Občas sa mi zdá, že to schytávame z každej strany, niečo ako národný šport. „Niet sa čo čudovať, že pri takých rodičoch, akí sú dnes, sa dávajú deti na drogy, alkohol, automaty, predčasný sex, vzrastá kriminalita. Čokoľvek strašné sa hodí, iba doplň.
Zvlášť obľúbená je mantra, použiteľná na všetko: či už dieťaťu zapcháte ústa cumľom (keby ste sa mu radšej venovali), odložíte ho do jaslí alebo do škôlky (keby ste sa mu radšej venovali), keď vás pristihnú s mobilom v ruke (keby ste sa mu radšej venovali).
Ak sa hádže o zem na ulici, nevie držať ceruzku v ruke, prepadáva v škole, predáva fet … keby ste sa mu radšej venovali.
Dobré deti, dobrí rodičia
Deti sú naše zrkadlo, hovorieva sa. Dobré deti majú dobrých rodičov, nuž a tie zlé… Vinníka máme hneď. Vždy je to chyba rodičov. Ak náhodou dieťa urobí niečo, čo sa nemá, nezačnú sa všetci obzerať, kde sú jeho rodičia, prečo si na neho nedali pozor?
Žijeme pod drobnohľadom, je okolo nás toľko kamier, ktoré nás usvedčia, zoberú nás na zodpovednosť, odtnú nám hlavy, lebo si svoju robotu ako rodičia nerobíme dobre.
Asi nie som dosť dobrá mama
Všetky tieto narážky, výčitky, obvinenia sa môžu pretaviť do enormnej starosti o dieťa, do vírusu „asi nie som dosť dobrá mama,“ ako píše Osvaldo Poli vo svojej knihe Prehnane milujúce matky.
Podľa Poliho je dnes prevládajúca ideológia výchovného determinizmu dokonalou živnou pôdou pre tento vírus, ktorá akoby bola vytvorená schválne na udržiavanie priemyslu materskej úzkosti.
„Preceňuje sa význam vzťahových kontextov, citových hnutí odohrávajúcich sa medzi rodičmi a deťmi a úplne zatieňuje rolu genetickej zložky charakteru dieťaťa (jeho temperament) a rozhodujúci faktor slobodného zvnútornenia hodnôt, ktorým dieťa prechádza v období dospievania. Oba tieto činitele sú do veľkej miery nezávislé od kvality vzťahov s matkou a s výchovným úsilím rodičov.“
Nie sme jediní vychovávatelia
Robiť z výchovného vzťahu jedinú a rozhodujúcu premennú, znamená preťažovať rodiča zodpovednosťou a nadmerne zvyšovať jeho obavu z vlastného chybného kroku, píše Poli. V skutočnosti sa z detí môžu stať vynikajúci ľudia vďaka rodičovskej výchove, aj napriek nej.
Pripomína to príbeh rodiny Laachraoui z Belgicka. Rovnakí rodičia, rovnaká výchova. Jeden skončil ako olympionik, druhý ako terorista.
Mourad Laachraoui je master Európy v taekwonde a reprezentoval na letnej olympiáde Belgicko, jeho starší brat Najim sa odpálil na bruselskom letisku Zaventem a zabil 16 ľudí. Nikdy sa nijako radikálne neprejavoval. Podľa slov brata sa zmenil začiatkom roku 2013, keď odišiel do Sýrie a prerušil kontakt so svojou rodinou v Belgicku.
Rodičia nie sú jedinými vychovávateľmi. Je tu aj spoločnosť, v ktorej deti žijú. Podľa Poliho je oveľa oslobodzujúcejšie, ak si rodič uvedomí, že pri formovaní dieťaťa má síce dôležitú, no pritom nie úplne rozhodujúcu úlohu – a tak to aj naozaj je – pred pocitom, že je jediným zodpovedným za osud dieťaťa.
(32 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Večierka pre tínedžerov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Váš tínedžer potrebuje spať toľko, ako batoľa
Perfektné.Pripájam
angelarogner.blog.respekt.cz/dosti-dobra-matka/
Aspon chvilku si budem mysliet, ze nase dve deti nie su “divosi” kvoli tomu, ze som ich malo bila a nedrzala ich na uzde od babatka, vsetko im nezakazovala. V hlbke duse si stale hovorim, ze su jednoducho dve neskutocne zvedave deti, ktore musia vsade byt a nenechaju sa odradit nicim a nikym. Vela starych ludi nam hovori, ze tak to ma byt, ze dieta ma byt zive a zvedave, vtedy to je v poriadku, ale najdu sa aj taki, ktori ich povazuju za nevychovanych, vtedy mi to je aj luto…
Prave som sa vratila zo stretnutia sa s ucitelkou mojho syna. Vraj – “mali by ste sa mu radsej viac venovat!”
“Ma 10 rokov, nevie drzat ceruzku, nema socialne zrucnosti, komunikacia velmi zvlastna, hento tamto ono… je problemom celej skoly… a vy ako rodicia by ste sa mu mali viac venovat!”
Ma 10 rokov a doma som s nim bola do jeho 4 rokov. Potom bol v skolke, najskor len na dopoludnie. Potom som ostala s mladsimi detmi doma a tak sa aj jemu mohla venovat od zaciatku nastupu do skoly- pisanie, citanie, kreslenie,…vsetko so mnou doma druhy krat. Vsetko, co som dala do neho som ani zdaleka nedala mladsim detom (nebolo treba, u nich slo vsetko lahsie). Doteraz s nim sedim nad ulohami, bavime sa o tom, co zas “vyviedol” v skole, co sa robit ma a co nema…
Psychologicke testy – papierov mame na mrte: Asperger v kombinacii s ADHD a dysgrafiou,…
“Mali by ste sa mu viac venovat!” V skole som sa drzala, potok slz prisiel na mna az doma….