Predpokladám, že väčšine rodičov sa stane, že pri riešení každodenných situácii s ich deťmi ostanú zarazene stáť – čo sa to prosím deje s mojim dieťaťom? Som divná ja či ono? Prečo ma neposlúchne? Prečo takto reaguje?
Niekedy sme bezradní a nevieme ako ďalej. Niekedy sa vytočíme a zvolávame hromy blesky, inokedy hľadáme cestu z tohto kolotoča von. Jedným zo spôsobov ako na to, je https://www.dietaaja.sk/index.php/kurzy-pre-rodicov/item/215-trening-rodicovskych-zrucnosti-a-filialna-terapiafiliálna terapia – špeciálny tréning rodičovských zručností, ktorý vlastne učí rodiča byť terapeutom pre svoje dieťa.
Lucia Lenická je psychologička, ktorá sa práci s deťmi a rodičmi, ako ajc Dokáže o tomto spôsobe terapie pútavo rozprávať a preto som ju požiadala, aby nám ho priblížila.
Čo ťa priviedlo práve k práci s deťmi?
Je to zvláštne, ale spočiatku, keď som išla študovať psychológiu, som s deťmi robiť nechcela. Potom na výške bola možnosť ísť robiť na Linku detskej istoty, a ja som chcela byť nejako užitočná, tak som šla. Odvtedy sa na mňa lepila iba práca s deťmi a ja som sa tomu nejako nebránila. Po čase som zistila, že deťom rozumiem, viem vzbudiť ich dôveru a že ma to vlastne veľmi baví. Bolo to nejaké zvláštne riadenie osudu.
Viem, že robíš filiálnu terapiu. Môžeš nám vysvetliť, čo to vlastne je?
Je to také špeciálne vzdelávanie rodičov, ktoré ich nielen vzdeláva, ale aj v úvodzovkách donúti to, čo sa naučili, hneď robiť, ale iba pol hodinu týždenne. Volá sa to hrová polhodinka. Pretože mnohé nové vedomosti si vypočujeme jedných uchom dnu a druhým von a rodičia aj často pochybujú, či to ozaj funguje, zdá sa to zložité, znie to čudne…. Ale tu to vyskúšajú a je to v podstate úľava, pretože sa tak nemusia správať celý deň, nemusia byť dokonalí a sami zažijú na vlastnej koži, že to funguje. Že aj deti sa menia k lepšiemu, aj sami rodičia zrazu vedia, kedy čo urobiť.
Čo ťa priviedlo k práci s rodičmi a deťmi práve takýmto spôsobom?
Ja sama robím s deťmi hrovú terapiu, urobila som si terapeutický výcvik a začala som deti liečiť cez hru, lebo to im je prirodzené. Pomáha im to pri rôznych psychických ťažkostiach. Čo nemusí nutne znamenať psychiatrické ochorenie, ale každý máme občas ťažšie obdobie, kedy potrebujeme pomoc. Tak je to aj s deťmi. No a filiálna terapia je to isté, len naučím rodiča niektoré základné zručnosti, ktoré by som používala aj ja. Akonáhle je rodič ochotný viac sa zapojiť, a naozaj to nie je niečo veľmi vážne, ponúkam filiálnu terapiu.
V čom vnímaš rozdiel efektu filiálnej terapie oproti inej terapii s deťmi?
Výskumy ukázali, že keď robí terapiu rodič namiesto terapeutky, je efekt väčší, čo môže vyznievať paradoxne, pretože rodič to nikdy nebude vedieť tak dobre ako terapeutka. Ale je to veľmi povzbudivé zistenie a ukazuje nám, že rodič je pre dieťa vždy ten najdôležitejší a ani najšikovnejšia terapeutka nepomôže dieťaťu tak dobre, ako jeho iba trošku zaškolená mama alebo tato. A rozdiel je aj v tom, že kým terapeutka pôsobí na dieťa „iba dočasne“, rodič môže svoje nové zručnosti využívať dennodenne.
Pre koho môže byt filiálna terapia alebo tréning rodičovských zručcností prínosom?
