Vždy som mala idealistickú predstavu, že s narastajúcim vekom mojich detí bude materstvo aspoň technicky jednoduchšia záležitosť a že budem menej unavená, vynervovaná, nebudem musieť toľko rozprávať a donekonečna všetko opakovať, že sa nebude s kým hádať a doťahovať o maličkosti a že moje ratolesti dostanú podstatne skôr rozum do praktického užívania ako je štatistický priemer.
Životný omyl o puberte
Dnes, v štádiu, kedy „vlastním“ štyri kusy pubertálnych detí, každé v inej sile rozpuku a prejavu, hlboko uznávam svoj kategorický omyl matky. Niežeby som mala naivné predstavy o puberte, aj tá moja bola uvrešťaná, uplakaná, s divokými predstavami a plná bitiek s mojimi milovanými bratmi (a zvád s mamou). Ale skutočnosť ďaleko presahuje moje predstavy, a pošliapala moje predsavzatie, že správnou výchovou sa dajú prejavy puberty eliminovať a prežiť toto nádherné adrenalínové obdobie s relatívnym pokojom, tichom a poriadkom. Hlboko sa ospravedlňujem sama sebe a svojmu manželovi, ale fakty sú jasné a nevyvrátiteľné.
Ticho s pubertiakmi?
Nehrozí. Teda, už len v noci, keď všetko spí – rovnako, ako v čase batoľacom. (A pokiaľ sa naša mademoiselle nerozhodne po hodine nočného pokoja obšťastňovať hrou na flaute). Kým je rozhovor pokojný o tom, čo sa našim „podrostkom“ páči, super. Horšie je, že chuť rozprávať u nich narastá tým viac, čím je pokročilejšia hodina nočná – a sú tak žoviálni, že Taliani by sa pri nich museli hanbiť. Toto je ale stále tá príjemnejšia časť hluku.
Horší variant nastáva, keď prichádza okamih stretu – a je jedno, či medzi nimi navzájom, alebo medzi nami a niekým postihnutým. Pravdou je, že úroveň decibelov sa značne mení v neprospech rozhovoru rodič – dieťa, ak to teda môžem takto nežne pedagogicky nazvať, čím ale chcem upresniť, že výška decibelov závisí predovšetkým od –násťročného hlasu… (a nielen od neho, je predsa originálne pri tom trieskať, dupať, búchať a škriekať a inak netradičnými zvukmi obšťastňovať susedov v 7 poschodovom paneláku).
Som uchvátená prírodnými katastrofami, tak znovu sa objavujúcimi v zúrivých prejavoch mojich pubertiakov – tsunami, uragán, tornádo, povodeň, výbuch sopky, zemetrasenie… To všetko mi vizuálne aj zvukovo naskakuje pred očami pri stresovej komunikácii typu: „Nepôjdeš tam, urob to najprv, trvám na tom, že budú platiť pravidlá pre všetkých, zdvihni sa, uprac si láskavo, na tom sme sa nedohodli, nič také si mi nepovedal“ a podobne… Dúfam, že nikomu netreba opisovať významové a etymologické odtienky slov, ktoré v rámci týchto slovných výbuchov smerom k nám prichádzajú. O tom by bola samostatná kapitola.
Poriadok v pubertiackej izbe?
