Rodičovstvo nie je zrovna ľahká práca. Keby sme si mali vybrať, zrejme povieme, že túžime vychovať psychicky odolné dieťa. A nie dieťa s nejakým patologickým správaním. No napriek našim dobrým úmyslom sa nám to nemusí podariť. V podcaste Open Relationships: Transforming Together psychológ Stan Tatkin hovorí o dvoch rodičovských prístupoch, ktoré z detí vytvárajú – často neúmyselne – pravých narcistov (teda osoby, ktoré vnímajú len seba a svoje záujmy).
Shutterstock
Rodičovstvo bez hraníc ako cesta k výchove narcistu
Najväčšia lekcia, ktorú sa ako rodič musíte naučiť, je dať deťom hranice. Vedieť povedať nie. Ustáť všetky tie nepríjemné prejavy správania, ktoré nasledujú, keď poviete nie. Ak deťom odmietame dať hranice alebo nevyvodíme dôsledky, prípadne nám chýba dôslednosť, čo sa stane?
Podľa psychológa v takej chvíli dieťa voči nám stráca rešpekt. Dieťa sa na nás pozerá ako na slabého, neschopného. Deti nás nerešpektujú a nevážia si nás, pretože vedia, že nás ovládajú a že s nami môžu robiť, čo sa im zachce. Oni to majú v rukách. Nie my.
Následky bývajú závažné. Pretože nedôslední rodičia, ktorí majú problém nastaviť hranice a vyvodzovať dôsledky, môžu vychovať narcistu.
Ako z tohto bludného kruhu von? Rodičia by mali zmeniť svoj prístup a ukázať deťom, že ich správanie má následky. A to primerane podľa veku detí.
Ukážte im prirodzené dôsledky ich správania a dajte im príležitosť prevziať zodpovednosť za nedodržiavanie pravidiel alebo za ich nerešpektovanie, radí psychológ. Okrem toho si budujte empatiu, ale nezabúdajte na to, že vo výchove musia ostať prítomné hranice.
Ani opačný extrém – príliš prísny rodič, ktorý je navyše neprístupný, chladný – nie je výhra. Je zaujímavé, že môže plodiť tie isté výsledky, ako rodičovstvo, v ktorom sa dospelý bojí povedať nie alebo svoje nie presadiť. A teda môže vykonštruovať potenciálneho narcistu.
Ak rodičia nevenujú pozornosť tomu, ako sa ich dieťa cíti, toto správanie voči iným ľuďom si ponesie aj ono na ceste svojim životom. Medzi láskou a prísnosťou by podľa psychológa mala byť istá rovnováha.
Autoritatívny štýl rodičovstva sa vyznačuje tým, že rodičia sú starostliví, zodpovední, podporní, a pritom svojim deťom dávajú pevné hranice.
Rodičia kontrolujú správanie detí tým, že im vysvetľujú pravidlá, snažia sa, aby im porozumeli. Venujú pozornosť ich rozpoloženiam, ale neriadia sa nimi zakaždým.
Ako vo všetkom v živote, aj v rodičovstve by sme sa mali pokúsiť nájsť zlatú strednú cestu. Je však fakt, že od detí nemôžeme očakávať, že nás budú brať ako autority, pokiaľ sa ako autority nebudeme správať.
Pokiaľ nebudeme vedieť povedať nie alebo sa necháme lámať, pretože nám odporujú a nás to zneistí. Takisto nemôžeme čakať, že vychováme emocionálne vyrovnané dieťa, pokiaľ sami riešime problémy, ktoré nám prerastajú cez hlavu. Pokiaľ sa nevieme ovládať. Pokiaľ sa necháme prevalcovať emóciami.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
Loading...
Kedy a ako oznámiť tehotenstvo zamestnávateľovi?
Tehotná v skúšobnej dobe - oznámiť tehotenstvo alebo nie?
Prejavy únavy a preťaženia
Skôr, ako vám rodičia zničia manželstvo
Daňový bonus od januára 2025: koľko máš detí, koľko zarábaš, koľko dostaneš?
Diktáty pre tretiakov