Ja si myslím, že pre hocikoho. Možno práve zniem ako reklama, ale mnohí rodičia nám po skončení tréningu povedali, že by to mali absolvovať všetci rodičia. Ja to mám v hlave podelené tak na tri skupiny – rodičia, ktorí si nevedia sami doma s deťmi pomôcť, rodičia, ktorým iní ľudia tvrdia, že s deťmi je nejaký problém (či už v škole, alebo ich pošle lekár) a rodičia, ktorí možno nemajú ani žiaden problém, ale chcú zlepšiť svoj spôsob výchovy.
Čo sa na FT/TRZ môžu naučiť?
Učíme ich tri základné veci. Prvá je ako reagovať na emócie dieťaťa tak, aby to bolo pre dieťa užitočné. Dieťa napríklad zúri, lebo mu brat rozbil hračku a rodič sa ho snaží zastaviť. To dieťa rozzúri samozrejme ešte viac. Prečo? No preto, že sa snaží niečo rodičovi povedať, ale on ho nepočúva. Tak hovorí ešte hlasnejšie, teda zúri ešte hlasnejšie. Navyše dieťa nedostalo možnosť sa vo svojom hneve vyznať a naučiť sa ho zvládať. Takže nielenže sa dnes viac rozzúrilo, ale nabudúce sa bude hnevať o to nekontrolovanejšie.
Tiež rodičov učíme, ako zastaviť neprimerané správanie, my to voláme zadávanie hraníc. Najprv rodičov učíme, že správanie a emócie sú dve rozdielne veci. Emócie sú všetky v poriadku, nie každé správanie je v poriadku. Je v poriadku sa nahnevať na niekoho, nie je v poriadku niekoho kopnúť.
A posledná veľká skupina zručností je o tom, ako dieťa podporovať, zlepšovať mu sebavedomie, učiť ho samostatnosti. Ako budovať vnútornú a nie vonkajšiu motiváciu, pretože v živote nebude pri dieťati vždy niekto, kto ho bude motivovať, ale samé sa motivovať môže vždy. A najmä tá vonkajšia motivácia – ako pochvaly a odmeny – ani nefunguje.
No, trochu som to zjednodušila, je to dohromady na 10 lekcií.
Prečo tieto zručnosti cnemáme tak sami od seba? Prečo sa to musíme ako rodičia naučiť?
To je zaujímavá otázka. Trochu sa na tom podieľa aj odcudzenie rodiny, kým predtým sa výchova robila tak viac-generačne. Všetci žili spolu, teraz sú rodičia na to viac menj sami a namiesto učenia sa z pozorovania, musia viac hľadať sami. Ale ešte dôležitejšie je podľa mňa to, že predtým mali vzťahy inú podobu, boli viac založené na autorite. Rodič, učiteľ, či štát bol autorita a nediskutovalo sa. To v demokracii už nefunguje. Deti nechcú poslúchať len preto, že sme to tak povedali. Demokracia si vyžaduje aj demokratické vzťahy. Zatiaľ to nevieme celkom v rodinách ani na školách.
S akými problémami rodičia prichádzajú, čo od seba a svojich detí očakávajú? >> >>
Neznamená to ale, že všetko je dovolené. Nie, existujú všeobecne platné pravidlá, ktoré musíme všetci dodržiavať. Dieťa učíme robiť rozhodnutia, niesť si následky, byť aktívny. Nie iba čakať, čo sa so mnou udeje – to som ani nespomínala, ale tiež je to obsahom filiálnej terapie. To často nevieme ani my dospelí, tak sa to ťažko učí aj deti.
(11 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Vírusový zápal pľúc
Prečo si ma nenechala moja prvá mama, čo ma mala v brušku? Ona ma nechcela?
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Deti by mali mať priezvisko po mame, nie po priateľovi
Nerozumiem, naco nam su skoly vzdelavajuce pedagogov, ci psychologov, ked si staci spravit nejaky pitomy kurz a som geroj … co keby ste sa konecne prestali pliect do remesla inych a tvarit sa ako odbornici. Budte konecne rodicmi a odbornost nechajte na odbornikov … ci aj operovat sa idete sami???
Suzi a co keby si sa nahodou pred tym, nez nieco zdrbes skusila aj zamysliet?
