Prečo sú mamy väčšinu času nahnevané?

Prečo sa deti tešia na vysmiateho tatinka, ktorý sa po dlhom dni v práci objaví vo dverách veselý a plný energie? Deti pištia, hádžu sa po ňom, chcú sa s ním hrať.

Na mamy sa nevešajú. Kto by sa vešal na ustarosteného, večne podráždeného mrzúta. A kto by dokázal nebyť mrzútom, keď musí stále rozmýšľať, čo je treba robiť?

Skús sa usmievať, keď nikto nikdy nevešia kabát tam, kam by mal, ani neukladá topánky do skrine 365 dní v roku. Skús sa usmievať, keď ti deti robia ďalšiu zbytočnú robotu.

Kto by bol z toho nadšený a prekypoval nekonečným šťastím?

Keď to vybuble na povrch

Koľkokrát za deň obchádzaš topánky, ktoré niekto neuložil na miesto a potom sa na nich potkneš zakaždým, keď nesieš plný kôš prádla z práčky?

Koľkokrát vidíš v kuchyni špinavý riad, ktorý nikto ani len neodloží zo stola? Alebo domáce úlohy zabudnuté v detskej izbe, hoci deti už dávno odišli do školy?

V takých chvíľach sa určite hneváš, aj keď sa snažíš ostať pokojná. No a potom sa začne príprava večere a začneš si predstavovať tie hlasné protesty, len čo jedlo pristane na tanieri.

Má to byť čas, keď si celá rodina sadne za jeden stôl, tá najlepšia časť dňa, keď sa môžete porozprávať, uvoľniť, zasmiať. Namiesto toho vybuchneš, lebo nič nie je, ako by malo byť.

A hlavne, už máš toho od rána akurát tak dosť – všetky tie pocity a emócie, ktoré si celý deň nechávaš pre seba!

Čo sa skrýva za hnevom

Už ste sa niekedy spýtali, prečo sú mamy deň čo deň toľko nahnevané?

Odpoveď sa ukrýva práve v tých maličkostiach, ktoré sa počas dňa nahromadia – z malých smetí  je obrovská skládka – a potom si to mamy berú veľmi osobne, ako útoky, či dokonca urážky za všetko, čo mama robí, ale nikto ju za to neocení.

Prečo sú teda mamy nahnevané? No preto, lebo táto emócia pochádza zo zranenia.

Hnev nie je takmer nikdy prvotnou emóciou, ale má svoje pozadie: sú tam pocity ako zanedbávanie, bezmocnosť, menejcennosť. Preto dáva zmysel, že sa mamy hnevajú: pretože sa často cítia prehliadané, nedôležité, niekedy neviditeľné, a to bez ohľadu na to, koľko a čo robia pre iných.

Neviditeľná a prehliadaná: mama

Úprimne a otvorene o tom hovorí aj mama dvoch detí, Karen Johnson:

„Každý deň sa snažím doma udržiavať poriadok, varím zdravé jedlá, periem, suším a vešiam oblečenie. Pre nás všetkých, aby boli ráno všetci upravení a vychystaní odísť z domu.

Čistím záchod, skladám deky, vysávam koberce. Pripomínam im, aby si napísali domáce úlohy, išli sa osprchovať a podelili sa so súrodencom.

A potom ľudia, ktorých milujem, ľudia, pre ktorých toto všetko robím, vojdú do domu a porozhadzujú si svoje vlastné veci. Nič nedajú na svoje miesto alebo nechajú tak kuchyňu aj s neporiadkom, ktorý pri tom vyrobili.

Vynaložila som veľa energie na prípravu jedla, ktoré im nechutilo a potom ešte vidím, ako po celom byte leží kopa špinavého oblečenia a obalov od cukríkov. Samozrejme, že som nahnevaná. Ale pravdou je, že cítim aj mnoho iných vecí.“

»»»»»» Prečítajte si aj: Kríza „nezodpovedných“ detí. Sťažujeme sa na seba.

Ako hnev zasahuje moju rodinu

Karen hovorí:

„Nikto si nezaslúži žiť v dome plnom hnevu – ani oni, ani ja. Keď cítim, že sa mi do zápästí nalieva hnev, snažím sa riešiť príčinu. Pretože ak to neurobím a hnev mi ‚prelezie telom‘ až k ramenám, o chvíľu mi trhá čeľusťou, lenže potom je už neskoro.

Potom sa musím porozprávať sama so sebou.

Niekedy sa nedá nič robiť – v živote sú chvíle, keď je manžel zavalený prácou alebo sú deti choré a matka musí niesť všetku ťarchu na chrbte. Toto sú chvíle, ktorými si musíš prejsť, chvíle, keď ti život dá len citrón, ale ty sa z neho pokúšaš urobiť limonádu!

V tých chvíľach hnevu a zúrivosti sa môžem vždy prejsť alebo ísť do miestnosti, kde mám pokoj, párkrát sa nadýchnuť a vydýchnuť a zamyslieť sa nad tým, čo sa vlastne deje.

Musím siahnuť hlbšie ku koreňu problému, problém nie je hnev samotný.

Pýtam sa: som vyčerpaná? Som zavalená prácou? Mám príliš veľa povinností? Zanedbávajú deti svoje povinnosti?

Musím zistiť, čo ma v tej chvíli skutočne hnevá, a nájsť spôsob, ako sa s tým hnevom vysporiadať.“

»»»»»» Prečítajte si aj: Som prísna mama a toto sú moje 4 najdôležitejšie pravidlá.

Všetci máme občas zlé dni

Nie je to jedna z tých „zaručene“ úspešných metód, ako predchádzať výbuchom hnevu. Ide skôr o to, že si musíme priznať a prijať, že všetci máme občas zlé dni a musíme si odpustiť.

Ak si všimnete, že ste často frustrovaní, cítite hnev a zlosť, ktorá vo vás vrie, a tá vás prinúti vypeniť len preto, že ste našli ponožku pri gauči. Alebo preto, že deti neuložili riad do umývačky, aj keď ste ich o to pekne prosili .– možno vám to pomôže oddialiť ešte väčší výbuch hnevu.

Môžete sa zamyslieť nad tým, čo sa vlastne deje a čo je skutočnou príčinou hnevu a zlosti.

Ak viete posúdiť príčinu hnevu – možno sa cítite zanedbávaná alebo neviditeľná alebo si potrebujete od všetkého oddýchnuť – vtedy nájdete aj slová, ktoré vám pomôžu komunikovať s rodinou. Dokážete im vysvetliť, ako sa cítite.

Som presvedčená, hovorí Karen, že ak by bola situácia obrátená a prišiel by za vami manžel alebo deti a povedali by vám, že sa cítia vyčerpané, neviditeľné, zavalené povinnosťami, okamžite by vás to vytrhlo z letargie.

Nepostarali by ste sa o nich? Nesnažili by ste sa ich presvedčiť, že vám na nich záleží, že si ich vážite?

Tak potom? Nezaslúžia si to aj mamy?

»»»»»» Prečítajte si aj: Psychicky odolné deti majú rodičov, ktorí nerobia tieto veci.