Odkaz lenivej mamy: toto je vo výchove dôležité

Výčitky lenivého rodiča

Jedlá sa stali rýchlymi a jednoduchými, a tak sme prešli od omáčky na cestoviny z ľanových semiačok a špenátu k mrazenej pizzi z najbližšieho obchodu.

Náš prísne regulovaný prísun televízneho vysielania sa zmenil na moje vyspávanie na gauči, zatiaľ čo moje najstaršie dieťa vysvetľuje sestre, ako sa ovládajú herné konzoly. Pobyt v kúpeľni sa stal pekne chaotickým.

Samozrejme, cítila som strašné výčitky. V dome bol neporiadok, špinavá bielizeň sa hromadila tak vysoko, že sa mohli za tou kopou deti schovávať, psie chlpy mi plávali  na podlahe v kuchyni ako dáždnik na púšti, ale úprimne, cítila som sa skvele!

Menej som kričala, viac som sa smiala a ku podivu, moje deti sa mali stále celkom dobre.

A potom mi napadlo… ak vedia moje deti, ako sa narába so svetelným mečom, hádam majú dosť pôsobivých jemných motorických zručností, aby sa dokázali naučiť základnú starostlivosť o seba.

Naozaj som musela pripravovať každé sústo jedla, ktoré jedli, každú kvapku tekutiny, ktorú vypili? Čo by sa im stalo, keby to urobili sami, namiesto toho, aby mňa alebo ich otca ťahali za nohu v sobotu ráno z postele, aby sme im všetko nachystali na zlatom podnose?

Úsilie presunúť povinnosti sa vyplatilo

Čoskoro najspodnejšiu poličku v špajzi obsadili detské cereálie, do spodných skriniek sme presunuli detské taniere a šálky a môj štítkovač – kedysi smutné a osamelé zariadenie – teraz pracoval nadčasy. Všetko som označila:  krabice na hračky, zásuvky s oblečením, kuchynské skrinky a police.

Nevýhodou sa ukázalo, že moja najmladšia sa rozhodla, že označovanie vecí je skvelá zábava, a tak pokračovala v označovaní všetkého, od psích misiek až po kľučky na dverách, až kým náš dom nevyzeral ako u šibnutých.

A môžem povedať, že väčšina môjho úsilia sa vyplatila. Za posledných pár rokov moje deti získali diplom z varenia vlastných rybích tyčiniek a cestovín so syrom.

Ešte lepšie je, že pri napĺňaní svojej nekonečnej túžby po čokoláde, sa moja dcéra naučila aj niečo o pečení. Na začiatku jej sušienky vyzerali síce ako brikety z dreveného uhlia, ale teraz sú naozaj skvelé a všetci si na nich pochutnávame.

Škola je vaša, ja už som do školy chodila

Lenivá som, aj čo sa týka ich školských vecí. Nesledujem ich úlohy, ani im nepripomínam, keď majú písomky, a ak sa nepripravia alebo niečo zabudnú, pripomeniem im, že tak to v živote chodí. Neznamená to, že ma nezaujímajú ich známky. Očakávam jednotky a občas dvojky, ak ide o ťažký predmet.

»»» Prečítajte si aj: Spokojné mamy sa nesťažujú, život majú vo svojich rukách.

Odkaz pre dokonalé mamy

Pre ostatné lenivé mamy: asi ste už tušili, kam smerujem. No pre dokonalé mamičky, ktorým sa z toho všetkého, čo si prečítali, asi s hrôzou zatajuje dych, vám napíšem pár riadkov.

Náš rodičovský úspech sa nakoniec nebude merať tým, ako často sme si s deťmi robili domáce úlohy alebo či sme deťom dovolili papať len ryžové koláčiky a špenátové smoothie. Ale podľa toho, do akej miery sú schopní pripraviť jedlo (a iné veci) pre seba, keď už nie sme nablízku, aby sme za nich urobili všetky tie veci.

Moje deti v dvanástich a pätnástich rokoch vedia uvariť základné jedlá, obsluhovať umývačku riadu, ako aj prať, skladať a uložiť si vlastné oblečenie. Je na nich, aby každé ráno vstali s budíkom, zvládli úlohy a pripravili obed.

Vedia, že mama nepriletí a nezachráni ich zakaždým, keď niečo pokazia, pretože je to súčasť dospievania a učenia sa, že vaše činy majú následky.

A keď príde dospelý život, budú sebavedomí, schopní a budú mať všetky zručnosti potrebné na to, aby sa mohli pohybovať v kalných vodách dospelosti, a to všetko vďaka svojej lenivej mame.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Prečo helikoptéroví rodičia v skutočnosti nemilujú svoje deti?

(18 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...