Úzkosť je normálna reakcia na vnímané ohrozenie alebo situáciu, kde musíme zapojiť dodatočné zdroje pre jej vyriešenie. (Nedostatok schopnosti prežívať úzkosť a chronická úzkosť a strach sú extrémy, ktoré nie sú normálne ale sú spojené s rôznymi zdravotnými a inými rizikami).
K psychickým sprievodcom úzkosti patria obavy a plánovanie alternatív, čo by sa mohlo stať a ako možno situáciu riešiť.
Telesný sprievod úzkosti tvoria typické známky aktivácie organizmu – stresové príznaky ako zvýšený krvný tlak, zrýchlená činnosť srdca a pľúc, zvýšené potenie a i. Telesné reakcie pri úzkosti nevieme ovplyvniť vôľou, ale na silu aj dĺžku trvania úzkosti máme vplyv – je to naše myslenie, ktorým dokážeme hladinu úzkosti meniť.
Ľudia si líšia mierou s akou majú tendenciu prežívať úzkosť (ide o tzv. úzkostlivosť).
Každý z nás si vyvinul rôzne úspešné a zdravé stratégie ako sa s úzkosťou vo svojom živote vyrovnávať: pohyb a športovanie, rozprávanie sa s blízkymi, zmena myšlienkových schém a postojov, ale aj nadmerné pitie alkoholu a užívanie niektorých liekov.
Prečítajte si o úzkosti a úzkostných poruchách viac.
Ak však dlhodobo prežívame silnú úzkosť, ktorá sa prípadne časom ešte zhoršuje a považujeme ju za neprimeranú našej životnej situácii (neprežívame nejaké ťažké negatívne životné obdobie), môže niektorú z tzv. úzkostných porúch. Rozoznávame viacero úzkostných porúch: ak je prítomná chronická úzkosť a obavy, môže ísť o tzv. generalizovanú úzkostnú poruchu, ak prežívame nadmernú úzkosť len vo vzťahu k určitému objektu či situáciu, môže ísť o špecifickú fóbiu. Ak sa naša úzkosť objavuje hlavne v kontakte s inými ľuďmi, najmä keď ich je viac môže ísť o príznakysociálnej fóbie.
Jednou z úzkostných porúch je aj panická porucha. Prejavuje sa náhlymi, často ťažko predvídateľnými záchvatmi úzkosti a strachu s výrazným telesným sprievodom a prežívaním strachu až hrôzy.
Mohlo by vás zaujímať: Panická porucha.
Ak sa u vás panické záchvaty opakujú, je vhodné kontaktovať niektorého z odborníkov v oblasti duševného zdravia – psychiatra, či psychológa.
Článok vznikol v spolupráci s Katedrou psychológie FiF UK, v rámci programu: www.psychologiavkocke.sk