Ako ovplyvňuje depresívna matka život svojho dieťaťa

Ženy sú vraj depresiou ohrozené dvakrát viac ako muži. Koľké z tých žien sú zároveň matkami ktoré vychovávajú neplnoleté deti – o tom štatistiky nehovoria. A zdá sa, že ani odborníci na internete o tom príliš veľa nepovedia. Všade sa hovorí len o popôrodnej depresii, no o rodičovstve s depresívnou poruchou som v slovenskom jazyku nenašla takmer nič. A pritom depresia patrí k najrozšírenejším psychiatrickým ochoreniam a zásadným spôsobom narúša a ovplyvňuje život v rodine a budovanie citovej väzby medzi vzťahovou osobou (matkou) a dieťaťom.

Ja však nie som psychiater a preto teóriu o tom, ako depresívny rodič vplýva na psychický vývoj dieťaťa preberiem z iných odborných zdrojov a pokúsim sa ju tu zhrnúť.

♠ Nenaplnená potreba pripútania

Všetky deti potrebujú mať pre svoj zdravý vývin vo svojej blízkosti osobu, ku ktorej sa pripútajú. Potrebujú aby táto osoba (najčastejšie matka) bola predvídateľná, milujúca, láskavá a pozorná. Rodič trpiaci depresiou nemusí byť schopný vhodne reagovať na potreby dieťaťa. Starostlivosť o dieťa ho príliš vyčerpáva, nie je schopný sa naň napojiť, nevládze mu byť nablízku kedykoľvek ho dieťa potrebuje.

♠ Negatívny model myslenia

Depresívny rodič má prirodzene skôr záporný, prípadne cynický prístup k životu. Nevedomky, cez svoje správanie, učí svoje deti, že život je náročný, smutný, alebo že za veľa nestojí. Nedokáže, z podstaty svojej choroby, nájsť a poukázať na možnosti, ktoré nám svet ponúka. Často sa izoluje a tým činom izoluje aj svoje deti. Deti preberajú tento spôsob rozmýšľania a správania, pričom si neuvedomujú, že nie je zdravý.

♠ Neschopnosť zrkadlenia

Rodič trpiaci depresiou často necíti nič. Prípadne cíti veľkú emocionálnu bolesť. Takýto rodič nie je schopný zdravo a správne reagovať na emócie svojich detí. Nedokáže sa napríklad ozajstne tešiť so svojim dieťaťom, alebo primerane reagovať keď je z niečoho zdrvené, alebo keď mu rozpráva svoje zážitky. Nedokáže odpovedať na džavotanie a úsmevy svojho bábätka. Depresívny rodič má tiež menšiu trpezlivosť, môže byť agresívnejší, alebo naopak úplne apatický. Dieťa nemá dobrý vzor správania. Nemá sa od koho učiť, ako sa vhodne vyjadrujú emócie.

♠ Horšie výsledky v škole

Deti možno plnohodnotne nechápu, čím prechádza ich rodič. Cítia však, že niečo nie je v poriadku. Domov pre ne nie je miesto bezpečia a podpory. Je to miesto, kde si nemôžu byť isté tým, v akej nálade dnes zastihnú svoju maminku…ak náhodou nebude vyčerpaná spať na gauči v obývačke. Depresívny rodič nemá energiu motivovať svoje dieťa k učeniu, zaujímať sa o jeho výsledky a pomáhať mu s úlohami. Zároveň svoje dieťa neúmyselne zaťažuje svojimi stavmi, náladami a prejavmi. Dieťa často reaguje zníženou výkonnosťou v škole.

♠ Výchovné problémy

Tento problém je vraj najvypuklejší pri starších deťoch. Viete, ako sa všade hovorí, že deťom treba stanoviť hranice? Pre ich vlastnú bezpečnosť… Rodič v depresii nie je schopný si “dupnúť“. Nezakazuje, neprikazuje, nekontroluje, nevyvodzuje dôsledky. Jeho dni sú bojom o holý život – často nemá ani pomyslenie na nič iné. Často je rád, že vôbec vstane z postele a navarí. Vynucovanie si dodržiavania pravidiel u násťročného syna je vysoko nad jeho sily. Mládežníci sa potom môžu cítiť opustení, odstrčení, nemilovaní, s pocitom, že na nich nikomu nezáleží. Záškoláctvo, rôzne závislosti, vandalizmus a iné problémové správanie sú už iba prosbou o pozornosť.

♠ Stačí?…

Ak niekomu nestačí, pridávam ešte jednu informáciu, ktorá vraj bola potvrdená viacerými výskumami: Depresia u rodičov (najmä u matky) ovplyvňuje mentálne zdravie detí. Deti depresívnych rodičov majú vyššiu šancu, že budú tiež trpieť depresiami, pričom začiatok ochorenia sa presúva do predpubertálneho veku. Častá je tiež komorbidita s úzkostnou poruchou, fóbiami a neurózami.

Situácia je určite lepšia než bola pred 40 rokmi, ale ešte aj dnes je psychiatrické ochorenie a návšteva psychiatra veľké tabu a stigma. A tak ľudia v tichosti trpia, nechávajú trpieť svoju rodinu a aj svoje deti. A to všetko len preto, že sa boja aby ich niekto nezahliadol v čakárni psychiatra či terapeuta, alebo aby sa náhodou kolegovia v práci nedozvedeli, že berie antidepresíva, alebo stále veria, že lieky im zmenia osobnosť.

Čo by tu pomohlo? Čo by sa dalo urobiť pre to, aby sa všetci rodičia, ktorí trpia depresiou zobrali a vyhľadali pomoc? Kvôli sebe a kvôli svojim deťom. Chcelo by to celoplošnú osvetu. Žiaci by sa mali povinne učiť o mentálnom zdraví od prvej triedy. O psychiatrických ochoreniach a poruchách by sa malo začať hovoriť tak otvorene, ako sa bežne na ulici rozprávame o srdcovo-cievnych ochoreniach a alergii na peľ. Nádejám sa, že tá chvíľa raz príde.

Možno vás bude zaujímať článok: Čo pomáha vo výchove matke s depresiou.

Zdroje:

• National Research Council and Institute of Medicine: Depression in Parents, Parenting, and Children: Opportunities to Improve Identification, Treatment, and Prevention. National Academies Press (US);2009.
  
• National institute for Health and Care Research: Parents’ depression can impact their children’s mental health and school performance. 2022.
  
• Karen Dineen Wagner, MD, PhD:Outcomes for Children of Depressed Parents. Psychiatric TimesPsychiatric Times Vol 23 No 14. 2016.
  
• Suzanne Deges-White Phd: Parenting With Depression: 10 Tips From a Therapist. www.choosingtherapy.com. 2023.
• Leslie Goldman: How People are Parenting with Depression.www.parents.com.2022.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...