Na online hodine matematiky sa moje dieťa vždy najviac hlási vtedy, keď príde čas na rozprávanie vtipov. Nedávno dával jeho spolužiak taký ten školský („Deti, čo nám dáva ovečka? Vlnu. Čo nám dáva kozička? Syr. Čo nám dáva krava? Úlohy…“) a napriek tej krave sa zasmiali všetci, aj pani učiteľka.
Trvá to už niekoľko mesiacov. Pre učiteľov, ktorí rozprávajú na 25 malých obrázkov rozmazaného monitora, je ťažké nestrácať empatiu, k čomu však dochádza prirodzene. Je to len jeden z následkov chýbajúceho ľudského kontaktu. Takáto výučba môže fungovať pár týždňov, hovorí český psychiater Peter Pöthe, ale potom už je to neosobné.
Vo veľmi dobrom rozhovore, ktorý priniesol český portál psychologie.cz, sa psychiater Pöthe venuje psychike zatvorených detí.
Deti sa z donútenia môžu mechanicky naučiť látku, ale je otázne, čo si z toho zapamätajú. Pravdepodobne to vytesnia to ako nejakú stresovú skúsenosť, pretože vzišla z ľudsky prázdnej skúsenosti, myslí si Pöthe, podľa ktorého učenie vychádza zo vzťahu. Z porozumenia. A to v online chýba.
Učiteľku nevideli deti naživo niekoľko mesiacov, už si ani nepamätajú, ako vyzerá. Nemôžeme sa čudovať, že sa naše deti z onlinu odpájajú. Že sa im nechce pozerať na výučbu na youTube. Že odmietajú odosielať úlohy zase kamsi neosobným e-mailom.
Sú nešťastné. Mechanizmy, ktoré fungovali, aby sa deti cítili šťastné, ocenené, zmysluplné, prestávajú pri tomto type výučby platiť.
Pothe upozorňuje na to, že ak dieťa neodovzdáva úlohy nielen pár dní, ale aj týždňov, nemali by sme to brať ako lenivosť, ale ako obranu dieťaťa pred veľkým stresom, ktorý vyplýva z opakovania frustrujúcej situácie, z deprivácie ľudského kontaktu.
Vyhýbanie sa úlohám by mohlo byť pre rodičov signálom, že dieťa možno potrebuje zmeniť režim. Napríklad odísť z domu, venovať sa niečomu, z čoho má radosť.
A dokážu sa ešte súčasné deti motivovať k tomuto učeniu?
„Motivácia je, že sa mám rád a považujem sa za tak dobrého a hodnotného, že pre seba potrebujem niečo urobiť,“ vysvetľuje psychiater a zároveň dodáva, že motivácia sa ťažko hľadá, keď vidím okolo seba, že nič nemá zmysel. Je to otázka, ako sa človek cíti vnútri.
A naše deti, ktoré žijú takto už niekoľko mesiacov, dobre vedia, že ani keby mali každý deň jednotku, nebudú šťastnejšie.
Nájsť dobrý dôvod, aby sa človek učil, dostával dobrú známku, je bez ľudského kontaktu náročné, myslí si Pöthe, takéto učenie vyžaduje veľa energie.
Škola prestáva mať pre dieťa hodnotu a pýta sa, načo mu budú teraz dobré známky, keď to vyzerá, že do konca marca, apríla, júna, nepôjdem do školy?
Prečo by tú školu nemal vypustiť a nájsť si prechodne niečo iné, čo ho bude baviť, uvažuje psychiater, podľa ktorého by sme nemali deti za odpájanie z online vyučovania trestať.
Máme sa skôr pozrieť na seba.
Stali sme sa nedôveryhodnými, pretože deťom nedokážeme povedať, čo kedy bude, sledujú nás, akí sme bezradní. Deti potrebujú mať múdreho rodiča, ktorý zaručuje budúcnosť a teraz nám to moc neveria.
