…dieťaťa. A zrejme každého človeka. U malých detí je to najprv strach z odlúčenia, lebo si myslia, že mama, tato sa nemusia vrátiť, keď im zmiznú z očí.
Preto deti niekedy vo veku medzi 9 – 18 mesiacom dokážu stvárať neskutočné kusy, keď ich chceme čo len na chvíľu nechať v izbe samých alebo ich chce dakto iný vziať na ruky.

Dobré rady typu „ty si už veľký chlapec, nemôžeš tak plakať“ alebo „musíš sa naučiť byť aj bez maminky“ nie sú na mieste. Dieťa prežíva obdobie tzv. separačnej úzkosti a bolo by skôr zvláštne, keby neprotestovalo a neplakalo. To je normálna vývinová fáza.
V predškolskom veku majú zase tzv. magickú fázu, keď sa vymyslené postavy stávajú pre ne reálnymi príšerami. A napokon v školskom veku prichádza strach, keď stres dieťaťu prerastá cez hlavu. Boja sa ako zvládnu písanie, skúšanie, diktát … čo na to rodičia a učitelia …
Akú úlohu má strach?
Strach vyvoláva v tele reakcie, ktoré fungujú ako obranné mechanizmy. Strach a napr. útek zo situácie nám častokrát zachránia život.
Prečítajte si viac: O strachu zo zlyhania v škole.
Nie je cieľom, aby sme sa zbavili strachu, aby sme ho odbúravali. Je oveľa lepšie naučiť sa s nim narábať. A aby sme to postupne učili aj naše deti. Ako?
- Zaoberajme sa strachom dieťaťa.
- Venujme mu čas, rozprávajme sa s ním, hovorme o jeho pocitoch.
- Formou hier a aktivít ho učme strach zvládať lepšie.
- Nehrešme a nekarhajme dieťa za obavy, aj keď sa nám nezdajú na mieste – spomeňme si na vlastné strachy, ktoré sme mali a stále máme.

Strach z odlúčenia alebo straty
Deti neradi strácajú z očí najdôležitejšiu osobu (osoby). Čo ak sa mame niečo stane? Čo ak sa nevráti? Najlepším liekom na tento strach je dôvera – naučiť deti dôverovať nám i sebe – že to zvládnu.
Papierové hodiny:
čas deťom plynie nekonečne pomaly, najmä ak na niečo čakajú. Pomáha, keď vedia, kedy sa ich otec alebo mama vrátia. Môžete s deťmi vyrobiť papierové hodiny, vystrihnúť ručičky z kartónu a pripevniť ich do stredu sponou. Keď budete odchádzať z domu, nastavte na týchto hodinách čas, kedy sa vrátite a uistite dieťa, že v tomto čase budete už doma. Dieťa si potom môže porovnávať stav na týchto „svojich“ hodinách s tými skutočnými. Nezabudnite sa potom naozaj v dohovorenom čase vrátiť!
Tunel odvahy:
v hračkárstve sa dajú kúpiť tunely z plachtoviny. Lezenie tunelom väčšinu detí baví, aj keď musia trochu prekonať sami seba. Zo začiatku nech dieťa lezie len krátky úsek (pol metra) a vždy bezpečne skončí v náručí rodiča. Časom si dieťa zvykne na to, že nás vidí až po chvíli lezenia. Dieťa sa učí, že hoci nás nevidí a nepočuje, po čase sa bezpečne ocitne opäť pri nás.

Strážca detí:
plyšové zvieratko, alebo obľúbená hračka môže dostať úlohu „strážcu“ detí, ktorého poslaním je počas neprítomnosti rodičov odháňať všetky nebezpečenstvá. Spoločne s dieťaťom vymyslite pre strážcu meno. Vždy, keď budete odchádzať, nech tento strážca zaujme miesto v posteli, na parapete okna, pri dverách … kdekoľvek, odkiaľ bude môcť dobre strážiť.
Existujú aj ďalšie možnosti. Nájdete ich napr. v knižke 55 rád, keď sa dieťa bojí. Nabudúce vám prinesieme tipy, ako na strach pred cudzími ľuďmi alebo na strach z noci.
Foto: isifa.com
Mohlo by vás zaujímať: Ako zvládať trému
