Podľa kanadskej terapeutky Victorie Prooday sú naše deti v úbohom emocionálnom stave. Posledných 15 rokov je svedkom tragédie, ktorá jej v tichosti prebieha pred očami. Môžu jej to dosvedčiť učitelia aj profesionáli pracujúci s deťmi.
Upozorňuje na alarmujúce štatistiky, podľa ktorých má 1 z 5 detí duševné problémy, hovorí o 43 % zvýšení ADHD, 37 % náraste depresie u dospievajúcich a 100 % náraste samovrážd medzi deťmi vo veku 10 – 14 rokov.
Deťom chýba normálne detstvo
Terapeutka sa pýta: Koľko dôkazov ešte musíme mať k dispozícii, aby sme sa zobudili? A dokedy to budeme zvaľovať na diagnózy, či zle nastavený školský systém alebo na frázy, že sa už tie deti také narodili?
Možno je bolestivé pre nás, rodičov, priznať si to, ale áno, v mnohých prípadoch stojíme za problémami našich detí práve my, tvrdí Prooday.
Podľa terapeutky dnešným deťom chýbajú základy normálneho, zdravého detstva. Za problém považuje, že deti nemajú:
- Emočne dostupných rodičov,
- Jasne definované hranice a vedenie,
- Zodpovednosť a povinnosti,
- Vyváženú stravu a dostatok spánku,
- Pohyb a pobyt vonku,
- Kreatívnu hru, sociálnu interakciu a príležitosti pre neštruktúrovaný voľný čas a nudu
Miesto toho sa deti musia pasovať:
- s „digitálne“ roztržitými rodičmi,
- s mäkkými rodičmi, ktorý nechajú, aby deti „vládli svetu,“
- s pocitom, že im prináležia práva a nároky namiesto zmyslu pre zodpovednosť,
- s nedostatkom spánku a nutrične nevhodnou stravou,
- so sedavým „indoor“ životným štýlom,
- s nekončenou stimuláciou, technologickými babysitterkami, instantným uspokojením a nedostatkom nudných momentov.
Prooday sa pýta: ako si potom možno predstaviť, že v takomto chorom prostredí vyrastie z našich detí zdravá generácia? Veď je to devastujúce!
Ak chceme z našich detí vychovať šťastných a zdravých jedincov, musíme sa konečne zobudiť a vrátiť sa späť, k podstate.
Ako zachrániť dnešné deti
Čo terapeutka radí aj rodičom vo svojej praxi a čo podľa nej funguje, lebo je to vidno na pozitívnych zmenách v rodinách už po niekoľkých týždňoch, dokonca dňoch, sú tieto jej odporúčania:
1. Nastavte hranice a pamätajte si jednu dôležitú vec: vy ste dieťaťu rodič a nie kamarát.
2. Nebojte sa deťom hovoriť NIE, pretože vy rozhodujete, že deťom dáte to, čo potrebujú a nielen to, čo chcú.
3. Pripravte nutrične hodnotnú stravu a obmedzte „pamlsky.“
4. Aspoň hodinu denne strávte niekde vonku medzi zeleňou. Bicyklujte, prechádzajte sa, lovte ryby, pozorujte vtáky, hmyz.
5. Každý deň spolu večerajte bez telefónov a televízie, skrátka nech je to „technology-free“ večera.
6. Zahrajte si spolu jednu rodinnú stolovú/kartovú hru každý deň (môže to byť človeče, pexeso, double, čokoľvek máte radi).
7. Prideľte dieťaťu jednu úlohu v domácnosti za deň (triedenie prádla, upratovanie hračiek, vyvesenie oblečenia, príprava stola, vykladanie umývačky riadu, vyloženie nákupu)
8. Zaveďte deťom konzistentný spánkový režim, aby ste mali istotu, že vaše dieťa má dostatok spánku v technologicky „free“ izbe.
9. Učte deti zodpovednosti a samostatnosti. Nezachraňujte ich pred malými zlyhaniami. Iba tak si natrénujú zručnosti potrebné k tomu, aby sa mohli popasovať s väčšími životnými výzvami.
10. Nerobte veci za nich. Nebaľte deťom ruksaky, nenoste im školské tašky, nenoste im zabudnuté desiaty a úlohy. Nešúpte banán 5-ročnému dieťaťu. Radšej ich to naučte, namiesto toho, aby ste to robili za nich.
11. Natrénujte si s nimi trpezlivosť, aby vydržali odložiť svoje uspokojenie hneď a zaraz.
12. Vytvorte im príležitosti, aby sa mohli nudiť.
- Necíťte sa byť zodpovedný za to, že je vašou úlohou byť dieťaťu animátorom.
- Nepoužívajte technológie ako au-pairky pre dieťa.
- Zakážte technológie počas jedla, v aute, v reštauráciách. Využívajte tento čas ako možnosť tréningu pre ich mozog, ktorý vyplynie z nudenia.
