Niekedy mám chuť chodiť po meste s transparentom „Nedajte sa, fandíme vám. Vydržte!“ a mávať ním vždy keď vidím dobre známu scénu.
Dieťa akéhokoľvek veku dáva najavo nesúhlas s rozhodnutím rodiča, využíva všetky veku primerané (niekedy aj neprimerané) manipulatívne prostriedky a úbohý rodič sa znaží ustáť svoju pozíciu. Určite to dobre poznáte z vlastných skúseností.
Eva Pavlíková
Do tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo na mysli, to na klávesnici.
Dakujem, aj mne clanok pomohol, riesitm to totiz s mojimi detmi denne, ze neustale ustupujem. Knihy o tom, ze si treba vyticit hranice som citala, ale stale som makka. Budem sa snazit
Situacii, kedy naraza rodicovske ego a detske ego je kazdy den plno – aspon u nas. Ako dieta nezlomit a naucit ho aby sa vedelo vhodnym sposobom presadit medzi ludmi je velke umenie. Zacat treba skor nez babo zacne chodit. A nie je to len o tom, aby sme kupili cokoladku, moderne tricko a pod. Toto je to najjednoduchsie. Clanok je pisany dost vseobecne, je to pekne slohove cvicenie a reklama autorky na sukromnu poradnu.
Ak mozem zareagovat na komentar o reklame autorky na svoju poradnu – vyjadrim sa za redakicu: Velmi radi umeistnujeme reklamu na ambulancie alebo pracoviska odbornikov, ktorych mozeme z vlastnych dobrych skusenosti odporucit aj inym rodicom. Tiez ďakujem Mgr. Zimovej , ze si popri svojej praci v poradni, ale aj pre OZ Navrat, kde sa venuje aj buducim rodicov deti z domovov, najde cas aj na nas.
Moju reakciu som nemyslela ako urazku autorky, redakcie alebo zien ktorym sa dany clanok pacil. Reagovala som na pomerne vseobecny charakter clanku (v porovnani s inymi clankami ktore babetko uverejnuje) a nedoslo mi, ze dole ten profil autorky ma vyjadrovat jej odbornu erudiciu. Ospravedlnujem sa preto Mgr. Zimovej aj redakcii, ak moju reakciu v pochopili ako invektivu. Verim, ze ze nebude dovodom prerusenia jej spoluprace s Vasou redakciou. Neznamena to, ze som apriori proti uvedenemu clanku, alebo ze mam nieco proti autorke. Vychovnych problemov je mnoho, privitala by som prispevok, ktory by bol zamerany na konkretnu vekovu klategoriu, alebo na to co sa detom nikdy hovorit nema v urcitej specifickej situacii. Prajem vsetkym zucastnenym pevne zdravie a vela uspechov.
cvetana… odporúčam knihy autorov Eberhard a Claudia Muhlanovci… sú rodičmi 7 vlastných a 6 adoptovaných detí… knihy sú vekovo rozdelené…”Buď pokojná mama” – do troch rokov, “Nerob si starosti, mama” – od predškolského veku po predpubertu, “Prepáč, mama” – teenageri… a ďalšie. Ja čakám piate dieťa, prvý má 15 rokov a všetko som čerpala z týchto kníh, veľmi mi pomohli…
Len pozor, aby sme potom nevychovali dospelého, ktorý nebude vedieť bojovať o svoje ciele (potreby, sny, vízie).
Hlavne si neurobte modlu z pravidla “ak som raz povedala áno/nie, tak to už nikdy nezmením”. Dovoľme dieťaťu ovplyvňovať naše rozhodnutia (samozrejme zdravým spôsobom, nie vydieraním).
ja často riešim, ako ďalej, keď sa moje dieťa, špeciálne syn 5r dostane do afektu a nie že by ma nepočúval, on jednoducho vtedy nepočuje nič, len pociťovanú nespravodlivosť voči nemu. A často nepomôže nič iné len zhúknutie alebo tľapnutie po zadku. S 3r. dcérou sa ešte dá pozornosť odviesť, ale už to asi dlho nepotrvá 🙁
Dakujem za krasny clanok 🙂
coze? uz prve riadky sa nedaju citat. To co je?????
