Zle nastavený režim rovná sa uštvaná rodina

Uštvané deti

Dieťa, ktoré je v družine do pol šiestej večer a ešte ho čaká nejaký krúžok, bude doma narýchlo jesť nejakú večeru a potom sa unavené kláti nad domácimi úlohami možno ešte o deviatej, pol desiatej. Pripraviť si pomôcky, tašku do školy, keď je koncentrácia nulová a trpezlivosť rodiča nijaká.

Kde je tam priestor, aby sa dieťa zverilo pred spaním mame alebo otcovi, čo sa mu v tej deň prihodilo? Opýtali sa ho obligátne „ako bolo v škole,“ keď sa po celom dni zvítali a ono povedalo obligátne „dobre.“ Ale večer, keď ho zakrývajú paplónom a dávajú mu pusu na dobrú noc, zrazu by si aj na niečo spomenulo. Na niečo významné. Ale radšej je ticho, keď vidí naštvaný výraz tváre maminy, či ocina.

Ak dieťa ponocuje a nejde do postele každý večer v rovnakom čase, potom tak vyzerá aj jeho ranné vstávanie. Cez týždeň ho rodičia nevedia zobudiť, cez víkend je hore ako naschvál ešte pred šiestou. Ani oni sa potom nestihnú dospať, vydýchnuť si z ranného zhonu a týždenného kolotoču vyplazených jazykov.

Natrieskané víkendy

Keď si rodičia zrátajú, koľko času strávili s deťmi cez týždeň, ešte len sa roztáča špirála aktivitami natrieskaného víkendu. Výčitky, že sú spolu ako rodina len pár hodín, možno minút, ak rodič príde z práce domov, keď si dieťa akurát umýva zuby, ich núti, aby zaplátali tieto diery takzvaným kvalitne stráveným časom.

Aj tu sa rodičia naháňajú. Cestujú za rôznymi atrakciami, ktoré ich stoja nemálo peňazí, stoja v dlhých radoch s rovnako nastavenými rodičmi, hlava na hlave v aquaparkoch, dinoparkoch, pre pokročilých na autodráhach, v laser arénach, jump arénach… Stále v pokluse.

Paradoxne, aj počas „intenzívneho“ víkendu môže rodinám spoločný čas uniknúť pomedzi prsty a nesplní ich očakávania. Je to vtedy, keď si ako rodičia uvedomujeme, že to preletelo tak rýchlo, že sme ani nevnímali jeden druhého. Že sme tam vlastne spolu boli, ale zároveň aj neboli.

Ako von zo začarovaného kruhu

Ako rodičia sa rozhodujeme, v akom tempe bude žiť naša rodina.

Možno dokážeme nájsť možnosti, pokiaľ ide o prácu a zvolíme si aspoň dočasne takú, ktorá nám umožní byť s deťmi viac, aj keď to bude znamenať, že na istý čas budeme musieť oželieť vyšší príjem. Nikde nie je napísané, že to bude trvať naveky.

Mali by sme zvážiť, koľko krúžkov a aktivít je primeraných pre dieťa, pre rodiča, ktorý bude robiť taxikára a pre rodinný rozpočet. S ohľadom na to, že ak chceme robiť čo najviac pre rozvoj dieťaťa, nemali by sme zabúdať, že ho rozvíja najmä hranie – čo najmenej organizované, štruktúrované. Jednoducho hranie. Na to nájdime čas v dennom rozvrhu dieťaťa.

Víkendy si môžeme plánovať dopredu tak, aby sa striedali „obyčajné,“ ktoré budeme tráviť doma a tie, kedy vyrazíme preč, samozrejme, s ohľadom na naše finančné limity. Určíme si, koľko peňazí najviac sme schopní a ochotní dať na aké aktivity. Vymyslíme čo najviac takých, ktoré nestoja veľa.

Môžeme byť prítomní, keď sme s deťmi, počas celkom bežných chvíľ, ktoré inak nepovažujeme za obzvlášť „kvalitne“ strávený čas. Sú to všednosti každodenného života: cesta zo školy, keď ideme na nákup, keď doma varíme, upratujeme. Len deti nemôžeme z týchto „nudných“ aktivít vynechávať. Pretože toto je ten život, pri ktorom sme schopní vnímať jeden druhého.

(19 hlasov, priemerne: 4,79 z 5)

Loading...