Dva mesiace prázdnin, rozprávkový čas nášho detstva, no naproti tomu nočná mora dnes, keď sme rodičmi.
Keď sme chodili do školy, tak sme sa už od septembra tešili na jún a koniec školského roka. Rodičia boli zaneprázdnení prácou – nielen tou, za ktorú dostávali výplatu, ale aj nespočetnými činnosťami súvisiacimi s fungovaním domácnosti. S plánovaním prázdnin si hlavu nelámali.
Veď deti sú šikovné, majú fantáziu a nejako sa pretlčú.
A presne tak to bolo. Za seba môžem povedať, že význam slova nuda som pochopila možno až na strednej škole. Celé prázdniny sme strávili vonku. Počasie bolo druhoradé. Bolo úplne samozrejmé, že staršie deti mali na starosti tie mladšie, či sa im to páčilo alebo nie.
Malí hnevníci
Bolo zaujímavé sledovať situácie, ktoré nastali, ak vznikla roztržka medzi mladšími deťmi. Ak niektoré z hnevníkov malo staršieho súrodenca alebo kamaráta, bolo za vodou. Ten sa svojho mladšieho parťáka vždy zastal a bol ochotný sa za neho aj pobiť, ak bolo treba. Na fakt, že pri vychádzaní z domu starší súrodenec frflal, že musí so sebou brať aj prívesok, bolo hneď a zaraz zabudnuté.
Naše bandy
Vytvárali sme rôzne skupiny- „bandy“, ktoré medzi sebou súperili vo všelijakých možných aj nemožných disciplínach. Fantázii sa polená pod nohy nekládli. Prázdniny vždy doslova preleteli.
Ako rodina sme nikdy neboli na rodinnej dovolenke.
Naši nemali na ňu čas, a keby aj mali, tak peniaze investovali do iných – potrebnejších vecí. Naším kúpaliskom nebolo žiadne Aqua City ani Thermal Park, ale priezračný a neskutočne studený Váh, ktorý vyvieral len pár km vyššie. Zážitky z tohto miesta by som nevymenila za nič na svete. Bolo nám skvele. V septembri, keď sme museli písať sloh s povinnou témou: „Prázdninový zážitok“ som si nevedela vybrať, ktorý mám opísať. Jeden bol zaujímavejší ako druhý.
Len aby sa nedajbože nenudili
Prečo sme na naše detské letá za tých pár rokov zabudli? Vymýšľame všakovaké aktivity pre deti, len aby sa nedajbože nenudili. Vypĺňame im každučkú sekundu voľného času. Majú harmonogram bohatší ako vrcholoví menežéri nadnárodných spoločností. Samozrejme, konkurencia je silná, v dnešnej dobe sa uplatnia len schopnejší, preto musia deti už na prvom stupni ovládať plynule minimálne 2 svetové jazyky a PC je ich nevlastný súrodenec.
Popravde, je mi tých detí tak trochu ľúto. Bojíme sa ich pustiť čo len na krok, aby si neublížili a aby sa im niečo nestalo. Ak potom opustia základnú školu a idú na stredoškolský internát, tak sú úplne vykoľajené z toho, ako to vo svete funguje. Zrazu zisťujú, že nie všetko je dokonalé a bezpečné a mnohé sa s novou situáciou nevedia vysporiadať. Nevedia komunikovať so živými rovesníkmi, pretože žiadnych ani nepoznajú. Uzatvárajú sa do seba, stávajú sa problémovými a útočisko hľadajú tam, kde ho určite nenájdu.
Pred realitou netreba utekať
Doprajme preto deťom trochu slobody, aby sa mohli samostatne realizovať a rozvíjať svoje schopnosti a osobnosť. Aby mohli objavovať všetko krásne okolo, ale aby zbierali aj negatívne zážitky. Pred realitou netreba utekať. Realitu je potrebné žiť. Veď keď sme to dokázali my, tak oni to zvládnu určite tiež.
(10 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Diktáty pre tretiakov
Pôjdu deti zajtra do školy?
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Diktáty pre tretiakov - opakovanie učiva z 3. ročníka ZŠ
OČR a chrípkové prázdniny. Riaditeľské voľno