- Pomôžte im vytvoriť „lekárničku“ – prvú pomoc pri nude – s aktivitami a ideami, keď príde nuda v Brne.
13. Buďte pre deti dostupný, aby ste nestratili s nimi kontakt a naučili ich samoregulácii a sociálnym zručnostiam.
- Vypnite si telefón, kým uložíte deti do postele, aby ste sa vyhli „digitálnej“ roztržitosti.
- Naučte deti pozdraviť, naučte ich empatii, zdieľaniu, stolovaniu, konverzačným schopnostiam.
- Buďte deťom emocionálnym koučom. Naučte ich, ako sa vysporiadať s hnevom a frustráciou tak, že budete pre nich vzorom.
- Buďte spojení na emocionálnej vlne. Smejte sa, objímajte sa, bozkávajte, šteklite sa, čítajte, tancujte, skáčte spolu.
Tieto zmeny sú podľa terapeutky Victorie Prooday nevyhnutné, ak tu nechceme mať generáciu detí na liekoch. Ešte nie je neskoro, ale mohlo by byť, ak s tým niečo nespravíme.
(453 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Príspevok pri narodení dieťaťa 2024
OČR počas Vianoc
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Vianočné vinše
Zase clanok, ktory len bude pridavat polozky na nekonecny zoznam toho, co by sme ako rodicia “mali robit”. A co si budeme vycitat.
Deti sa budu mat len tak dobre, ako dobre sa mame my dospeli.
Od ziadnej predoslej generacie sa neocakavalo, ze budu robit tolko veci “kvoli detom”. Do prirody treba kvoli sebe, zdravu stravu a rezim takisto, a zapajanie deti do domacich prac by tiez malo byt prejavom zdraveho pudu sebazachovy a nie nejakeho navodu.
podla mna super clanok, v dnesnej dobe sa stretavam s kopec rodicmi ktory tieto veci robia presne naopak, deti im skacu po hlave trucuju su drze k druhym detom, a nevedia nci sami urobit, a potom ma 10rokov a ndavaa dospelej osobe…
Som matka a snazim sa vychovat deti tak ako mna moji rodicia, stara era ktora to robila automaticky dobre…. a ked sa moje dieta skusa hodit o zem tak jednoducho dostane po zadku a ideme domov….
toto by nemala byt povinnost rodicov … ale zdravi rozum a robit to tak nejak automaticky aby tu nevyrastali rozmaznany fagani …
suhlasim dava mi to zmysel niektore veci sme zaviedli a funguju sme spokojni aj my rodicia aj deti s nietkorymi sa este musime popasovat
Už tam chýbajú len body ako nedávať deťom zápalky a nenechávajte ich jesť piesok. Každý rodič čo má všetkých 5 pohromade to snáď robí automaticky bez svetovo navrajtovaného manuálu z internetu. Milujem topíky kde sa píše aj chleba with maslo. Znie to vždy tak svetovo.
Vlastne rozmýšľam načo som to vôbec openoval a zabil som 3 minutés z môjho lajfu.
Ty si bud 13-14 rocny pubertak, totalne retardovane pisanie mas, alebo si totalne vymlety. Sa zobud s tej nocnej mory v ktorej zijes, a nepis hovadiny. Tento clanok by mal byt povinny.
Ked su raz rodicia blbi, tak im nepomozu ziadne clanky, ani rady. V mojom okoli je kopec rodicov, ktori sice maju diplomy z VS, ale mozu si precitat 1000 clankov o tom, ze dietatu do 2 rokov netreba davat tablet do ruky, alebo v domacnosti nemat zapnutu TV ako podmaz cely den, no to akoby hrach na stenu hadzal. Na vlastne oci clovek vidi, ze nielkolkomesacne dieta!!! je vystavene velkoplosnej obrazovke akoby sa nechumelilo, 9 mes. syn znamej ma v aute pusteny tablet, len aby vydrzal 15 km cestu, v restikach je to uz doslova pravidlo, ze bez ohladu na vek im strkaju iphony pred nos atd. atd. V mojom okoli nepoznam nikoho, kto nedal dietatu do 2 rokov pristup k tymto veciam. A potom radsej budu lietat a minat peniaze na vselijakych specialistov a logopedov, lebo su tam kadejake poruchy v reci, alebo vo vyvoji. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
zuza
Ja s čistým svedomím môžem povedať že môj syn do dvoch rokov nemal v ruke tablet či mobil…a to sme cestovali i do čiech….a telku nepozerala veľa… vždy len chvíľu…hodinu doobeda a hodinu poobede… čas sme trávili vonku…pri knihách či hrách…. neľutujem…. vôbec mu to nechýbalo…
Presne s týmto sa borím výborný článok toto používať a pripomínať nie je nikdy dosť. Nechápem negatívne reakcie. Dúfam , že neznechutia autora
mam tento clanok ako vlastne spytovanie svedomia.
