Tibetská výchova: do 5 rokov ako králi, od 5 do 10 ako otroci

Tibeťania veria, že v živote detí existujú štyri dôležité obdobia, podľa ktorých ich treba aj vychovávať.

Do päť rokov – správajú sa k dieťaťu ako ku kráľovi

Tibeťania deťom do 5 rokov nič nezakazujú. Rodičia nesmú zabúdať na to, že dieťa ešte nie je schopné dlhých logických súdov a každý trest by prijalo ako ubíjanie snahy a motivácie. Prvé roky života by malo aktívne skúmať a zaujímať sa o svet okolo. Ak toto dieťa nedostáva, trpí jeho vitalita, túžba po živote, aj inteligencia. Naučí sa bezmyšlienkovite pokoriť sa pred silnejším, stane sa ľahkou korisťou.

Od päť do desať rokov – správajú sa k dieťaťu ako k otrokovi

Deti dostávajú úlohy, ktoré musia byť dokončené. Ak ich nesplnia, trestom sú pre nich rady a vysvetlenia. Fyzickým trestom sa treba za každú cenu vyhýbať. Toto je čas, kedy sa inteligencia rozvíja veľmi rýchlym tempom. Takisto deti je treba naučiť predvídať reakcie ľudí na ich správanie, zaujať pozitívny postoj k druhým a naučiť sa ovládať negatívne emócie.

Rodičia sa zameriavajú na to, aby umožnili dieťaťu rozvíjať poznanie. Pokiaľ by sa aj v tomto veku k dieťaťu správali ako ku kráľovi, vychovali by infantilné dieťa, neschopné pracovným návykom.

Od desať do pätnásť rokov – správajú sa k dieťaťu rovnako

Hoci majú viac skúseností a vzdelania, tibetskí rodičia sa v tomto veku správajú k deťom ako k sebe. Teraz je čas na preberanie vážnych otázok, dávanie rád a trikov, na počúvanie toho, čo hovoria. Počas tohto obdobia sa rozvíja autonómia a nezávislosť myslenia.

Rodičia sa zameriavajú na to, aby nezávislosť podporili. Ak by sa k dieťaťu správali aj v tomto veku ak k bábätku, vyrastie z neho neistá osoba, závislá na priateľoch a okolí, ktoré nemá vždy dobrý vplyv.

Od pätnásť rokov – správajú sa k dieťaťu s úctou

Úcta je posledná, ale nie málo dôležitá lekcia. V tomto veku už je neskoro rozvíjať dieťa v hocijakej oblasti, je to čas, kedy by rodičia mali zbierať plody svojej práce s dieťaťom. Ak si dieťa v tomto veku rodič neváži, nie je schopné mu odpustiť a odíde od neho pri prvej príležitosti.

Pri výchove detí sa tibetskí rodičia držia nasledovných múdrostí:

1/ Detské rozmýšľanie je jednoduché. Dieťa potrebuje čas, aby sa rozvíjalo a bolo pripravené zmysly , emócie a skúsenosti prepojiť so zažitým poznaním.

2/ Napodobňovanie, pamätanie si, hýbanie sa, dotýkanie sa – to všetko vedie k rozvoju intelektu.

3/ Vytvorte čisté, edukatívne prostredie. Chyby treba napraviť bez odsudzovania. Deti sú zraniteľné.

4/ Zamerajte sa na základné hodnoty. Úcta, empatia, delenie sa s druhými. Tieto veci naučíte deti vlastným príkladom.

5/ Malé deti je treba učiť byť v rovnováhe s ostatnými, nie sa porovnávať či pretekať s dospelými, s inými deťmi, so zvieratami, s prírodou.

6/ Bez ponižovania a telesných trestov. Tibeťania veria, že rodičia bijú svoje deti len preto, že sa nemôžu brániť.

(10 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...