To akoze preco sa neda clanok citat ty ???? kedze nemas meno. Ved deti su presne take
Dakujem, aj mne clanok pomohol, riesitm to totiz s mojimi detmi denne, ze neustale ustupujem. Knihy o tom, ze si treba vyticit hranice som citala, ale stale som makka. Budem sa snazit
Situacii, kedy naraza rodicovske ego a detske ego je kazdy den plno – aspon u nas. Ako dieta nezlomit a naucit ho aby sa vedelo vhodnym sposobom presadit medzi ludmi je velke umenie. Zacat treba skor nez babo zacne chodit. A nie je to len o tom, aby sme kupili cokoladku, moderne tricko a pod. Toto je to najjednoduchsie. Clanok je pisany dost vseobecne, je to pekne slohove cvicenie a reklama autorky na sukromnu poradnu.
Ak mozem zareagovat na komentar o reklame autorky na svoju poradnu – vyjadrim sa za redakicu: Velmi radi umeistnujeme reklamu na ambulancie alebo pracoviska odbornikov, ktorych mozeme z vlastnych dobrych skusenosti odporucit aj inym rodicom. Tiez ďakujem Mgr. Zimovej , ze si popri svojej praci v poradni, ale aj pre OZ Navrat, kde sa venuje aj buducim rodicov deti z domovov, najde cas aj na nas.
Moju reakciu som nemyslela ako urazku autorky, redakcie alebo zien ktorym sa dany clanok pacil. Reagovala som na pomerne vseobecny charakter clanku (v porovnani s inymi clankami ktore babetko uverejnuje) a nedoslo mi, ze dole ten profil autorky ma vyjadrovat jej odbornu erudiciu. Ospravedlnujem sa preto Mgr. Zimovej aj redakcii, ak moju reakciu v pochopili ako invektivu. Verim, ze ze nebude dovodom prerusenia jej spoluprace s Vasou redakciou. Neznamena to, ze som apriori proti uvedenemu clanku, alebo ze mam nieco proti autorke. Vychovnych problemov je mnoho, privitala by som prispevok, ktory by bol zamerany na konkretnu vekovu klategoriu, alebo na to co sa detom nikdy hovorit nema v urcitej specifickej situacii. Prajem vsetkym zucastnenym pevne zdravie a vela uspechov.
cvetana… odporúčam knihy autorov Eberhard a Claudia Muhlanovci… sú rodičmi 7 vlastných a 6 adoptovaných detí… knihy sú vekovo rozdelené…”Buď pokojná mama” – do troch rokov, “Nerob si starosti, mama” – od predškolského veku po predpubertu, “Prepáč, mama” – teenageri… a ďalšie. Ja čakám piate dieťa, prvý má 15 rokov a všetko som čerpala z týchto kníh, veľmi mi pomohli…
Len pozor, aby sme potom nevychovali dospelého, ktorý nebude vedieť bojovať o svoje ciele (potreby, sny, vízie).
Hlavne si neurobte modlu z pravidla “ak som raz povedala áno/nie, tak to už nikdy nezmením”. Dovoľme dieťaťu ovplyvňovať naše rozhodnutia (samozrejme zdravým spôsobom, nie vydieraním).
povedat nie je strasne tazke… hlavne to, aby sa nesklzlo k tomu, aby sa v ramci pokoja nezmenilo to nie na ano v tomto treba este popracovet
ja často riešim, ako ďalej, keď sa moje dieťa, špeciálne syn 5r dostane do afektu a nie že by ma nepočúval, on jednoducho vtedy nepočuje nič, len pociťovanú nespravodlivosť voči nemu. A často nepomôže nič iné len zhúknutie alebo tľapnutie po zadku. S 3r. dcérou sa ešte dá pozornosť odviesť, ale už to asi dlho nepotrvá 🙁