V mojej “praxi” sa mi niekedy vylučuje bod 12 s bodom 13. Keď sa potrebujem “digitalizovať”, tak moje dieťa sa jednoducho nudí.
a ja sa zase nudím keď sa dokáže 20 minút hrať s vysávačom a moje vysvetľovania a komenty k tomu na čo to je a čo to je evidentne nepotrebuje 
– to len na odľahčenie, že by sme sa nemali brať tak vážne v úplne všetkom čo si prečítame a dať na svoju rodičovskú intuíciu (ak ju máme samozrejme). Podľa mňa vôbec nejde o to aby nás naše deti videli ako dokonalých, pripravených na rodičovstvo (podľa článkov, školení a iných moderných podporných prostriedkov) ale ako prístupných a nápomocných keď to naozaj potrebujú, ľudských a robiacich omyly za ktoré sa vieme ospravedlniť, prípadne ich napraviť.
Ja som svoje deti učila vždy tak ,ako mňa mojí rodičia. Najprv čo je dôležité a hovoriť pravdu.
Nikdy nemali ,ako deti mobily.
Hrávali sa von ,iba ked pršalo boli dnu,ale hrali sme sa spoločenské hry.
U
ÚLOHY vždy si robili same,iba som kontrolovala a povedala,kde je chyba a spolu sme to prebrali.
Mala som šťastie moje deti sa ľahko učili veľa pomoci a kontroly nepotrebovali.
Dnes rodičia svoje deti kazia ,vozia ich do školy,zo školy na krúžky,dobre,že za nich nedýchajú a potom sa sťažujú ,že ich nepočúvajú.´Dalšia vec,dieťa sa nesmie udrieť. Ja si myslím ,že pár na zadok neuškodí. Ale ked to urobia ,tak sa ich treba opýtať ,či vie za čo to bolo a je si toho vedome. Podať mu to na dobrom príklade ,nie s krikom.
Jaj aki ste vsetci strasne mudri… a kolko casu travite na nete vy!? Nebolo by uzitocnejsie ten cas venovat nasim detom alebo niecomu zmysluplnejsiemu?Kazdy rodic, ktoremu zalezi na svojich detoch, ich vychovava tak ako mu to moznosti a oni same dovolia. Niekedy sme my rodicia horsi ako nase deti ale to nevidime,ale na detoch to vudime hned, a hlavne na cudzich
A ich rodičia? Im nechýbajú základy normálneho, zdravého života? Ja by som to nezvalila stale len na rodičov… Keby rodič mal čas a nemusel by dennodenne zarábať za smiesne peniaze, tak by mal viac casu na svoje dieta… Bol by emocne dostupnejsi, mal by cas rozoberat povinnost deti, mal by cas varit vyvazenu stravu, mal by cas a energiu na pohyb vonku, na kreativne hry pre volny cas… Nie je to vina rodicov, tiez su rovnako pretazeni a tiez im chyba normalny zivot tak, ako chyba detom normalne detstvo… Chcelo by to vyssie mzdy na dostojny zivot, kratsiu pracovnu dobu, viac volneho casu…
ano súhlasim , venovat sa detom , a popritom varit a starat sa o domácnosť pri 8 hodinovej pracovnej dobe mna aj manzela nie je vôbec lahke a vycerpanost robi svoje, zial na polovicny úväzok nie je možné ísť kedže platy sú na Slovensku tak nízke ze ledva to celé utiahneme takto .. 🙁 ano ked sa zlepsia podmienky pre rodiny tak verim ze aj deti budu mat iné detstvo ….
Ja pracujem od 4 rana do 5-6 poobedia 5-6 dni v tyzdni, manzelka 8-15. Absolutne nik okrem skolky (opatrovatelky) nam od narodenia s cderou nepomahal a ani nepomoze a na jej vek 3.5 roka je nadmerne vzdelana sikovna sebestacna ochotna a neviem co este. Nechvalim sa, chvalia ju a nas iny, mne to pride normalne … Skor sa cudujem ako je to mozne ze iny maju s tym problem. Takze je to urcite v rodicoch a vsetchych ostatnych okolo skym prichadzaju deti konstantne do styku. No a potom nastpuju deti ich detí atd ….
tiež to bola moja prvá reakcia, že sa to začína v rovine partnerského vzťahu, ale nie úplne iba kvôli peniazom, ale celkovo kvôli globálnemu nastaveniu mentality žien, ktoré sa za každú cenu musia rozviesť aby ublížili manželovi, pri tom ubližujú iba a len deťom, rodine, spoločnosti a celej budúcnosti (lebo to je postupnosť). no ak sa aj nerozvedú, vzťah je pokazený a z toho len veľmi ťažko vyjde normálna výchova. celý tento svet je nenormálny a začína sa to vo vzťahoch… kiež by si to ľudia nechali vysvetliť.
Veľmi dobrý článok!