Zdá sa vám zvláštne, prečo sú vaše dve deti také rozdielne, hoci sú vychovávané rovnako a v tej istej rodine? Je to vraj úplne normálne.
Viedenský psychológ Alfred Adler vypracoval teóriu rodinnej konštelácie. Podľa nej platí pravidlo, že čím je medzi súrodencami menší vekový rozdiel, tým je medzi nimi väčšia rivalita a žiarlivosť – a väčšie rozdiely.
Druhé dieťa sa totiž snaží zaujať v rodine rolu, ktorá je “neobsadená”:
Rodina je vždy jeden celok, deti sú v tom istom psychologickom priestore. Preto si vyberajú niektorú z dostupných “rolí”. Väčšinou v nej býva jedno výnimočne dobré dieťa, druhé trochu problémové, tretie vtipkár.
Deti si vyberajú jednu z rolí.
Jedno výnimočne dobré dieťa, druhé trochu problémové a tretí je vtipkár .
Ak príde ďalšie dieťa, tak si vyberá rolu, ktorá ešte nie je “obsadená”, hovorí psychologička Daniela Čechová.
Rozdiely musia byť
Ak je prvé dieťa tiché, druhé býva spravidla hlučné a živé. Ak je prvé dieťa zodpovedné, jeho mladší súrodenec bude skôr nezbedník.
Prvé dieťa býva na začiatku jediným stredobodom pozornosti rodičov. Aj preto bývajú prvorodené deti konzervatívne a veľmi zodpovedné: veď ak treba v rodine niečo vybaviť, či keď sa deti pobijú, vždy je na zodpovednosť volaný najstarší. “Ty si starší, máš mať viac rozumu,” počúva často prvorodený.
Keď sa však rodine narodí ďalšie dieťa, v tej chvíli už musí o pozornosť rodičov súperiť. A obe deti sa snažia rodičov zaujať a “obrátiť” na svoju stranu.
Bolo by divné, keby boli rovnakí
Teória o rodinnej konštelácii tak vysvetľuje, prečo sú teda dvaja súrodenci v jednej rodine takí rozdielni. Je to vraj úplne normálne, prekvapujúci by bol opak.
“Hoci rodičia hovoria, že sa k deťom správajú rovnako, nie je to celkom tak. Pri prvom sa učili byť rodičmi a snažili sa byť perfektní: o ôsmej musí dieťa spať, poobede chodiť na prechádzky.
Pri druhom dieťati už bývajú menej dôslední, lebo na to majú menej času a prestanú tieto pravidlá považovať za také dôležité. No a pri štvrtom dieťati si možno povedia: veď keď bude unavené, vypýta sa spať samo,” hovorí psychologička Daniela Čechová.
Prvorodený syn a dcéra
Vzťahy medzi deťmi ovplyvňuje aj pohlavie. “Ak sa narodí chlapec, a o dva roky neskôr dievča, tak každé z nich môže mať črty prvorodeného, lebo ide o prvorodeného chlapca a prvorodené dievča. Aj súperivosť medzi nimi bude menšia,” hovorí Čechová.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa rodine narodia napríklad dve dievčatá rok po sebe, bude medzi nimi veľká rivalita a veľké rozdiely v správaní a prejavoch.
Prostredné deti nepotrebujú psychológa
Prostredné deti sú kdesi v strede, nemajú výhody najstaršieho, ani najmladšieho. Hovorí sa o nich, že sú v nepriaznivej pozícii: za niekým musia bežať a niekto im šliape na päty. Ale práve toto sú deti, ktoré najmenej často prichádzajú do poradne psychológa.
“Sú to deti, ktoré zvyčajne prvé odchádzajú z domu. Naučili sa totiž, že to, ako sa so životom vysporiadajú závisí len od nich samých,” hovorí psychologička Čechová.
Prostredné deti zvyčajne odchádzajú z domu ako prvé. Naučili sa totiž, že to, ako sa so životom vysporiadajú, závisí len od nich.
Rodinná konštelácia zahŕňa faktory ako poradie narodenia, vekový rozdiel medzi deťmi, pohlavie súrodencov, hodnoty, ktoré rodina uznáva, či vzťah medzi matkou a otcom. Dajú sa ňou vysvetliť väčšiny rozdielov medzi deťmi.
“Nejde pritom o samo poradie – prvý, druhý – ale o situáciu, do ktorej sa dieťa narodilo a spôsob, ako to interpretuje,” zistil psychológ Alfred Adler.
Zdroj: Extra pre rodičov
