako sa správajú k svojim kamarátom – možno budete prekvapení ich správaním, aj neokrôchaným slovníkom, ktorí pri tom používajú.
Ako keby vo virtuálnom svete prestávali vnímať, že tam na druhej strane ich správy s veľmi hlúpym, zraňujúcim obsahom, je naozaj ich kamoš. „No a čo, veď som to hneď zmazal,“ možno vám povie decko po konfrontácii.
Alebo pristihnete decko, ako ukazuje prostredník smerom na obrazovku, kde prebieha online vyučovanie, lebo veď čo, kamery sú vypnuté, mikrofóny sú vypnuté, prezentácia beží… áno, nedopína im.
Ako keby nemali za to, že aj toto je reálne. Nevnímajú následky tak, ako keď im suseda kričí z okna do zasranov, lebo zničili snehuliaka, použijúc fyzickú silu, keď mu hlavu hádzali do potoka.
Bude vás čakať veľa rozhovorov, napríklad aj o tom, ako čokoľvek vypustia do online sveta, už nebude v ich dosahu, ako sa to nikdy nemusí zmazať, ako sa môže stať čokoľvek proti ich vôli virálnym.
Venujte tomu čas teraz, keď už ho máte.
A sledujte aj tých ich youtuberov – občas len tak môžete preložiť nejaké slovíčko z angličtiny, ktoré často používa, občas sa môžete porozprávať o videu, ktoré natočil, hlavne, ak tam bolo niečo, čím vás vytočil…
Buďte prítomní aspoň jedným uchom, nezakrývajte si ich, ani deťom. Urobte to len na pár minút denne ako psychohygienu, aby ste zachovali integritu a všetky orgány na mieste.
(6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď stres ochromuje naše zdravie, pomôcť môže magnézium
Montessori: Rodičia nemusia byť pre deti všetkým
Keď sa dieťa nevyvíja podľa tabuliek. Kedy spozornieť, že sa niečo deje?
Dve deti krátko po sebe - tehotenstvo
OČR počas Vianoc
bravooooo
tot som potrebovala citat…ze to tak bezi aj inde nielen u nas..