Filialka, tak ako je tu popisana je o tom, aby sa rodicia naucili so SVOJIMI detmi vychádzat lepsie. Pod vedenim psychologov, terapeutov sa rodica ucia ako byt svojim detom lepsim rodicom. Ono je to bohovsky pohodlne, strcit dieta psychologovi do kancelarie “opravte mi ho” = vykonajte za hodinu zazrak, lebo ja ako rodic nikde chybu nerobim, len dieta je vadne.
Na rodiel od tohoto “servisneho” postoja vo filialke rodic chape, ze dieta je aj odrazom jeho vlastnych vychovnych postupov a nema chut len “opravit” dieta, ale aj zmenit svoj pristup k dietatu. Vsak to nieje kurz “aby som sa vedet starat o vsetky deti sveta”.
Len hadam tomu svojmu by som v prvej rade mal vediet ja rodic pomoc najlepsie a ako, to sa idem učiť. Ci som ja teda divna, ze to tak vidim?
> Suzi – no comment – filialna neni o tom “urobit si kurz a som geroj” – je to o pochopeni dietata a ako pise ema prave pri tom sa clovek nauci pochopit aj sam seba – tak ako su nase deti obrazom nas a toho v akej spolocnosti vyrastaju, tak isto sme my rodicia obrazom nasich rodicov a spolocnosti v akej sme vyrastali a toto vsetko si nesieme v sebe vedome aj nevedome
Robia sa nejaké kurzy aj pre rodičov na východnom Slovensku? Mám päť detí, každé je iné a toto by som URČITE využila pri zvládavaní bežných denných radostí 🙂 napr. v už spomenutom boji o hračku 😀
Prave som dostala knihu na tuto temu – bola sice dost draha, ale stoji za to. Je polopatisticky napisana, celkom jednoduchym slovnikom, skutocne pre rodicov. Dolezite veci sa opakuju, aby sme nemuseli listovat naspat, ze niecomu nerozumieme. Precitala som ju za 2 dni. Filialna terapia z nas odbornikov ani psychologov neurobi, ale prinuti nas najst si na dieta cas, vytvorit podmienky pre spolocnu hru a na zaklade podrobnych vzorovych instrukcii poradi rodicom, ako lepsie porozumiet dusi svojho dietata. Moja dcera je prilis uzkostliva, mava zachvatovite obdobia zajakavosti, a preto som sa rozhodla vyskusat to. Suzi, nenahradi to odbornika, ale niekedy skutocne staci malo a vela problemov je prec.
Velmi sa tesim na dalsi clanok, aj ked dufam, ze tam bude viac prikladov a hlavne rieseni..
A zabudla som – Abusot – mohla by si dat nazov knihy? Diik
Nazov knihy “Na chvilu Freudom alebo filialna terapia”, autor Eva Reichelová – objednala som ju v Martinuse.
Abusot, silne pochybujem, ze sa Filialna terapia da naucit z knihy. Pretoze je predsa len ine kafe si o tom precitat a ine chodit tri mesiace na kurz, pozerat si nahravky reakcii na svoju komunikaciu s dietatom, dostavat spatnu vazbu od lektoriek a ostatnych rodicov.
A uplne ze fuj mi znie uputavka na tu knizku u jej autorky.
“Rodič sa pri hre stáva psychoanalytikom používaním liečivých princípov tzv. terapeutických fínt – komentovanie, komentovanie s použitím zámena, hra bez zbytočných otázok a prehnaného vychvaľovania, reflektovanie pocitov dieťaťa.”
Ak ma byt podla autorky filialka nejaka “finticka” na dieta, tak je jasne, ze autorka je uplne mimo zakladnej filozofie = respektovat dieta s jeho potrebami a emociami, prehlbovať vzájomné pochopenie, vzťah, zrovnoprávňovať ho, davat dietatu mu hranice a zodpovednost za svoje konanie.
Finticky, fuj, to znie ako manipulacia, my VELKI proste vieme ako na teba. Ani nehovoriac o tom, ze Freud v tomto kontexte ma taky nabubrelo marketingovy smrnc
My sme boli na kurze tu: http://www.dietaaja.sk/filialna-terapia.php aj keď som sa bála, bola som veľmi spokojná.