Každé ráno je to o tom istom: vojsť do detskej izby (u nás hlavne dievčenskej, kde sú pubišky dve, kým u chlapcov je pomer vyrovnaný) sa rovná šokovej terapii. Niekedy si hovorím, že nemôžem dostať Alzheimera ani nič z defektov staroby napriek svojmu vysokoškolskému vzdelaniu a duševnej práci, nakoľko ma naše deti udržujú v totálnej duševnej a telesnej sviežosti. Otvoriť skriňu v detskej rovná sa pokusu privodiť si infarkt, takže to robím len v nevyhnutnom prípade alebo na požiadanie. (Znovu mi naskakuje obraz prírodných katastrof, v tomto prípade zosuvy pôdy, resp. oblečenia…)
Neuveriteľné množstvo škatúľ a odkladacích priestorov zakúpených v bona fide slúži len na vyrobenie väčšieho chaosu. Inak, neuverili by ste, koľko predmetov je schopný uniesť jeden obyčajný rohový pracovný stolík, hlavne jeho vrchná polička, ktorá zrejme bola pôvodne vzhľadom na jej rozmery tým usmievavým ikeoarchitektom navrhnutá na bezproblémové padanie prachu. Použité lístky z mhd a vlaku (nevyhadzovať, zbieram!), CDčka s obalmi aj bez, v nich aj len tak, USB kľúče, prívesky, sponky, náušnice v páre aj bez neho, knihy, papiere, zošity, vyrobené dekorácie, obschnutý kedysi stále zelený kvet (pokus starej mamy o harmonizáciu priestoru), milión ceruziek a pier, supertajné denníky či zápisníky (asi 10 pre každú z báb), noty s akordmi na gitaru, flauty, krém na pleť, gebuzina na kurie oká, lesk na pery a jelenia masť, špendlíky, nite, drôtiky, farby, priadze, rozrobené aj celé náramky priateľstva, to všetko nás spolu s ideálnou premiešaninou včerajších učebníc a zošitov, pravítok, spodnej bielizne použitej aj čistej, plus nohavice prevrátené naruby dostávajú do permanentného stavu vojny.
Nehovoriac o takej perle, ako je spanie v tom, čom padnem do postele, mobil zastrčený celú noc pod vankúšom, a všetko, čo robím, nechané po sebe tak (od jedla cez učenie až po obliekanie), aby bolo zjavné, že nejaký výkon tu nastal… Ochota riešiť veci alebo urobiť niečo mimo nevyhnutných vecí je mizivá, prepočet, kto čo kedy neurobil alebo urobil a prečo by som to teda ja teraz robiť nemal, je tak presný, že Štatistický úrad SR by si mal vziať príklad a zamestnať pubertiakov ako slednohov. Záchvaty lenivosti sú priamo úmerné počtu vyrážok a bodiek.
Pokoj príde
Je to neuveriteľné, ale áno. Vždy, keď si znovu zničení odstraňovaním následkov týchto pubertiackych katastrof ujasňujeme s polovičkou nad pohárom vínka svoje výchovné priority, aby sme aj po tom preplesku vedeli, kde je náš pedagogický sever. A kým trváme na svojom a sme nepriestrelní, zrazu sa doplazí bytosť (asi) zo Stredozeme, a je z tábora dobrých Elfov. „Mama, nezahráme si spolu scrabble? Ja by som najprv umyla riady a Samo môže pozametať…“
Inak, je to s nimi úžasné, aspoň tých 20 minút denne pred spaním. Vtedy (a s pribúdajúcim vekom sa počet týchto okamihov zhusťuje) sa začínajú podobať veľmi výrazne na budúce rozumné bytosti, veľmi inteligentné, spoločenské, zodpovedné, altruistické a nás fascinuje nachádzať v nich nielen naše gény, ale aj vplyv tej „otrasnej, zaostalej, stredovekej“ výchovy, ktorá im „nič nedovolí, všetko zakazuje“ počas x-výletov, hier, rozhovorov, nových šancí a nočných dialógov. V týchto pár minútkach načrtnú sny, reálne vízie, smerovanie, postoje, ktoré fascinujú jasnou zrelosťou a pohľadom na svet od politiky cez zdravotníctvo, rodinné vzťahy až po tie nešťastné vyrážky. Vtedy začíname veriť, že tento dril má zmysel. Ostáva len jediné: vydržať!
V relatívnom tichu zapísala nerušená matka Mária Kohutiarová.
(4 hlasov, priemerne: 4,25 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Adventný kalendár pre unavené mamy
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
…veľmi výstižné a pravdivé
Tak teraz som prisla o posledne iluzie o Kohutiarovcoch :-D. Ale na druhej strane mozem byt spokojna, ze sa to nedeje len u nas, aj ked len v pocte 2 kusy..
Sisi, to som rada, že si o ne prišla – o tie iluze 🙂 žiadna výnimka. Sme tuze normálni.
to ma čaká? ešte majú 6 a 8.
tiež som Vás mala za dokonalých a som rada že ste normálni.
Jéj, aj u vás? Tak nie sme až tak mimo… Utešila si ma, Maruška.