Rodičia sa môžu rútiť, ale mali by byť silnejšími, odolnejšími ako deti.
zdroj: psychologie.cz
(7 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Zuzana Straková: Som ako sprievodca, ktorý vedie ženu k novej nádeji
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
Materské mlieko je príliš drahocenné, aby vyšla čo len jedna kvapka nazmar
Je to fajn, nerútiť sa 🙂 Ale ako? Naozaj nás valcuje bezradnosť…a môžeme byť radi, ak nás práve nevalcuje choroba či sa nás nedotýka smrť niekoho blízkeho.
Tu by som však chcela povedať, že netreba stále (ani od vrchných, ktorí riadia túto krajinu, ani z médií, ani od učiteľov,…) počúvať, ako z našich detí vyrastie stratená generácia, ako už teraz stratili rok života, ako budú nevzdelaní, nesociálni, neempatickí, neneviemakí… Pochváľme ich. Pochváľte ich psychológovia, školskí inšpektori, riaditelia škôl,… Pochváľte ich za to, ako to zvládajú, ako sa snažia, ako všetko doženú podobne, ako to ich babka či pradedko dohnali počas vojny a stali sa z nich plnohodnotní ľudia so skúsenosťami, ktoré vedeli pretaviť do života.
A netrvajte na nezmyselných úlohách, ktoré musia byť vypracované a odoslané punktlich. Občas straťte chvíľku, porozprávajte sa s nimi a zasmejte sa, aj na ich milých vtipoch a povedzte a povedzte im aj vy nejaký. Budete sa všetci cítiť trochu lepšie. A o to ide.
Citat toto v pondelok rano je cista depresia. Dnesny svet je plny odbornikov-psychologov, ktori vedia vsetko najlepsie a su vo svojich zaveroch neomylni. Vacsinou su to ludia, ktori uz maju dospele deti alebo ich este ani nemaju, ale budu nam, rodicom, davat kriticke pohlady na to, aki sme neschopni. A deti musia byt u nich vzdy ako v bavlnke. Vidno, ze sme v Europe poslednych takmer 80 rokov nezazili nejaku poriadnu nudzu. Vsetci sa snazia, aj ucitelia, aj deti, ale nemyslim si, ze kvoli tomuto z nasich deti vyrastu psychopaticki bipolarnici. Musia si aj oni zvyknut, ze nic nie je iste a automaticke, ako sa ich snazi dnesna doba vychovat. Vsetci sme na jednej lodi, a preto by sme sa nemali navzajom topit a podkopavat. Namiesto spoluprace v tychto tazkych casoch niektori ludia maju stale pocit, ze musia druhych poucovat. Mali by byt ticho a pomahat, lebo niektorym zomreli blizki alebo ich pandemia financne zruinovala…a deti sa musia ucit dalej a je dobre, ze sa ucia, inak z nich bude len lahko ovladatelna masa tupcov. Aspon si budu vzdelanie vazit. Netreba ich prilis ochranovat, lebo bez toho sa nenaucia vazit si to, co inokedy maju automaticky a bez toho, aby si to uvedomili.
Ak prispievatelky pod članok- za 80 rokov nezažili žiadnu nudzu aku pišu- tak to je zvlaštne / boli vojny/, prišli z marsu.žiadni inšpektori nechodia po školach- pletu sa pojmy.
Članok na ktorí sa reaguje je nazor, uvaha, zamyslenie niekoho, myslenie nemusi byť spravne.
Nie je možne mať na ustach v kuse nejaku handru, šatku alebo ochranu,aj ked je eko a nezavadna-/ len chvilu/ usta, nos maju byt volne.Dnešný svet nie je len plný odbornikov. / našli ste si taku stranku/. Niektorí odbornici nemaju online ako tu. Vela zdaru
To online čo sa použiva ,dali predovšetkým odbornici. Ich deti v minulosti nemali online. Použivali rozum.
Ked ma niekto v dnešnej dobe deti – neznamena že je viac. Doma sa kludne da smiat ked sa chce./ a furt vam ta pusa ide/. Mobily sa im pačia aj hry na nich…..
A je vam jasne že čim viac deti ma tak tým viac žmyka zdravotnu poisťovnu a ešte to brboce.
Na online su asi niektorí z 5-9 ročniky, nie 1-5ročniky. Unavene oči maju asi z pozerania.Niektorí chodia do školy