Ako si vybrať terapeuta?

V minulom článku som sa spoločne s mojimi kolegami, psychológmi a psychoterapeutmi zamýšľala nad tým, aké riziká sa spájajú s neodborným zásahom to psychického života človeka, ktorý sa aktuálne nachádza v ťažkej životnej situácii.

Ako si vybrať terapeuta

Nad touto otázkou sa zamyslel ďalší môj kolega, Roland Cagáň (okrem iného aj krásne bloguje) – v nasledujúcich riadkoch nájdete jeho úvahy a odporúčania:

Keď som na stránke, ktorá zaznamenáva, podľa čoho ma vyhľadávajú ľudia v Googli, našiel spojenie: „dobry psycholog v bratislave,“ tak som sa najprv nezdržal smiechu. To, o čo sa snažím 15 rokov v akademickej obci, google našiel googlerobotmi za pár milisekúnd. Potom som si však uvedomil bezmocnosť človeka, ktorý zadá tieto slová do vyhľadávača. A reálne, podľa čoho iného to má nájsť?

Samozrejme, tí googleroboti to našli podľa pár slovných spojení, ktoré mám náhodne na stránke. Skúšam však nájsť ozajstné kritériá pre dobrého psychológa, psychoterapeuta: jeho ochota a nastavenie pomôcť? Znalosti a schopnosti? Psychoterapeutická škola? Dobré meno – odporúčanie? Vek a teda skúsenosti? Poďme porade.

Keď Vám psychológ bude chcieť pomôcť, tak berte nohy na plecia

Toto som kedysi objavil na stránke jednej mojej kolegyne. V hlbokom pohľade na proces „pomáhajúcich“ profesií je to veľká pravda. Ak si človek, ktorý chce byť psychológom a terapeutom, neuvedomuje svoje vlastné motivácie a pohnútky a je fakt presvedčený, že to robí nezištne a len pre dobro klienta, tak je jeho uvedomenie ozaj obmedzené a veľmi ťažko bude rozširovať uvedomenie svojho klienta. Nemierim do toho, že charitu človek robí kvôli sebe, ale do priznania si toho, že zdravý egoizmus a chránenie si svojich hraníc je podstatné, čo musí mať dobrý psychológ. „Keď teda chirurg povie, že sa „nebojí“, je treba za nebojácnych považovať  predovšetkým jeho pacientov.“ Preto chcite radšej psychológa, ktorý vie myslieť na seba.

Koľko má mať škôl a výcvikov?

Ako vraví staré zenový koán – Z kníh nikdy zen nepochopíš, ale bez nich to nejde. Môžeme mať aj päť dlhodobých výcvikov, aj tak to neznamená záruku kvality. Aj keď je pravdepodobné, že keď ho cez skúšky prepustili starší, overení a skúsení kolegovia, tak niečo na tom bude. Toto by mohlo byť kritérium, ktoré môže pomôcť. Pre začlenenie do zoznamu psychoterapeutov je potrebné splniť podmienky, ktoré vypracovávali generácie psychoterapeutov na celom svete. Tak skúsime veriť, že sú najlepšie, ako sa relatívne dá.

To, že hľadaný psychológ je v Zozname psychoterapeutov SR by mohla byť základná, aj keď nepostačujúca podmienka pre to, aby mohol byť dobrým terapeutom. Sem môže patriť ozaj aj smer, ktorým pracuje, jeho škola. Aj keď v súčasnosti by vám už každý analytik, rogerián, geštaltista či popkár povedal, že pracuje eklekticky.

Môjmu známemu pomohol – skús ho aj ty

Môj známy psychológ a terapeut, ktorého si veľmi vážim, raz o sebe povedal: „Ja mám veľký odpad pacientov. Nehrám sa na nič a tí, čo ostanú, tak vedia, do čoho idú a väčšinou to stojí za to.“ Okrem toho, že toto kritérium je možno najbližšie tomu, ako sa dá dostať do kvalitnej starostlivosti, tak sú aj tu určité obmedzenia. Napríklad to, že nám ten človek jednoducho nesadne. Že keď to mám rozrobené so všetkými veľkými ženami, tak u ďalšej múdrej zrelej ženy neprejdem tak rýchlo cez svoj obranný val. Alebo, že moja známa síce dostala u svojej psychologičky veľa podpory a bezpodmienečného pozitívneho prijatia, ale ja môžem potrebovať aj frustráciu a výzvu, aby som sa konečne pohol.

Starší = lepší?

Áno, je to zaujímavé kritérium, ale môže tu byt jeden risk. S odpracovanými rokmi sa síce zvyšujú skúsenosti a veľakrát aj schopnosti, ale zároveň sa môže zvyšovať riziko burn-outu a šablónovitosti. Už som spomínal obľúbený citát: Vek je privysoká cena za zrelosť. Samozrejme, že aj začiatočnícke nadšenie nemusí mať len pozitívne dôsledky, ale chcem poskytnúť dve strany pozerania sa na to isté kritérium.

Posledné odporúčanie bude asi trochu mätúce – ale najlepšie a najjednoduchšie je: terapeuta vyskúšať. Nič vám nebráni sa po pár sedeniach pobrať o dvere ďalej…

Ak uvažujete, že oslovíte terapeuta, myslite aj v týchto súvislostiach

Webové stránky, odporúčanie od známych – čo brať ako bernú mincu? Spýtala som sa ľudí, ktorí s klientmi pracujú denne, čo je podľa nich dôležité.

Hana Smitková: Myslím, že ľudia by mali toto rozhodnutie robiť uvážene – nájsť si o tom odborníkovi/-čke informácie – na internete si môžete nájsť odborné profily psychológov, témy, ktorým sa venujú. Pravdepodobne sú spoľahlivejší, ak sú členmi odborných profesijných organizácií (u nich máte možnosť sa na psychológa sťažovať, ak máte pocit, že vám uškodil) a veľmi dobrým pomocníkom môžu byť aj referencie od ľudí, ktorí k tomuto odborníkovi chodili.  

Lucia Čierňavová: Preverte si terapeuta, zisťujte, aké má vzdelanie, či je registrovaný v Zozname psychoterapeutov. Zistite, akými metódami pracuje, ako sa ďalej vzdeláva a či pracuje pod supervíziou.  

Martin Miler: Uvedomujem si, že pre laika nie je ľahké vyznať sa v tom, kto je a kto nie je v danej oblasti kompetentný a akým spôsobom. Formálne by asi bol fajn, aby si klienti vyberali ľudí, ktorí majú adekvátne vzdelanie (viď predošlý článok). Osobne by som sa vyhýbal ľuďom s titulom, ktorý je úplne  mimo humanistickú oblasť (inžinier a pod.) hoci verím, že aj tí môžu byť dobrí, ale predsa len patričné pregraduálne vzdelanie dá človeku aspoň určitý základ, ktorí je v týchto veciach podľa mňa potrebný. Hovoríme tu o forme liečby a siahame na živých ľudí – a to nie je sranda.

Za spoluprácu ďakujem: Mgr. Rolovi Cagáňovi, PhDr. Hane Smitkovej, PhD., Mgr. Lucii Čierňavovej, Mgr. Martinovi Milerovi.

Foto: isifa.com